© Chempedia.sk 2025

Aktinoidy (Prvky 7. periódy, f-blok)

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Chempedia.sk: Aktinoidy (Prvky 7. periódy, f-blok). [cit. 2025-05-09]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/aktinoidy>.

Aktinoidy sú skupinou štrnástich chemických prvkov s protónovými číslami 90 (tórium, Th) – 103 (lawrencium, Lr), ktoré v periodickej tabuľke nasledujú za aktíniom (Ac, Z=89).

Podobne ako lantanoidy, patria medzi tzv. vnútroprechodné prvky alebo f‑prvky, pretože u nich dochádza k postupnému zapĺňaniu f‑orbitálov predposlednej elektrónovej vrstvy (presnejšie orbitálov 5f). Všeobecná elektrónová konfigurácia valenčnej vrstvy aktinoidov (okrem Ac a Lr) je [Rn] 5fⁿ 7s², kde n = 1 až 14 (resp. presnejšie [Rn] 5f¹⁻¹⁴ 6d⁰⁻² 7s²). Aktínium má konfiguráciu [Rn] 6d¹ 7s² a lawrencium [Rn] 5f¹⁴ 7s² 7p¹ (alebo častejšie uvádzaná [Rn] 5f¹⁴ 6d¹ 7s²). Charakteristické pre túto skupinu je teda obsadzovanie orbitálov 5f. Kľúčovou spoločnou vlastnosťou všetkých aktinoidov je ich rádioaktivita – všetky ich izotopy sú nestabilné.

Je potrebné poznamenať, že zaradenie aktínia (Ac) si vyžaduje vysvetlenie. Hoci jeho elektrónová konfigurácia ([Rn] 6d¹ 7s²) ho formálne neradí medzi f-prvky, v praxi sa k aktinoidom často priraďuje. Dôvodom je jeho pozícia pred sériou 5f prvkov a chemické vlastnosti blízke nasledujúcim členom. Aj IUPAC vo svojich odporúčaniach uvádza termín „aktinoid“ pre celú sériu Ac–Lr, zahŕňajúcu tak pätnásť prvkov.

Na rozdiel od 4f orbitálov lantanoidov, energetické hladiny orbitálov 5f, 6d a 7s sú si u ľahších aktinoidov veľmi blízko. To umožňuje účasť rôzneho počtu týchto elektrónov na chemických väzbách a vedie k oveľa väčšej variabilite oxidačných stavov a komplexnejšiemu chemickému správaniu. Medzi jednotlivými aktinoidmi sú preto väčšie chemické rozdiely ako medzi lantanoidmi, najmä na začiatku radu.

Aktinoidová kontrakcia link

Podobne ako u lantanoidov, aj u aktinoidov pozorujeme jav aktinoidovej kontrakcie – postupné zmenšovanie atómových a iónových polomerov so zvyšujúcim sa protónovým číslom. Príčinou je opäť nedokonalé tienenie jadrového náboja elektrónmi zapĺňajúcimi vnútorné 5f orbitály. Tento efekt je u aktinoidov dokonca o niečo výraznejší ako lantanoidová kontrakcia, čo sa pripisuje väčšiemu priestorovému rozšíreniu 5f orbitálov v porovnaní so 4f.

Oxidačné stavy link

Aktinoidy vykazujú oveľa väčšiu variabilitu oxidačných stavov ako lantanoidy, najmä ľahšie aktinoidy (Th až Am). Je to spôsobené spomínanou blízkosťou energetických hladín 5f, 6d a 7s, čo umožňuje zapojenie rôzneho počtu elektrónov do väzby.

  • Oxidačný stav +III je známy a možný pre všetky aktinoidy (okrem Th).
  • Ľahšie aktinoidy (Th až Am): Môžu dosahovať rôzne oxidačné stavy, často aj vysoké. Charakteristické stavy sú: Th (+IV), Pa (+V), U (+VI), Np (+V, +VI, +VII), Pu (+IV, +V, +VI, +VII), Am (+III, +IV, +V, +VI).
  • Ťažšie aktinoidy (Cm až Lr): U nich sa stáva dominantným a najstabilnejším oxidačný stav +III, podobne ako u lantanoidov. Ku koncu série (Es, Fm, Md, No) sa stáva dostupnejším aj stav +II, pričom u nobélia je dokonca preferovaný.

