© Chempedia.sk 2025

Prvky 3. skupiny - skandium, ytrium, lantán, aktínium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Chempedia.sk: Prvky 3. skupiny - skandium, ytrium, lantán, aktínium. [cit. 2025-07-01]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/podskupina-skandia>.

Do 3. skupiny periodickej sústavy prvkov (predtým označovanej ako III.B podskupina) patria štyri prvky: skandium (Sc), ytrium (Y), lantán (La) a aktínium (Ac). Tieto prvky stoja na začiatku jednotlivých radov prechodných (d-prvkov), resp. vnútorne prechodných (f-prvkov) kovov. Skandium, ytrium a lantán spolu so štrnástimi prvkami nasledujúcimi za lantánom (lantanoidmi) tvoria širšiu skupinu označovanú ako prvky vzácnych zemín.

Atómy prvkov 3. skupiny majú valenčnú elektrónovú konfiguráciu (n−1)d¹ ns² (kde n je číslo periódy: 4 pre Sc, 5 pre Y, 6 pre La, 7 pre Ac). Majú teda tri valenčné elektróny nad konfiguráciou predchádzajúceho vzácneho plynu. Tieto tri elektróny pomerne ľahko odštepujú za tvorby stabilných katiónov M³⁺ s konfiguráciou vzácneho plynu. Preto vo svojich zlúčeninách vystupujú výlučne v oxidačnom stave +III. Svojimi vlastnosťami sa podobajú jednak katiónom M²⁺ kovov alkalických zemín, jednak katiónom M³⁺ prvkov 13. skupiny (najmä hliníku Al³⁺).

Vlastnosti prvkov 3. skupiny link

Sú to striebrolesklé, pomerne mäkké kovy s typickými kovovými vlastnosťami (kujnosť, ťažnosť, vodivosť). Patria medzi málo ušľachtilé kovy (majú záporné štandardné elektródové potenciály) a sú pomerne reaktívne. Reagujú s kyslíkom (najmä pri zahriatí), vodou (za uvoľnenia H₂) aj kyselinami.

So vzrastajúcim protónovým číslom v skupine (od Sc k Ac) stúpa atómový aj iónový polomer a hustota. Naopak, elektronegativita klesá a prvky sa stávajú neušľachtilejšími (štandardný elektródový potenciál M³⁺/M je čoraz zápornejší). Ostatné vlastnosti, ako teploty topenia, varu či prvá ionizačná energia, nevykazujú taký pravidelný trend.

Výskyt a príprava link

Prvky skupiny skandia (Sc, Y, La) sa v prírode vyskytujú rozptýlene, často spoločne s lantanoidmi v rôznych mineráloch. Medzi najdôležitejšie patria monazit (fosforečnan obsahujúci prvky vzácnych zemín a tórium), gadolinit (kremičitan obsahujúci berýlium, ytrium, železo a prvky vzácnych zemín) alebo thortveitit (kremičitan skandia a ytria). Aktínium sa v nepatrných množstvách vyskytuje v uránových rudách ako produkt rádioaktívneho rozpadu uránu.

Príprava kovov tejto skupiny sa zakladá prevažne na elektrolýze tavenín ich solí (najmä chloridov) alebo metalotermickej redukcii ich halogenidov (napr. fluoridov) kovovým vápnikom.

Aktínium (konkrétne izotop ²²⁷Ac s polčasom rozpadu 21,8 roka) sa získava ožarovaním rádia neutrónmi v jadrových reaktoroch:

\( \ce{^{226}_{88}Ra + ^{1}_{0}n -> ^{227}_{88}Ra ->[\beta^-] ^{227}_{89}Ac} \)

Využitie link

Využitie samotných kovov Sc, Y, La, Ac v čistej forme je pomerne obmedzené, častejšie sa používajú ako prísady do zliatin alebo vo forme zlúčenín. Lantán sa používa v niektorých zliatinách horčíka pre letecký priemysel. Ytrium a najmä skandium sa pridávajú do špeciálnych hliníkových zliatin na výrazné zlepšenie ich mechanických vlastností (pevnosť, zvariteľnosť).

