Do 3. skupiny periodickej sústavy prvkov (predtým označovanej ako III.B podskupina) patria štyri prvky: skandium (Sc), ytrium (Y), lantán (La) a aktínium (Ac). Tieto prvky stoja na začiatku jednotlivých radov prechodných (d-prvkov), resp. vnútorne prechodných (f-prvkov) kovov. Skandium, ytrium a lantán spolu so štrnástimi prvkami nasledujúcimi za lantánom (lantanoidmi) tvoria širšiu skupinu označovanú ako prvky vzácnych zemín.
Atómy prvkov 3. skupiny majú valenčnú elektrónovú konfiguráciu (n−1)d¹ ns² (kde n je číslo periódy: 4 pre Sc, 5 pre Y, 6 pre La, 7 pre Ac). Majú teda tri valenčné elektróny nad konfiguráciou predchádzajúceho vzácneho plynu. Tieto tri elektróny pomerne ľahko odštepujú za tvorby stabilných katiónov M³⁺ s konfiguráciou vzácneho plynu. Preto vo svojich zlúčeninách vystupujú výlučne v oxidačnom stave +III. Svojimi vlastnosťami sa podobajú jednak katiónom M²⁺ kovov alkalických zemín, jednak katiónom M³⁺ prvkov 13. skupiny (najmä hliníku Al³⁺).
Vlastnosti prvkov 3. skupiny link
Sú to striebrolesklé, pomerne mäkké kovy s typickými kovovými vlastnosťami (kujnosť, ťažnosť, vodivosť). Patria medzi málo ušľachtilé kovy (majú záporné štandardné elektródové potenciály) a sú pomerne reaktívne. Reagujú s kyslíkom (najmä pri zahriatí), vodou (za uvoľnenia H₂) aj kyselinami.
So vzrastajúcim protónovým číslom v skupine (od Sc k Ac) stúpa atómový aj iónový polomer a hustota. Naopak, elektronegativita klesá a prvky sa stávajú neušľachtilejšími (štandardný elektródový potenciál M³⁺/M je čoraz zápornejší). Ostatné vlastnosti, ako teploty topenia, varu či prvá ionizačná energia, nevykazujú taký pravidelný trend.
Výskyt a príprava link
Prvky skupiny skandia (Sc, Y, La) sa v prírode vyskytujú rozptýlene, často spoločne s lantanoidmi v rôznych mineráloch. Medzi najdôležitejšie patria monazit (fosforečnan obsahujúci prvky vzácnych zemín a tórium), gadolinit (kremičitan obsahujúci berýlium, ytrium, železo a prvky vzácnych zemín) alebo thortveitit (kremičitan skandia a ytria). Aktínium sa v nepatrných množstvách vyskytuje v uránových rudách ako produkt rádioaktívneho rozpadu uránu.
Príprava kovov tejto skupiny sa zakladá prevažne na elektrolýze tavenín ich solí (najmä chloridov) alebo metalotermickej redukcii ich halogenidov (napr. fluoridov) kovovým vápnikom.
Aktínium (konkrétne izotop ²²⁷Ac s polčasom rozpadu 21,8 roka) sa získava ožarovaním rádia neutrónmi v jadrových reaktoroch:
\( \ce{^{226}_{88}Ra + ^{1}_{0}n -> ^{227}_{88}Ra ->[\beta^-] ^{227}_{89}Ac} \)
Využitie link
Využitie samotných kovov Sc, Y, La, Ac v čistej forme je pomerne obmedzené, častejšie sa používajú ako prísady do zliatin alebo vo forme zlúčenín. Lantán sa používa v niektorých zliatinách horčíka pre letecký priemysel. Ytrium a najmä skandium sa pridávajú do špeciálnych hliníkových zliatin na výrazné zlepšenie ich mechanických vlastností (pevnosť, zvariteľnosť).
Typy zlúčenín prvkov 3. skupiny link
Zlúčeniny prvkov 3. skupiny majú prevažne iónový charakter vzhľadom na nízku elektronegativitu týchto prvkov a podobajú sa zlúčeninám kovov alkalických zemín. Keďže stabilné ióny M³⁺ nemajú žiadne valenčné d ani f elektróny (majú konfiguráciu vzácneho plynu), ich zlúčeniny sú zvyčajne bezfarebné a diamagnetické.
Medzi najznámejšie zlúčeniny patria:
Oxidy link
Oxidy typu M₂O₃ (Sc₂O₃, Y₂O₃, La₂O₃, Ac₂O₃) sú biele, ťažko taviteľné látky so zásadotvorným charakterom. Pripravujú sa tepelným rozkladom hydroxidov, uhličitanov alebo šťaveľanov (oxalátov):
\( \ce{M2(CO3)3(s) ->[t] M2O3(s) + 3CO2(g)} \)
Hydroxidy link
Hydroxidy typu M(OH)₃ sa získavajú zrážaním z vodných roztokov solí M³⁺ pridaním roztoku hydroxidu alkalického kovu (napr. NaOH). Sú to biele, gélovité, vo vode ťažko rozpustné zrazeniny.