Vyššie oxidačné stavy (od +IV vyššie) majú zvyčajne výraznejší kovalentný charakter väzieb.

Fyzikálne vlastnosti link

Aktinoidy sú ťažké, striebrolesklé kovy s vysokými hustotami a zvyčajne vysokými teplotami topenia (hoci trend nie je taký pravidelný ako u lantanoidov). Všetky sú rádioaktívne.

  • Hustota: Sú to veľmi husté kovy (napr. U cca 19,1 g/cm³, Pu cca 19,8 g/cm³).
  • Farba iónov: Podobne ako lantanoidy, aj ióny aktinoidov sú často farebné v dôsledku f-f prechodov, ale aj prechodov náboja. Sfarbenie závisí od oxidačného stavu, napr. U³⁺ (červený), U⁴⁺ (zelený), UO₂²⁺ (žltý); Pu³⁺ (modrý), Pu⁴⁺ (hnedý).
  • Magnetické vlastnosti: Väčšina iónov aktinoidov je paramagnetická kvôli nespáreným 5f elektrónom.

Chemické vlastnosti a rádioaktivita link

Chemické vlastnosti aktinoidov sú silne ovplyvnené ich rádioaktivitou a variabilitou oxidačných stavov. Sú to reaktívne, elektropozitívne kovy, reaktívnejšie ako lantanoidy. Na vzduchu rýchlo matnejú a mnohé sú v jemne rozptýlenej forme pyroforické (samozápalné). Ľahko reagujú s vodou (najmä za tepla), kyselinami a pri zahriatí aj s väčšinou nekovov. S mnohými kovmi tvoria intermetalické zlúčeniny.

V prípade Fm, Md, No a Lr sa kovový charakter len predpokladá. Tieto prvky nikdy neboli pripravené a izolované ako čistý kov v dostatočnom (makroskopickom) množstve, ktoré by umožnilo priamo skúmať ich kovové vlastnosti. Hoci chemické správanie fermia bolo možné študovať aj s extrémne malými (rádioaktívnymi) množstvami, ani to sa nepodarilo získať ako kov. Preto sa pri týchto prvkoch uvádza poznámka "(nepripravený)" alebo špecifickejšie pre Fm "(nepripravený v čistej forme)"

Aktinoidy majú výraznejšiu tendenciu tvoriť komplexné zlúčeniny než lantanoidy, čo súvisí s väčším priestorovým dosahom 5f orbitálov a ich schopnosťou podieľať sa na kovalentnej väzbe. Charakteristická je tvorba lineárnych aktinylových katiónov MO₂⁺ a MO₂²⁺ (kde M = U, Np, Pu, Am), najmä uranylu UO₂²⁺.

Čo sa týka rozpustnosti ich zlúčenín, vo všeobecnosti platí, že nerozpustné vo vode sú hydroxidy (napr. Th(OH)₄, U(OH)₄, Pu(OH)₄), fluoridy (napr. ThF₄, UF₄, PuF₃), fosforečnany a šťaveľany aktinoidov (najmä v nižších oxidačných stavoch). Naopak, dusičnany, chloridy, sírany a soli uranylu (a analogických katiónov) sú zvyčajne rozpustné.

Rádioaktivita aktinoidov link

Všetky izotopy aktinoidov sú nestabilné a podliehajú rádioaktívnemu rozpadu. Najčastejšie typy rozpadu sú alfa rozpad (emisia jadra hélia ²⁴He) a beta mínus rozpad (emisia elektrónu). Niektoré ťažké nuklidy (napr. ²⁵²Cf) podliehajú aj spontánnemu štiepeniu.

Kľúčovou vlastnosťou niektorých izotopov, najmä ²³⁵U a ²³⁹Pu (a tiež ²³³U), je ich schopnosť štiepiť sa po záchyte neutrónu. Pri štiepení sa uvoľňuje obrovské množstvo energie a ďalšie neutróny, ktoré môžu vyvolať štiepenie ďalších jadier – vzniká reťazová reakcia. Táto vlastnosť je základom jadrovej energetiky a jadrových zbraní.