Typy zlúčenín prvkov 3. skupiny link

Zlúčeniny prvkov 3. skupiny majú prevažne iónový charakter vzhľadom na nízku elektronegativitu týchto prvkov a podobajú sa zlúčeninám kovov alkalických zemín. Keďže stabilné ióny M³⁺ nemajú žiadne valenčné d ani f elektróny (majú konfiguráciu vzácneho plynu), ich zlúčeniny sú zvyčajne bezfarebné a diamagnetické.

Medzi najznámejšie zlúčeniny patria:

Oxidy link

Oxidy typu M₂O₃ (Sc₂O₃, Y₂O₃, La₂O₃, Ac₂O₃) sú biele, ťažko taviteľné látky so zásadotvorným charakterom. Pripravujú sa tepelným rozkladom hydroxidov, uhličitanov alebo šťaveľanov (oxalátov):

\( \ce{M2(CO3)3(s) ->[t] M2O3(s) + 3CO2(g)} \)

Hydroxidy link

Hydroxidy typu M(OH)₃ sa získavajú zrážaním z vodných roztokov solí M³⁺ pridaním roztoku hydroxidu alkalického kovu (napr. NaOH). Sú to biele, gélovité, vo vode ťažko rozpustné zrazeniny.

\( \ce{M^{3+}(aq) + 3OH^{-}(aq) -> M(OH)3(s)} \)

Ich zásaditosť stúpa v skupine od Sc(OH)₃ k La(OH)₃ (a Ac(OH)₃) so zväčšujúcim sa iónovým polomerom.

Soli link

Skandium, ytrium a lantán tvoria soli s väčšinou bežných kyselín. Rozpustnosť solí závisí od aniónu:

  • Dobre rozpustné vo vode sú zvyčajne soli silných kyselín: dusičnany M(NO₃)₃, sírany M₂(SO₄)₃, chloridy MCl₃, bromidy MBr₃, jodidy MI₃. Mnohé z nich tvoria hydráty (napr. ScCl₃·6H₂O).
  • Nerozpustné alebo málo rozpustné vo vode sú zvyčajne soli slabých kyselín: uhličitany M₂(CO₃)₃, fosforečnany MPO₄, šťaveľany (oxaláty) M₂(C₂O₄)₃ a tiež fluoridy MF₃.
21 Sc

Skandium

Scandium Skoré prechodné kovy
Perióda 4
Skupina 3
Objav: 1879 (Lars Fredrik Nilson)

T. topenia

1541 °C

T. varu

2836 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 44.9559 u
Atómový polomer Atómový polomer 160 pm
Hustota Hustota 2985 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.36
Ionizačná energia Ionizačná energia 633.1 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 18 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹
Skrátená: [Ar] 4s² 3d¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 3.0e-6 %
Slnečná sústava 4.0e-6 %
Meteority 0.00064 %
Zemská kôra 0.0026 %
Oceány 1.5e-10 %

Zlúčeniny a minerály

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

thortveitit
(Sc,Y)₂Si₂O₇
Načítava sa...
fluorid skanditý
ScF₃
Načítava sa...
jodid skanditý
ScI₃
Načítava sa...
oxid skanditý
Sc₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Objavil ho švédsky chemik Lars Fredrik Nilson v roku 1879 pri analýze minerálov euxenit a gadolinit.
  • Je to striebrolesklý, pomerne mäkký kov s nízkou hustotou.
  • Patrí medzi prechodné prvky a je najľahším prvkom 3. skupiny (skupiny skandia).
  • Na vzduchu je pomerne stály, pokrýva sa tenkou vrstvou oxidu; reaguje s kyselinami za uvoľnenia vodíka.
  • Chemickými vlastnosťami sa čiastočne podobá hliníku (napr. tvorba amfotérneho hydroxidu) a tiež lantanoidom.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, a to vo veľmi malých množstvách v niektorých vzácnych mineráloch (napr. thortveitit, euxenit, gadolinit).
  • V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo +III (skanditý) a tvorí komplexy najčastejšie s koordinačným číslom 6 a oktaedrickou geometriou (napr. chlorid hexaakvaskanditý [Sc(H₂O)₆]Cl₃).
  • Hlavné využitie nachádza v špeciálnych zliatinách hliníka (Al-Sc zliatiny), ktoré výrazne zvyšujú ich pevnosť a odolnosť (použitie v leteckom a kozmickom priemysle, športovom vybavení).
  • Používa sa aj v osvetľovacej technike (napr. v halogenidových výbojkách s vysokou intenzitou, ktoré produkujú svetlo podobné dennému) a ako katalyzátor.

