d-prvky
Podskupina skandia
Skandium
Skandium je ľahký striebrolesklý kov tretej skupiny, ktorého existenciu predpovedal Mendelejev ako eka-bór ešte pred jeho objavom. V zemskej kôre je rozptýlené a získava sa najmä ako vedľajší produkt pri spracovaní rúd niklu a titánu. Malý prídavok skandia spevňuje zliatiny hliníka pre letectvo a športové potreby. Jodid skanditý sa pridáva do halogenidových výbojok, ktoré svietia podobne ako denné svetlo a osvetľujú štadióny.
Čítať článok Ukázať riešenie
Ytrium
Ytrium je striebrolesklý kov tretej skupiny pomenovaný podľa švédskej dediny Ytterby, kde našli minerál, z ktorého bolo objavené. Chemicky sa podobá ťažším lantanoidom, vyskytuje sa spolu s nimi a ťažko sa od nich oddeľuje. Oxid ytritý s prímesou európia svieti červeno v žiarivkách a ytrium je súčasťou kryštálov neodýmových laserov. Jeho zlúčenina s báriom, meďou a kyslíkom bola prvým supravodičom chladeným kvapalným dusíkom.
Čítať článok Ukázať riešenie
Lantán
Lantán je mäkký striebrolesklý kov tretej skupiny, za ktorým nasledujú lantanoidy pomenované podľa neho. Na vzduchu sa rýchlo pokrýva oxidom, s vodou reaguje už za studena a jeho hydroxid je zásaditejší ako hydroxidy lantanoidov. Oxid lantanitý zlepšuje optické sklá a zliatiny lantánu s niklom uchovávajú vodík v nikel-metalhydridových batériách. Uhličitan lantanitý sa používa ako liek pri zlyhaní obličiek, lebo viaže fosforečnany z potravy.
Čítať článok Ukázať riešenie
Aktínium
Aktínium je rádioaktívny striebristý kov tretej skupiny, za ktorým nasledujú aktinoidy pomenované podľa neho. Nemá stále izotopy a jeho najdlhšie žijúci izotop má polčas premeny necelých dvadsaťdva rokov. V prírode vzniká v nepatrných množstvách v uránových rudách, na výskum sa pripravuje ožarovaním rádia neutrónmi v jadrových reaktoroch. Jeden z jeho izotopov sa v klinických štúdiách skúša na cielenú liečbu nádorov žiarením alfa.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina titánu
Titán
Titán je ľahký a pevný kov. V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné číslo IV. Jeho zliatiny sú rovnako pevné ako oceľ, no takmer o polovicu ľahšie. Pred koróziou ho chráni tenká vrstva oxidu, preto odoláva aj morskej vode. Kosť k nemu priamo prirastá, a tak sa z neho vyrábajú implantáty. Získava sa z ilmenitu a rutilu cez chlorid titaničitý, ktorý sa redukuje horčíkom. Väčšina titánu sa však spracuje na oxid titaničitý, najpoužívanejší biely pigment.
Čítať článok Ukázať riešenie
Zirkónium
Zirkónium je kov odolný voči korózii, ktorý veľmi málo pohlcuje neutróny. Zo zliatin zirkónia sa preto vyrábajú obaly jadrového paliva. Získava sa z minerálu zirkón, v ktorom ho vždy sprevádza hafnium. To sa musí pred použitím v reaktoroch odstrániť. Vyrába sa rovnako ako titán. Za vysokej teploty zirkónium reaguje s vodnou parou na vodík. Oxid zirkoničitý je žiaruvzdorná keramika na zubné korunky a ako fianit napodobňuje diamant.
Čítať článok Ukázať riešenie
Hafnium
Hafnium je ťažký kov, ktorý sa chemicky takmer nelíši od zirkónia. Má takmer rovnako veľké atómy, preto ho chemici dlho nespozorovali. Objavili ho až röntgenovou spektrálnou analýzou v Kodani, podľa ktorej je pomenované. Na rozdiel od zirkónia silno pohlcuje neutróny. Vyrábajú sa z neho regulačné tyče jadrových reaktorov. Zlepšuje vlastnosti zliatin niklu v leteckých motoroch a jeho zlúčeniny izolujú tranzistory v procesoroch.
