Objav: Lars Fredrik Nilson (1879)
Izolácia: Werner Fischer, Karl Wilhelm Brünger a Hans Grieneisen (1937)
Pomenoval: Lars Fredrik Nilson
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
44.9559 u
Atómový polomer
160 pm
Hustota
2985 kg/m³
Elektronegativita
1.36
Ionizačná energia
633.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
18 kJ/mol
História objavenia
Existenciu prvku podobného bóru predpovedal v roku 1871 ruský chemik DMITRIJ IVANOVIČ MENDELEJEV a nazval ho eka-bór. Švédsky chemik LARS FREDRIK NILSON objavil v roku 1879 v Uppsale v mineráloch euxenite a gadolinite zo Škandinávie oxid nového prvku. Pomenoval ho skandium podľa latinského názvu Škandinávie Scandia. Jeho krajan PER TEODOR CLEVE si v tom istom roku všimol, že vlastnosti skandia zodpovedajú Mendelejevovmu eka-bóru.
Kovové skandium prvýkrát pripravili v roku 1937 WERNER FISCHER, KARL BRÜNGER a HANS GRIENEISEN elektrolýzou taveniny chloridu skanditého s chloridmi lítia a draslíka pri 700–800 °C.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Výskyt a využitie skandia link
Skandium je v zemskej kôre rozptýlené a málokedy tvorí vlastné minerály. Najbohatší je vzácny thortveitit, preto sa skandium získava najmä ako vedľajší produkt pri spracovaní rúd niklu a titánu. Je to ľahký kov s hustotou 2,99 g/cm³, len o málo väčšou ako hliník.
Malý prídavok skandia do zliatin hliníka zjemňuje ich kryštálovú štruktúru. Zliatiny sú pevnejšie a dobre sa zvárajú, preto sa používajú v leteckom priemysle a na športové potreby, napríklad rámy bicyklov. Jodid skanditý ScI₃ sa pridáva do halogenidových výbojok, ktoré vydávajú svetlo podobné dennému a osvetľujú napríklad štadióny.