Oxid skanditý link

Oxid skanditý (Sc₂O₃) je najbežnejšia zlúčenina skandia. Je to biely, ťažko taviteľný prášok so zásaditým charakterom. Slúži ako východisková látka pre prípravu iných zlúčenín skandia a používa sa v niektorých keramických materiáloch a katalyzátoroch.

Jodid skanditý link

Jodid skanditý (ScI₃) je zlúčenina využívaná v osvetľovacej technike. Pridáva sa do vysokointenzívnych metalhalogenidových výbojok, kde prispieva k produkcii veľmi jasného svetla, ktoré sa svojím spektrom podobá prirodzenému slnečnému žiareniu. Tieto výbojky sa používajú napr. na osvetlenie štadiónov.

Fluorid skanditý link

Fluorid skanditý (ScF₃) je biela, vo vode nerozpustná zlúčenina. Tvorí sa napríklad pri reakcii kovového skandia s kyselinou fluorovodíkovou, kde vytvára ochrannú pasivačnú vrstvu. Používa sa ako medziprodukt pri výrobe kovového skandia metalotermickou redukciou.

39 Y

Ytrium

Yttrium Skoré prechodné kovy
Perióda 5
Skupina 3
Objav: 1794 (Johan Gadolin)

T. topenia

1526 °C

T. varu

2930 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 88.9058 u
Atómový polomer Atómový polomer 180 pm
Hustota Hustota 4472 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.22
Ionizačná energia Ionizačná energia 600 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 29.6 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹
Skrátená: [Kr] 5s² 4d¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 7.0e-7 %
Slnečná sústava 1.0e-6 %
Meteority 0.00019 %
Zemská kôra 0.0029 %
Oceány 1.3e-9 %

Zlúčeniny a minerály

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

bastnäsit
(Ce,La,Y)CO₃F
euxenit
(Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆
gadolinit
Y₂FeBe₂Si₂O₁₀
samarskit
(Y,U,Fe)(Nb,Ta)O₄
thortveitit
(Sc,Y)₂Si₂O₇
xenotím
YPO₄
Načítava sa...
oxid ytritý
Y₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Objavil ho fínsky chemik Johan Gadolin в roku 1794 v mineráli yterbit (neskôr premenovaný na gadolinit).
  • Je to striebrolesklý kov, pomerne mäkký.
  • Patrí medzi prechodné prvky (3. skupina) a je prvým prvkom d-bloku v 5. perióde.
  • Chemickými vlastnosťami sa veľmi podobá ťažším lantanoidom (prvky vzácnych zemín), s ktorými sa často vyskytuje v prírode.
  • Jeho oddelenie od lantanoidov je technologicky náročné kvôli ich veľkej chemickej podobnosti.
  • Na vzduchu je pomerne stály, pri vyšších teplotách reaguje s kyslíkom a inými nekovmi.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, najmä v mineráloch vzácnych zemín ako gadolinit, euxenit a xenotím.
  • V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo +III (ytritý).
  • Samotný kov nemá rozsiahle priame využitie, dôležité sú však jeho zlúčeniny.
  • Zlúčeniny ytria sa používajú pri výrobe luminoforov (napr. červený luminofor v CRT obrazovkách a LED diódach), laserových kryštálov (napr. YAG lasery - ytriom-hliníkový granát).
  • Ďalej sa využívajú v keramických materiáloch, supravodičoch (napr. YBCO - ytriom-bárium-meď-oxid) a ako katalyzátory.

Oxid ytritý link

Oxid ytritý (Y₂O₃) je biela, ťažko taviteľná látka. Používa sa ako dôležitá súčasť niektorých vysokoteplotných supravodičov (napr. YBa₂Cu₃O₇, známy ako YBCO) a ako červený luminofor v obrazovkách (staršie CRT televízory) a úsporných žiarivkách.