Čítať článok Ukázať riešenie
Rutherfordium
Rutherfordium je umelý rádioaktívny prvok štvrtej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch len po jednotlivých atómoch. O prvenstvo pri jeho objave sa sporili vedci z Dubny a Berkeley. Starší názov kurčatovium nahradilo meno Ernesta Rutherforda, ktorý objavil atómové jadro. Pokusy s jednotlivými atómami ukázali, že sa vo vodnom roztoku správa ako zirkónium a hafnium, a nie ako aktinoidy. Žiadne praktické využitie nemá.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina vanádu
Vanád
Vanád je kujný oceľovosivý kov. Najviac sa ho spotrebuje v oceliach, ktoré robí pevnejšími a húževnatejšími. Do ocele sa pridáva ako ferovanád, zliatina so železom. Získava sa najmä z titanomagnetitových rúd železa. Jeho ióny majú vo vode rôzne farby podľa oxidačného čísla, od žltej cez modrú a zelenú po fialovú. Oxid vanadičný je katalyzátor pri výrobe kyseliny sírovej. Prvok je pomenovaný podľa severskej bohyne Vanadís.
Čítať článok Ukázať riešenie
Niób
Niób je lesklý sivý kov s vysokou teplotou topenia, ktorý sa chemicky veľmi podobá tantalu. Získava sa najmä z pyrochlóru z Brazílie. Väčšina nióbu sa pridáva do ocelí, ktoré spevňuje už v nepatrnom množstve. Pri veľmi nízkej teplote je supravodivý. Zo zliatiny nióbu a titánu sú cievky magnetov na magnetickú rezonanciu. Od tantalu ho chemici dlho nevedeli rozlíšiť. Pôvodne sa nazýval columbium. Na šperkoch z nióbu vytvára vrstva oxidu pestré farby.
Čítať článok Ukázať riešenie
Tantal
Tantal je ťažký sivomodrý kov s veľmi vysokou teplotou topenia. Pred koróziou ho chráni stála vrstva oxidu, takže odoláva takmer všetkým kyselinám. Najviac sa ho spotrebuje na malé kondenzátory s veľkou kapacitou. Organizmus naň nereaguje, preto sa z neho vyrábajú implantáty. V prírode sprevádza niób. Ťaží sa najmä v Kongu z koltanu. Vyrába sa redukciou svojho fluoridu sodíkom. Pomenovaný je podľa Tantala z gréckej mytológie.
Čítať článok Ukázať riešenie
Dubnium
Dubnium je umelý rádioaktívny prvok piatej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch len po jednotlivých atómoch. O jeho objav sa sporili vedci z Dubny a Berkeley. Staršie učebnice ho uvádzajú pod názvami nielsbohrium alebo hahnium. Pomenované je podľa mesta Dubna. Pokusy s jednotlivými atómami ukázali, že sa správa ako niób a tantal. Jeho chlorid je prchavý podobne ako chlorid niobičný. Žiadne praktické využitie nemá.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina chrómu
Chróm
Chróm je striebrolesklý, veľmi tvrdý kov. Na vzduchu nekoroduje, lebo jeho povrch chráni tenká vrstva oxidu. Preto je základom nehrdzavejúcej ocele a chrómovaním sa chránia iné kovy. Čistý chróm sa vyrába redukciou oxidu chromitého hliníkom. Jeho zlúčeniny sú pestro sfarbené a farba sa mení s oxidačným číslom. Podľa toho dostal aj meno. Dichrómany sú silné oxidovadlá. Zlúčeniny chrómu s oxidačným číslom VI sú toxické a karcinogénne.