Polčasy rozpadu aktinoidov sú extrémne rôznorodé, od zlomkov sekundy (u najťažších prvkov) po miliardy rokov (napr. ²³⁸U má polčas 4,5 miliardy rokov, ²³²Th až 14 miliárd rokov). Dlhé polčasy rozpadu prírodného uránu a tória umožňujú ich výskyt na Zemi. Naopak, dlhé polčasy niektorých umelých aktinoidov (napr. ²³⁹Pu má polčas 24 100 rokov) predstavujú problém pri dlhodobom skladovaní jadrového odpadu.

Výskyt v prírode a získavanie link

V prírode sa vo významnejších množstvách vyskytujú iba urán (U) a tórium (Th). Protaktínium (Pa) vzniká v prírode rozpadom ²³⁵U. V uránových rudách sa v extrémne stopových množstvách nachádzajú aj neptúnium (Np) a plutónium (Pu), ktoré vznikajú záchytom neutrónov v jadrách ²³⁸U. Všetky ostatné aktinoidy (tzv. transurány – prvky za uránom) sa pripravujú umelo jadrovými reakciami.

Hlavné minerály:

  • Urán: Najdôležitejší je uraninit (smolinec) (hlavne UO₂), často v zmesi s U₃O₈. Ďalšie sú napr. karnotit a autunit.
  • Tórium: Hlavným zdrojom je monazit ((Ce,La,Nd,Th)PO₄), kde je prímesou k lantanoidom. Vyskytuje sa aj v thorianite (Th,U)O₂ a thorite ThSiO₄.

Získavanie prírodných aktinoidov link

Urán a tórium sa získavajú spracovaním svojich rúd. V prípade uránu proces zahŕňa ťažbu, mletie, lúhovanie, čistenie a koncentráciu za vzniku tzv. "žltého koláča" (U₃O₈). Kovový urán alebo tórium sa pripravujú najčastejšie redukciou ich fluoridov kovovým vápnikom alebo horčíkom, prípadne redukciou oxidov.

\( \text{UF}_4(s) + 2\text{Ca}(s) \xrightarrow{t} \text{U}(s) + 2\text{CaF}_2(s) \)

Pre použitie v jadrových reaktoroch sa urán zvyčajne musí obohacovať na vyšší obsah izotopu ²³⁵U. To sa robí separáciou izotopov plynného UF₆ pomocou plynných centrifúg.

Príprava transuránov link

Transurány (Np až Lr) sa pripravujú umelo jadrovými reakciami:

  • Záchytom neutrónov: V jadrových reaktoroch jadrá (napr. ²³⁸U) zachytávajú neutróny a následným beta rozpadom vzniká prvok s vyšším protónovým číslom. Takto sa vo veľkom vyrába plutónium-239 z uránu-238.

\( {}^{238}_{92}\mathrm{U} + {}^{1}_{0}\mathrm{n} \rightarrow {}^{239}_{92}\mathrm{U} \xrightarrow[23 \text{ min}]{\beta^-} {}^{239}_{93}\mathrm{Np} \xrightarrow[2,3 \text{ dňa}]{\beta^-} {}^{239}_{94}\mathrm{Pu} \)

  • Ostreľovaním ťažkých jadier ľahkými časticami: V urýchľovačoch sa terče z ťažkých prvkov (Pu, Am, Cm, Cf...) bombardujú urýchlenými časticami (napr. α-častice, ióny ¹²C, ¹⁸O...).

\( ^{239}_{94}\text{Pu} + ^4_2\text{He} \rightarrow ^{242}_{96}\text{Cm} + ^1_0\text{n} \)

Produkcia transuránov výrazne klesá s rastúcim protónovým číslom (Np, Pu – tony; Am, Cm – kilogramy až gramy; Bk, Cf, Es – miligramy; Fm, Md, Lr – mikrogramy alebo len jednotlivé atómy).