57 La

Lantán

Lanthanum Lantanoidy
Perióda 6
Skupina 3
Objav: 1839 (Carl Gustaf Mosander)

T. topenia

920 °C

T. varu

3464 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 138.905 u
Atómový polomer Atómový polomer 195 pm
Hustota Hustota 6146 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.10
Ionizačná energia Ionizačná energia 538.1 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 53 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 5d¹
Skrátená: [Xe] 6s² 5d¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 2.0e-7 %
Slnečná sústava 2.0e-7 %
Meteority 0.000028 %
Zemská kôra 0.0034 %
Oceány 3.4e-10 %

Zlúčeniny a minerály

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

bastnäsit
(Ce,La,Y)CO₃F
monazit
(Ce,La,Th,Nd)PO₄
Načítava sa...
hexaborid lantanitý
LaB₆
Načítava sa...
oxid lantanitý
La₂O₃
Načítava sa...
uhličitan lantanitý
La₂(CO₃)₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Objavil ho švédsky chemik Carl Gustaf Mosander v roku 1839.
  • Je to striebrolesklý, mäkký, kujný a ťažný kov.
  • Je prototypom lantanoidov (prvkov vzácnych zemín), hoci sám nemá elektróny v 4f orbitáloch.
  • Na vzduchu pomerne rýchlo oxiduje, pokrýva sa vrstvou oxidu; reaguje aj s vodou (pomalšie so studenou, rýchlejšie s horúcou).
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, zvyčajne spolu s ostatnými lantanoidmi v mineráloch ako monazit a bastnäsit.
  • V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo +III (lantanitý, ión La³⁺ je bezfarebný).
  • Jeho hydroxid, La(OH)₃, je najsilnejšou zásadou spomedzi hydroxidov lantanoidov.
  • Používa sa pri výrobe špeciálnych skiel s vysokým indexom lomu (napr. pre šošovky fotoaparátov a teleskopov).
  • Využíva sa v zliatinách (napr. v zliatine "mischmetal" pre kresacie kamienky zapaľovačov), ako katalyzátor v ropnom priemysle a v nikel-metal hydridových (NiMH) batériách.

Oxid lantanitý link

Oxid lantanitý (La₂O₃) je biely zásaditý prášok. Používa sa pri výrobe špeciálnych optických skiel s vysokým indexom lomu a nízkou disperziou (rozkladom svetla), ktoré sú súčasťou kvalitných šošoviek pre fotoaparáty a ďalšie optické prístroje. Slúži tiež ako katalyzátor v niektorých chemických reakciách.

Lantán-niklová zliatina link

Lantán-niklová zliatina (LaNi₅) je intermetalická zlúčenina (zlúčenina dvoch alebo viacerých kovov s definovanou štruktúrou). Je známa svojou schopnosťou absorbovať a reverzibilne uvoľňovať veľké množstvo plynného vodíka. Táto vlastnosť sa využíva pri skladovaní vodíka a ako materiál zápornej elektródy v nabíjateľných nikel-metal hydridových (NiMH) batériách.

Hexaborid lantanitý link

Hexaborid lantanitý (LaB₆) je chemicky odolný, tvrdý materiál s veľmi vysokou teplotou topenia (nad 2200 °C). Vyznačuje sa nízkou výstupnou prácou elektrónov, čo znamená, že pri zahriatí ľahko emituje elektróny. Preto sa používa ako zdroj elektrónov (katóda) v zariadeniach vyžadujúcich silný prúd elektrónov, ako sú elektrónové mikroskopy, röntgenky alebo zariadenia na zváranie elektrónovým lúčom.

Uhličitan lantanitý link

Uhličitan lantanitý (La₂(CO₃)₃) je vo vode nerozpustná soľ. V medicíne sa používa vo forme liekov ako vychytávač fosforečnanov v tráviacom trakte. Podáva sa pacientom s chronickým zlyhaním obličiek, ktorí majú problém vylučovať fosforečnany, čo vedie k nebezpečne vysokej hladine fosforečnanov v krvi (hyperfosfatémia).