Čítať článok Ukázať riešenie
Molybdén
Molybdén je striebrosivý tvrdý kov s vysokou teplotou topenia. Získava sa z molybdenitu, často pri ťažbe rúd medi. Väčšina molybdénu sa pridáva do ocelí, ktoré sú potom pevnejšie aj pri vysokej teplote. Jeho sulfid má vrstevnatú štruktúru ako grafit a slúži ako tuhé mazivo. Molybdén je biogénny prvok, rastliny ho potrebujú pri premene dusičnanov. Obsahuje ho aj nitrogenáza, enzým baktérií, ktoré viažu vzdušný dusík.
Čítať článok Ukázať riešenie
Volfrám
Volfrám je sivobiely, veľmi tvrdý a ťažký kov. Topí sa pri najvyššej teplote zo všetkých kovov a hustotou sa takmer vyrovná zlatu. Preto sa z neho vyrábali vlákna žiaroviek. Dodnes sa z neho vyrábajú elektródy na zváranie a anódy röntgenových lámp. Kov vzniká redukciou oxidu vodíkom ako prášok, ktorý sa speká. Karbid volfrámu sa tvrdosťou vyrovná korundu. Spekaný s kobaltom slúži na rezné nástroje a vrtáky.
Čítať článok Ukázať riešenie
Seaborgium
Seaborgium je umelo pripravený rádioaktívny prvok šiestej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch jadrovými reakciami, a to len po jednotlivých atómoch. Jeho jadrá sa premieňajú v priebehu sekúnd až minút. Pokusy s jednotlivými atómami ukázali, že sa chemicky podobá volfrámu. Pomenovali ho podľa amerického chemika Glenna Seaborga, ktorý sa podieľal na objave viacerých prvkov. Praktické využitie nemá.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina mangánu
Mangán
Mangán je tvrdý a krehký kov, ktorý sa na rozdiel od chrómu nepasivuje. Najviac sa ho spotrebuje v oceliach, do ktorých sa pridáva ako feromangán. Z ocele odstraňuje síru a kyslík a zvyšuje jej pevnosť. Hlavnou rudou je burel, oxid manganičitý. Burel je katalyzátor a súčasť batérií. Vyrába sa z neho manganistan draselný, silné oxidovadlo na dezinfekciu a odmernú analýzu. Mangán je biogénny prvok potrebný pri fotosyntéze.
Čítať článok Ukázať riešenie
Technécium
Technécium je prvý umelo pripravený prvok. Nemá stály izotop, preto sa v prírode vyskytuje len v nepatrných stopách. Získava sa z vyhoretého jadrového paliva, v ktorom vzniká štiepením uránu. Jeho krátkodobý izotop je najpoužívanejším rádionuklidom nukleárnej medicíny. Vyrába sa priamo v nemocniciach a slúži na zobrazovanie orgánov. Chemicky sa veľmi podobá réniu, vo vode tvorí stály technecistanový anión.
Čítať článok Ukázať riešenie
Rénium
Rénium je veľmi tvrdý a hustý kov s druhou najvyššou teplotou topenia zo všetkých kovov. Patrí k najvzácnejším prvkom zemskej kôry. Pomenovali ho podľa latinského názvu rieky Rýn. Vlastné ložiská netvorí a získava sa pri pražení molybdenitu. Väčšina rénia sa spotrebuje v zliatinách na lopatky turbín prúdových motorov. S platinou tvorí katalyzátory, ktoré zvyšujú oktánové číslo benzínu. Rénistany sú na rozdiel od manganistanov stále a len slabo oxidujú.
Čítať článok Ukázať riešenie
Bohrium
Bohrium je umelo pripravený rádioaktívny prvok siedmej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch ostreľovaním bizmutu jadrami chrómu, a to len po jednotlivých atómoch. Jeho jadrá sa premieňajú za niekoľko sekúnd až minút. Pokusy s jednotlivými atómami ukázali, že sa chemicky podobá réniu. Pomenovali ho podľa dánskeho fyzika Nielsa Bohra, autora modelu atómu. Praktické využitie nemá, slúži len na výskum.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina železa
Železo
Železo je striebrolesklý, kujný a feromagnetický kov. Vyrába sa vo vysokej peci redukciou rúd, najmä hematitu a magnetitu, koksom. Väčšina surového železa sa spracúva na oceľ, ktorá obsahuje menej uhlíka. Na vlhkom vzduchu železo hrdzavie a chráni sa nátermi alebo vrstvou zinku. Jeho zlúčeniny s oxidačným číslom II sa na vzduchu oxidujú na stálejšie zlúčeniny s oxidačným číslom III. Železo je súčasťou hemoglobínu, ktorý prenáša kyslík.