Využitie aktinoidov link

  • Jadrová energetika: Urán (²³⁵U) a plutónium (²³⁹Pu) ako jadrové palivo (najmä UO₂ a MOX). Tórium (²³²Th) ako potenciálne palivo budúcnosti.
  • Jadrové zbrane: Urán (²³⁵U) a plutónium (²³⁹Pu) ako hlavné štiepne materiály.
  • Vesmírna technológia: Plutónium (²³⁸Pu) a curium (²⁴²Cm, ²⁴⁴Cm) ako zdroj tepla v RTG pre napájanie vesmírnych sond.
  • Priemysel a medicína: Amerícium (²⁴¹Am) v ionizačných detektoroch dymu. Kalifornium (²⁵²Cf) ako silný zdroj neutrónov (rádioterapia, analýza materiálov). Niektoré izotopy (napr. ²²⁵Ac) pre cielenú alfa terapiu rakoviny.

Bezpečnostné aspekty a environmentálne vplyvy link

Práca s aktinoidmi vyžaduje extrémne bezpečnostné opatrenia kvôli ich rádioaktivite a často aj chemickej toxicite.

  • Radiačné riziko: Nebezpečné je najmä vnútorné ožiarenie po vdýchnutí alebo požití (ukladanie v kostiach, pľúcach, pečeni). Vyžaduje sa práca v hermetizovaných boxoch a použitie ochranných prostriedkov.
  • Jadrový odpad: Dlhožijúce rádioaktívne aktinoidy (Pu, Am, Np...) vo vyhorenom palive predstavujú závažný environmentálny problém vyžadujúci bezpečné dlhodobé uloženie.
  • Environmentálne dopady ťažby: Ťažba uránu a tória môže viesť k uvoľneniu rádioaktívnych látok a ťažkých kovov do okolia.

Typy zlúčenín, ktoré aktinoidy tvoria link

Chémia aktinoidov je veľmi bohatá a komplexná, najmä u prvkov Th až Am, kde sa vyskytujú viaceré oxidačné stavy. Podobne ako lantanoidy, aj aktinoidy tvoria sulfidy, nitridy, karbidy, boridy atď. Medzi najbežnejšie zlúčeniny patria:

Oxidy link

Tvoria širokú škálu oxidov v závislosti od prvku a oxidačného stavu. Bežné sú dioxidy MO₂ (M = Th, Pa, U, Np, Pu, Am, Cm...). Tórium tvorí len ThO₂. Urán tvorí aj U₃O₈ a UO₃. Neptúnium a plutónium tvoria komplexné série oxidov (napr. Np₂O₅, Pu₂O₃). Oxidy aktinoidov v nižších oxidačných stavoch sú zásadité, vo vyšších amfotérne.

Halogenidy link

Existujú halogenidy v rôznych oxidačných stavoch, napr. MX₃, MX₄, MX₅, MX₆. Najvýznamnejší je plynný UF₆ pre obohacovanie uránu. Fluoridy sú všeobecne stabilnejšie ako ostatné halogenidy. Pre ťažšie aktinoidy (od Cm ďalej) sú najstabilnejšie trihalogenidy (AnX₃), podobne ako u lantanoidov.

Hydridy link

Tvoria hydridy často nestechio­metrického zloženia, napr. ThH₂, UH₃, PuH₂₊ₓ. Sú to reaktívne tuhé látky, často pyroforické.

Soli oxokyselín link

Najznámejšie sú soli aktinylových katiónov, najmä uranylu (UO₂²⁺), napr. dusičnan uranylu UO₂(NO₃)₂, síran uranylu UO₂SO₄, uhličitany. Podobné soli tvoria aj Np, Pu, Am vo vyšších oxidačných stavoch. Tórium tvorí soli ako Th(NO₃)₄. V oxidačnom stave +III tvoria soli podobné lantanoidom (napr. PuCl₃, Am₂(SO₄)₃).

Komplexné zlúčeniny link

Aktinoidy majú silnú tendenciu tvoriť komplexy, výraznejšiu než lantanoidy. Kľúčová je koordinačná chémia aktinylových iónov MO₂²⁺/MO₂⁺, ktoré tvoria široké spektrum stabilných komplexov s mnohými anorganickými (F⁻, Cl⁻, NO₃⁻, SO₄²⁻, CO₃²⁻) a organickými ligandami (napr. acetát, oxalát, citrát, EDTA). Vysoké koordinačné čísla (8–12) sú bežné. Komplexácia hrá zásadnú úlohu pri separácii a extrakcii aktinoidov (napr. PUREX proces využívajúci komplexáciu UO₂²⁺ a Pu⁴⁺ s tributylfosfátom – TBP) a pri ich správaní v životnom prostredí (napr. tvorba rozpustných uhličitanových komplexov uránu).