89 Ac

Aktínium

Actinium Aktinoidy
Perióda 7
Skupina 3
Objav: 1899 (Friedrich Oskar Giesel)

T. topenia

1227 °C

T. varu

3227 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 227 u
Atómový polomer Atómový polomer 195 pm
Hustota Hustota 10070 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.10
Ionizačná energia Ionizačná energia 499 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 33.77 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 6d¹
Skrátená: [Rn] 7s² 6d¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Údaje o výskyte nie sú dostupné.

Zlúčeniny a minerály

Aktínium je extrémne vzácny a vysoko rádioaktívny s veľmi krátkym polčasom rozpadu. V prírode sa vyskytuje len v nepatrných stopových množstvách v uránových a tóriových rudách ako produkt ich rádioaktívneho rozpadu. Pre svoju nestabilitu a nízku koncentráciu netvorí žiadne vlastné minerály.

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Načítava sa...
fluorid aktinitý
AcF₃
Načítava sa...
oxid aktinitý
Ac₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Objavil ho francúzsky chemik André-Louis Debierne v roku 1899; nezávisle ho objavil aj nemecký chemik Friedrich Oskar Giesel v roku 1902.
  • Je to rádioaktívny kov striebornej farby.
  • Je prototypom série aktinoidov.
  • Všetky jeho izotopy sú vysoko rádioaktívne; najdlhšie žijúci izotop ²²⁷Ac má polčas rozpadu len 21,77 roka.
  • Chemicky sa podobá lantánu; na vzduchu rýchlo reaguje a v tme slabo modro svetielkuje vďaka svojej rádioaktivite.
  • V prírode sa vyskytuje iba v extrémne stopových množstvách v uránových a tóriových rudách ako produkt ich rádioaktívneho rozpadu.
  • Pripravuje sa umelo ožarovaním rádia (²²⁶Ra) neutrónmi v jadrových reaktoroch.
  • Jeho stabilný a jediný významný oxidačný stav v zlúčeninách je +III (aktinitý, ión Ac³⁺ je bezfarebný).
  • Pre vysokú rádioaktivitu, vzácnosť a krátky polčas rozpadu je jeho štúdium náročné.
  • Nemá významné praktické využitie mimo vedeckého výskumu; používa sa ako zdroj neutrónov a skúma sa pre potenciálne využitie v rádioterapii.

Známe zlúčeniny aktínia link

Medzi známe zlúčeniny patrí biely oxid aktinitý (Ac₂O₃), ktorý slúži ako zdroj neutrónov v zmesi s berýliom, a biely fluorid aktinitý (AcF₃), používaný pri príprave kovového aktínia.

Lantanoidy a aktinoidy link

Postavenie lantánu (La) a aktínia (Ac) v periodickej tabuľke je predmetom diskusií. Podľa IUPAC patria do 3. skupiny spolu so Sc a Y, keďže ich valenčná elektrónová konfigurácia končí obsadením d-orbitálu ([Xe] 5d¹ 6s² pre La, [Rn] 6d¹ 7s² pre Ac). Avšak, v mnohých zobrazeniach periodickej tabuľky sa umiestňujú ako prvé prvky radu lantanoidov a aktinoidov, pretože práve za nimi nasleduje zapĺňanie f-orbitálov (4f pre lantanoidy, 5f pre aktinoidy). Chemicky sa La a Ac správajú veľmi podobne ako ostatné lantanoidy, resp. aktinoidy v oxidačnom stave +III.

V tomto článku ich považujeme za súčasť 3. skupiny, ale je dôležité si uvedomiť ich úzku súvislosť a často spoločné uvádzanie s f-prvkami.

Nasledujúca tabuľka sumarizuje kľúčové spoločné vlastnosti a rozdiely medzi sériami lantanoidov (prvky nasledujúce za La) a aktinoidov (prvky nasledujúce za Ac), ktoré sú dôležité pre pochopenie širšieho kontextu týchto prvkov.