Čítať článok Ukázať riešenie
Ruténium
Ruténium je striebrobiely, tvrdý a krehký kov. Patrí medzi ľahké platinové kovy. Je ušľachtilé a odoláva aj lúčavke kráľovskej. Pre vysokú cenu sa používa len na špeciálne účely. Malý prídavok ruténia zvyšuje tvrdosť zliatin platiny a paládia, z ktorých sa vyrábajú elektrické kontakty. Ruténium je aj katalyzátorom pri syntéze amoniaku. Tvorí zlúčeniny s oxidačnými číslami od II až do VIII. Oxid ruteničelý je toxický a po zahriatí sa výbušne rozkladá.
Čítať článok Ukázať riešenie
Osmium
Osmium je modrosivý, veľmi tvrdý a krehký kov. Je to najhustejší prvok. Patrí medzi ťažké platinové kovy a v prírode sa vyskytuje v zliatinách s irídiom a platinou. Práškové osmium sa pri zahrievaní na vzduchu oxiduje na prchavý oxid osmičelý. Ten štipľavo zapácha a je veľmi toxický. Podľa zápachu dostal prvok aj meno. Oxid osmičelý slúži ako katalyzátor v organickej chémii a na farbenie biologických preparátov v mikroskopii.
Čítať článok Ukázať riešenie
Hásium
Hásium je umelo pripravený rádioaktívny prvok ôsmej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch ostreľovaním olova jadrami železa, a to len po jednotlivých atómoch. Jeho jadrá sa premieňajú za niekoľko sekúnd. Objavil ho tím vedcov v nemeckom Darmstadte. Pokusy s jednotlivými atómami ukázali, že tvorí oxid podobný oxidu osmičelému. Pomenovali ho podľa nemeckej spolkovej krajiny Hesensko. Praktické využitie nemá.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina kobaltu
Kobalt
Kobalt je tvrdý, feromagnetický kov s modrastým nádychom. Na vzduchu je stály. Získava sa najmä pri spracovaní rúd medi a niklu. Je súčasťou superzliatin, magnetov a tvrdokovov, jeho zlúčeniny sú v katódach akumulátorov. Ružový hydrát chloridu kobaltnatého zahrievaním zmodrie, preto slúži ako indikátor vlhkosti. Zlúčeniny kobaltu farbia sklo na modro. Kobalt je centrálnym atómom vitamínu potrebného na tvorbu krvi.
Čítať článok Ukázať riešenie
Ródium
Ródium je striebrobiely ušľachtilý kov, ktorý dobre odráža svetlo. Patrí medzi ľahké platinové kovy a k najvzácnejším prvkom zemskej kôry. Nerozpúšťa ho ani lúčavka kráľovská. Väčšina ródia sa spotrebuje v automobilových katalyzátoroch, ktoré menia oxidy dusíka na dusík. Tenkou vrstvou ródia sa pokovujú šperky. Zliatiny platiny s ródiom slúžia v termočlánkoch na meranie vysokých teplôt. Pomenovali ho podľa ružovej farby jeho solí.
Čítať článok Ukázať riešenie
Irídium
Irídium je veľmi tvrdý, krehký a striebrobiely kov. Je po osmiu druhý najhustejší prvok a patrí ku kovom najodolnejším voči korózii. Zo zliatiny platiny s irídiom boli vyrobené medzinárodné prototypy metra a kilogramu. Jeho rádioaktívny izotop sa používa pri ožarovaní nádorov. Nerozpúšťa ho ani lúčavka kráľovská. Zvýšený obsah irídia vo vrstve hornín z obdobia vymretia dinosaurov svedčí o dopade asteroidu.