\( \ce{M^{3+}(aq) + 3OH^{-}(aq) -> M(OH)3(s)} \)
Ich zásaditosť stúpa v skupine od Sc(OH)₃ k La(OH)₃ (a Ac(OH)₃) so zväčšujúcim sa iónovým polomerom.
Soli link
Skandium, ytrium a lantán tvoria soli s väčšinou bežných kyselín. Rozpustnosť solí závisí od aniónu:
- Dobre rozpustné vo vode sú zvyčajne soli silných kyselín: dusičnany M(NO₃)₃, sírany M₂(SO₄)₃, chloridy MCl₃, bromidy MBr₃, jodidy MI₃. Mnohé z nich tvoria hydráty (napr. ScCl₃·6H₂O).
- Nerozpustné alebo málo rozpustné vo vode sú zvyčajne soli slabých kyselín: uhličitany M₂(CO₃)₃, fosforečnany MPO₄, šťaveľany (oxaláty) M₂(C₂O₄)₃ a tiež fluoridy MF₃.
Lantanoidy a aktinoidy link
Postavenie lantánu (La) a aktínia (Ac) v periodickej tabuľke je predmetom diskusií. Podľa IUPAC patria do 3. skupiny spolu so Sc a Y, keďže ich valenčná elektrónová konfigurácia končí obsadením d-orbitálu ([Xe] 5d¹ 6s² pre La, [Rn] 6d¹ 7s² pre Ac). Avšak, v mnohých zobrazeniach periodickej tabuľky sa umiestňujú ako prvé prvky radu lantanoidov a aktinoidov, pretože práve za nimi nasleduje zapĺňanie f-orbitálov (4f pre lantanoidy, 5f pre aktinoidy). Chemicky sa La a Ac správajú veľmi podobne ako ostatné lantanoidy, resp. aktinoidy v oxidačnom stave +III.
Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové spoločné vlastnosti a rozdiely medzi sériami lantanoidov (prvky nasledujúce za La) a aktinoidov (prvky nasledujúce za Ac), ktoré sú dôležité pre pochopenie širšieho kontextu týchto prvkov.
| Vlastnosť | Lantanoidy (Ln) | Aktinoidy (An) | Poznámka |
|---|---|---|---|
| Protónové čísla (Z) | 58 (Ce) – 71 (Lu) | 90 (Th) – 103 (Lr) | Nasledujú za La (Z=57), resp. Ac (Z=89). |
| Zapĺňaný orbitál | 4f | 5f | Oba patria medzi f-prvky (vnútroprechodné). |
| Perióda | 6 | 7 | |
| Elektrónová konf. | [Xe] 4f⁰⁻¹⁴ 5d⁰⁻¹ 6s² | [Rn] 5f⁰⁻¹⁴ 6d⁰⁻² 7s² | Časté výnimky z jednoduchého zapĺňania. |
| Dominantný ox. stav | +III | +III (najmä pre ťažšie An), ale aj vyššie stavy | U ľahších An (Th-Am) sú bežné +IV, +V, +VI, až +VII. |
| Variabilita ox. stavov | Nízka (okrem Ce, Eu, Yb...) | Vysoká (najmä Th-Am) | Dôsledok blízkych energií 5f, 6d, 7s orbitálov u An. |
| Kontrakcia polomerov | Lantanoidová kontrakcia | Aktinoidová kontrakcia | Zmenšovanie polomerov v rade; aktinoidová je výraznejšia. |
| Chemická podobnosť | Veľmi vysoká v rámci série | Menšia ako u Ln, najmä na začiatku série | Dôsledok dominantného +III stavu a kontrakcie u Ln. |
| Rádioaktivita | Iba prométium (Pm) je prirodzene rádioaktívne | Všetky prvky sú rádioaktívne | Prirodzene sa vyskytujú len Th, U (a stopy Pa, Np, Pu). |
| Výskyt v prírode | Ako zmes v mineráloch (monazit, bastnäsit...) | Len Th a U vo významných množstvách (uraninit...) | Ostatné An sú umelo pripravené (transurány). |
| Farba iónov | Často farebné (Ln³⁺) - úzke f-f pásy | Často farebné (rôzne ox. stavy) - f-f a CT pásy | Farby závisia od počtu f-elektrónov a ox. stavu. |
| Magnetické vlastnosti | Väčšinou paramagnetické (Ln³⁺) | Väčšinou paramagnetické | U Ln významný orbitálny príspevok; u An komplexnejšie. |
| Tvorba komplexov | Miernejšia tendencia, prevažne iónové väzby | Výraznejšia tendencia, väčší kovalentný podiel | An tvoria aj aktinylové ióny (MO₂²⁺, MO₂⁺). |
| Typické koord. čísla | Vysoké (8, 9) | Vysoké (8 - 12) | |
| Reaktivita kovov | Reaktívne, podobné kovom alk. zemín | Reaktívnejšie ako Ln, často pyroforické | |
| Hlavné využitie | Magnety, luminofory, katalyzátory, lasery, sklo | Jadrová energetika, jadrové zbrane, RTG, detektory | Využitie Ln je rôznorodejšie; využitie An súvisí s rádioaktivitou. |