VlastnosťLantanoidy (Ln)Aktinoidy (An)Poznámka
Protónové čísla (Z)58 (Ce) – 71 (Lu)90 (Th) – 103 (Lr)Nasledujú za La (Z=57), resp. Ac (Z=89).
Zapĺňaný orbitál4f5fOba patria medzi f-prvky (vnútroprechodné).
Perióda67
Elektrónová konf.[Xe] 4f⁰⁻¹⁴ 5d⁰⁻¹ 6s²[Rn] 5f⁰⁻¹⁴ 6d⁰⁻² 7s²Časté výnimky z jednoduchého zapĺňania.
Dominantný ox. stav+III+III (najmä pre ťažšie An), ale aj vyššie stavyU ľahších An (Th-Am) sú bežné +IV, +V, +VI, až +VII.
Variabilita ox. stavovNízka (okrem Ce, Eu, Yb...)Vysoká (najmä Th-Am)Dôsledok blízkych energií 5f, 6d, 7s orbitálov u An.
Kontrakcia polomerovLantanoidová kontrakciaAktinoidová kontrakciaZmenšovanie polomerov v rade; aktinoidová je výraznejšia.
Chemická podobnosťVeľmi vysoká v rámci sérieMenšia ako u Ln, najmä na začiatku sérieDôsledok dominantného +III stavu a kontrakcie u Ln.
RádioaktivitaIba prométium (Pm) je prirodzene rádioaktívneVšetky prvky sú rádioaktívnePrirodzene sa vyskytujú len Th, U (a stopy Pa, Np, Pu).
Výskyt v prírodeAko zmes v mineráloch (monazit, bastnäsit...)Len Th a U vo významných množstvách (uraninit...)Ostatné An sú umelo pripravené (transurány).
Farba iónovČasto farebné (Ln³⁺) - úzke f-f pásyČasto farebné (rôzne ox. stavy) - f-f a CT pásyFarby závisia od počtu f-elektrónov a ox. stavu.
Magnetické vlastnostiVäčšinou paramagnetické (Ln³⁺)Väčšinou paramagnetickéU Ln významný orbitálny príspevok; u An komplexnejšie.
Tvorba komplexovMiernejšia tendencia, prevažne iónové väzbyVýraznejšia tendencia, väčší kovalentný podielAn tvoria aj aktinylové ióny (MO₂²⁺, MO₂⁺).
Typické koord. číslaVysoké (8, 9)Vysoké (8 - 12)
Reaktivita kovovReaktívne, podobné kovom alk. zemínReaktívnejšie ako Ln, často pyroforické
Hlavné využitieMagnety, luminofory, katalyzátory, lasery, skloJadrová energetika, jadrové zbrane, RTG, detektoryVyužitie Ln je rôznorodejšie; využitie An súvisí s rádioaktivitou.
Tab. Porovnanie lantanoidov a aktinoidov

 

Náhľadový obrázok: Yttrium, sublimed-dendritic and 1cm³ cube. Autor: Alchemist-hp (www.pse-mendelejew.de) / Zdroj: Vlastné dielo / Licencia: Free Art License.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Vodík a jeho zlúčeniny

Vodík a jeho zlúčeniny

Vodík (H), najľahší a najrozšírenejší prvok vo vesmíre, má jedinečné postavenie v periodickej sústave. Ako molekula H₂ sa vyznačuje schopnosťou tvoriť katión H⁺, anión H⁻ aj kovalentné väzby, čím tvorí rôzne typy hydridov. Priemyselne sa vyrába reformingom zemného plynu či elektrolýzou vody a využíva sa pri syntéze amoniaku, ako redukovadlo, pri hydrogenácii a ako ekologické palivo. Jeho vysoká horľavosť si vyžaduje bezpečnostné opatrenia. Voda (H₂O) je najdôležitejšia zlúčenina vodíka, bez ktorej by nemohol vzniknúť život a Zemi, ako ho poznáme.