Čítať článok Ukázať riešenie
Meitnérium
Meitnérium je umelo pripravený rádioaktívny prvok deviatej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch ostreľovaním bizmutu jadrami železa, a to len po jednotlivých atómoch. Jeho jadrá sa premieňajú v priebehu sekúnd. Chemické vlastnosti meitnéria zatiaľ nepoznáme. Pomenovali ho podľa rakúskej fyzičky Lise Meitnerovej, ktorá sa podieľala na vysvetlení štiepenia jadra. Objavil ho tím vedcov v nemeckom Darmstadte. Praktické využitie nemá.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina niklu
Nikel
Nikel je striebrobiely, kujný a feromagnetický kov, ktorý je na vzduchu a vo vode stály. Získava sa zo sulfidických a lateritických rúd. Väčšina niklu sa spotrebuje na nehrdzavejúcu oceľ, používa sa aj na poniklovanie, v minciach a akumulátoroch. Jemne rozptýlený nikel katalyzuje stužovanie tukov. Nikelnaté soli sú zelené. Nikel sa dokazuje diacetyldioxímom. Spolu so železom tvorí zemské jadro. Nikel je najčastejší kontaktný alergén.
Čítať článok Ukázať riešenie
Paládium
Paládium je striebrobiely a kujný platinový kov, ktorý má spomedzi platinových kovov najmenšiu hustotu. Rozpúšťa ho kyselina dusičná. Pohlcuje veľké množstvo vodíka, preto sa ním vodík čistí. Väčšina paládia sa spotrebuje v automobilových katalyzátoroch, používa sa aj v elektronike, zubných zliatinách a v bielom zlate. Chlorid paládnatý slúži na dôkaz oxidu uhoľnatého. Pomenovali ho podľa planétky Pallas.
Čítať článok Ukázať riešenie
Platina
Platina je ťažký, kujný a striebrobiely ušľachtilý kov, ktorý odoláva kyselinám. Rozpúšťa ju len lúčavka kráľovská. V prírode sa vyskytuje aj rýdza, väčšina sa ťaží v Juhoafrickej republike. Používa sa v automobilových katalyzátoroch, v šperkárstve, na laboratórne tégliky a elektródy a ako katalyzátor pri výrobe kyseliny dusičnej. Z platiny je štandardná vodíková elektróda. Komplexná zlúčenina cisplatina patrí medzi liečivá proti rakovine.
Čítať článok Ukázať riešenie
Darmštátium
Darmštátium je umelo pripravený rádioaktívny prvok desiatej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch ostreľovaním olova jadrami niklu, a to len po jednotlivých atómoch. Jeho jadrá sa premieňajú v priebehu sekúnd. Chemické vlastnosti darmštátia zatiaľ nepoznáme, podľa výpočtov by sa malo podobať platine. Prvýkrát ho pripravil tím nemeckého fyzika Sigurda Hofmanna v Darmstadte a podľa tohto mesta ho aj pomenovali. Praktické využitie nemá.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina medi
Meď
Meď je červenohnedý, kujný kov, ktorý po striebre najlepšie vedie elektrický prúd. Väčšina medi sa spotrebuje v elektrotechnike, tvorí zliatiny bronz a mosadz. Na vlhkom vzduchu sa pokrýva zelenou medenkou. Rozpúšťajú ju oxidujúce kyseliny. Je biogénnym prvkom, súčasťou enzýmov. Získava sa najmä z chalkopyritu a čistí sa elektrolýzou. Modrá skalica slúži na dôkaz vody a ochranu viniča, oxid meďný vzniká pri Fehlingovej skúške.
Čítať článok Ukázať riešenie
Striebro
Striebro je biely, lesklý ušľachtilý kov, ktorý zo všetkých kovov najlepšie vedie elektrický prúd a teplo. Na vzduchu so stopami sulfánu černie. Rozpúšťa ho kyselina dusičná. Používa sa v elektronike, fotovoltike, šperkoch a minciach. Dusičnan strieborný slúži na dôkaz halogenidov, ktoré tvoria rôzne sfarbené zrazeniny. Halogenidy striebra sú citlivé na svetlo, čo využívala fotografia. Katióny striebra ničia baktérie.