Alkalické kovy (prvky 1. skupiny)

Alkalické kovy (prvky 1. skupiny)

Alkalické kovy − lítium (Li), sodík (Na), draslík (K), rubídium (Rb), cézium (Cs) a rádioaktívne francium (Fr) − tvoria 1. skupinu periodickej tabuľky a vyznačujú sa výraznou reaktivitou, mäkkosťou a nízkou ionizačnou energiou. Ich zlúčeniny patria medzi najpoužívanejšie chemikálie – od kuchynskej soli cez hydroxidy a uhličitany až po špecializované látky ako manganistan či hypermangán. Reaktivita, biologická úloha aj technické využitie zlúčenín ako NaCl, KOH, Na₂CO₃ či Li₂CO₃ z nich robí neoddeliteľnú súčasť nášho života.

Kovy alkalických zemín (prvky 2. skupiny)

Kovy alkalických zemín (prvky 2. skupiny)

Kovy alkalických zemín − berýlium (Be), horčík (Mg), vápnik (Ca), stroncium (Sr), bárium (Ba) a rádioaktívne rádium (Ra) − tvoria 2. skupinu tabuľky prvkov a patria medzi typické s-prvky s dvoma valenčnými elektrónmi. Sú to prevažne mäkké, striebristé kovy s rastúcim kovovým charakterom smerom nadol v skupine. V zlúčeninách vytvárajú prevažne zásadité oxidy a hydroxidy. Mnohé ich zlúčeniny sú základnými surovinami v stavebníctve, poľnohospodárstve, priemysle, ale aj medicíne. Horčík a vápnik majú aj významnú biologickú úlohu.

Lantanoidy (Prvky 6. periódy, f-blok)

Lantanoidy (Prvky 6. periódy, f-blok)

Lantanoidy, 14 f-prvkov (Ce až Lu) nasledujúcich za lantánom, charakterizuje postupné zapĺňanie 4f orbitálov a jav lantanoidovej kontrakcie, spôsobujúci ich veľkú chemickú podobnosť. Ich dominantným oxidačným stavom je +III, výnimočne tvoria aj stav +II (napr. Eu, Yb) a +IV (napr. Ce). Tieto reaktívne, striebrolesklé kovy sa vyskytujú ako zmes v mineráloch (napr. monazit) a ich separácia je náročná. Majú kľúčové využitie v moderných technológiách ako súčasť silných magnetov (Nd, Sm), luminoforov (Eu, Tb), katalyzátorov (Ce), laserov (Nd, Er) a v medicíne (Gd).

Aktinoidy (Prvky 7. periódy, f-blok)

Aktinoidy (Prvky 7. periódy, f-blok)

Aktinoidy, 14 rádioaktívnych f-prvkov nasledujúcich za aktíniom (Th až Lr), charakterizuje postupné zapĺňanie 5f orbitálov a jav aktinoidovej kontrakcie. Na rozdiel od lantanoidov vykazujú oveľa väčšiu variabilitu oxidačných stavov, najmä ľahšie prvky (Th až Am, stavy +III až +VII), kým pre ťažšie aktinoidy (od Cm ďalej) je dominantný stav +III. V prírode sa vo významných množstvách vyskytujú len tórium a urán; ostatné (transurány) sa pripravujú umelo. Ich hlavný význam spočíva v jadrovej energetike a zbraniach (U, Pu), špecifické izotopy sa využívajú aj vo vesmírnej technológii, detektoroch dymu či ako zdroje neutrónov.

Prvky 4. skupiny - titán, zirkónium, hafnium

Prvky 4. skupiny - titán, zirkónium, hafnium

Prvky 4. skupiny − titán (Ti), zirkónium (Zr), hafnium (Hf) − sú tvrdé prechodné kovy s vysokými teplotami topenia a vynikajúcou odolnosťou voči korózii. Ich atómy majú štyri valenčné elektróny a vo svojich zlúčeninách vystupujú takmer výlučne v stabilnom oxidačnom stave +IV. Dôsledkom lantanoidovej kontrakcie majú Zr a Hf takmer identické atómové polomery a veľmi podobné chemické vlastnosti, čo komplikuje ich separáciu. Tieto prvky a ich zlúčeniny majú významné využitie v letectve (Ti), jadrovej energetike (Zr, Hf) a medicíne (Ti). Patrí sem aj rádioaktívne rutherfordium (Rf).

forward
forward