Čítať článok Ukázať riešenie
Zlato
Zlato je žltý, lesklý a najkujnejší kov, dá sa vytepať na lístky hrubé asi desaťtisícinu milimetra. Na vzduchu sa nemení a rozpúšťa ho len lúčavka kráľovská a roztoky kyanidov za prístupu vzduchu. V prírode sa vyskytuje takmer výlučne rýdze. Väčšina zlata sa spotrebuje na šperky a ako investícia, používa sa aj v elektronike. Obsah zlata v zliatinách sa udáva v karátoch. Na Slovensku sa zlato ťažilo najmä v Kremnici, kde dodnes pracuje mincovňa.
Čítať článok Ukázať riešenie
Röntgenium
Röntgenium je umelo pripravený rádioaktívny prvok jedenástej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch ostreľovaním bizmutu jadrami niklu, a to len po jednotlivých atómoch. Jeho jadrá sa premieňajú v priebehu sekúnd až minút. Chemické vlastnosti röntgenia zatiaľ nepoznáme, podľa výpočtov by sa malo podobať zlatu. Pomenovali ho na počesť nemeckého fyzika Wilhelma Conrada Röntgena. Na jeho objave sa podieľali aj dvaja fyzici z Bratislavy.
Čítať článok Ukázať riešeniePodskupina zinku
Zinok
Zinok je modrobiely kov, ktorý je za bežnej teploty krehký. Na vzduchu ho chráni tenká vrstva, ktorá bráni korózii. Je neušľachtilý a amfotérny, reaguje s kyselinami aj s hydroxidmi alkalických kovov za vzniku vodíka. Získava sa zo sfaleritu. Asi polovica zinku sa spotrebuje na pozinkovanie ocele, je súčasťou mosadze a batérií. Oxid zinočnatý je biely pigment zinková beloba. Zinok je biogénny prvok, súčasťou mnohých enzýmov.
Čítať článok Ukázať riešenie
Kadmium
Kadmium je mäkký, striebrobiely kov, ktorý sa chemicky podobá zinku. Zo zriedených kyselín vytesňuje vodík. Sprevádza zinok v jeho rudách a získava sa pri výrobe zinku. Je toxické a karcinogénne, hromadí sa v obličkách a poškodzuje obličky a kosti. Preto sa používa čoraz menej. Slúžilo v niklovo-kadmiových akumulátoroch a ako pigment kadmiová žlť. Dnes sa používa vo fotovoltických článkoch a v jadrových reaktoroch.
Čítať článok Ukázať riešenie
Ortuť
Ortuť je striebrolesklý kov, jediný kov kvapalný za bežnej teploty. Je prchavá a jej pary aj rozpustné zlúčeniny sú toxické. S mnohými kovmi tvorí amalgámy. Metylortuť sa hromadí v rybách. Získava sa pražením cinabaritu. Pre toxicitu sa jej použitie v teplomeroch, žiarivkách a zubných plombách obmedzilo. Tvorí zlúčeniny s oxidačnými číslami I a II, napríklad sublimát a kalomel. Rozliata ortuť sa posypáva sírou.
Čítať článok Ukázať riešenie
Kopernícium
Kopernícium je umelo pripravený rádioaktívny prvok dvanástej skupiny. Pripravuje sa v urýchľovačoch ostreľovaním olova jadrami zinku, a to len po jednotlivých atómoch. Jeho jadrá sa rozpadajú v priebehu sekúnd. Pokusy naznačujú, že je to prchavý kov podobný ortuti. Prvýkrát ho pripravili v nemeckom Darmstadte. Pomenovali ho na počesť poľského astronóma Mikuláša Kopernika, autora heliocentrickej sústavy. Praktické využitie nemá.
Čítať článok Ukázať riešenie