91 Pa
Perióda 7
Skupina 5
Rok objavenia
1913
Elektronegativita
1.50
emoji_events 26.
Atómová hmotnosť
231.036
emoji_events 90.
Atómový polomer
180 pm
emoji_events 27.
Ionizačná energia
568 kJ/mol
emoji_events 22.
Elektrónová afinita
53.03 kJ/mol
emoji_events 47.
Teplota topenia
1568 °C
emoji_events 87.
Teplota varu
4027 °C
emoji_events 90.
Základná charakteristika
  • Je to hustý, striebrosivý kov s jasným leskom.
  • Je vysoko rádioaktívne a toxické.
  • Vyskytuje sa v stopových množstvách v uránových rudách.
  • Získava sa zvyčajne z vyhoretého jadrového paliva.
  • Dominantný oxidačný stav je +V (podobá sa tantalu), známy je aj stav +IV.
  • Zlúčeniny ľahko hydrolyzujú za vzniku koloidov.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f² 6d¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f² 6d¹
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
Výskyt
Zemská kôra 9.9e-13 %
Oceány 2.0e-23 %

Známe zlúčeniny protaktínia link

Najstabilnejším oxidom je biely oxid protaktiničný (Pa₂O₅). Známy je aj čierny oxid protaktiničitý (PaO₂). Z halogenidov boli pripravené napríklad hnedočervený fluorid protaktiničitý (PaF₄) a žltý, prchavý chlorid protaktiničný (PaCl₅).

92 U
Perióda 7
Skupina 6
Rok objavenia
1789
Elektronegativita
1.38
emoji_events 25.
Atómová hmotnosť
238.029
emoji_events 93.
Atómový polomer
175 pm
emoji_events 26.
Ionizačná energia
597.6 kJ/mol
emoji_events 36.
Elektrónová afinita
50.94 kJ/mol
emoji_events 50.
Teplota topenia
1132.2 °C
emoji_events 67.
Teplota varu
4131 °C
emoji_events 92.
Základná charakteristika
  • Je najťažší prirodzene sa vyskytujúci prvok vo významných množstvách.
  • Je to rádioaktívny, striebrobiely, veľmi hustý kov.
  • Vykazuje oxidačné stavy od +II po +VI, najbežnejšie +IV a +VI.
  • Izotop ²³⁵U (0,7% v prírodnom U) je štiepiteľný pomalými neutrónmi, základ jadrového paliva.
  • Izotop ²³⁸U (99,3%) je plodný materiál (môže sa premeniť na ²³⁹Pu).
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f³ 6d¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f³ 6d¹
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
Výskyt
Vesmír 2.0e-8 %
Slnečná sústava 1.0e-7 %
Meteority 9.8e-7 %
Zemská kôra 0.00018 %
Oceány 3.3e-7 %
Ľudské telo 1.0e-7 %

Oxid uraničitý link

Oxid uraničitý (UO₂) je tmavohnedý až čierny prášok s vysokou teplotou topenia. Je hlavnou formou jadrového paliva vo väčšine súčasných ľahkovodných reaktorov (používa sa vo forme keramických tabliet, tzv. peliet).

Oxid uránový link

Oxid uránový (U₃O₈) je zelenkasto-čierny prášok, najstabilnejší oxid uránu na vzduchu. Je hlavnou zložkou "yellowcake" a formou, v akej sa urán často skladuje a prepravuje.

Fluorid uránový link

Fluorid uránový (UF₆) je biela kryštalická látka, ktorá ľahko sublimuje na plyn. Je kľúčová pre obohacovanie uránu metódou plynnej centrifugácie. Je veľmi reaktívny a korozívny.

Uranylový katión a jeho soli link

Uranylový katión (UO₂²⁺) je lineárny katión [O=U=O]²⁺ (U má stav +VI). Tvorí stabilné a často žlto sfarbené soli (napr. dusičnan uranylu UO₂(NO₃)₂). Je to najbežnejšia forma uránu vo vodných roztokoch v oxidačných podmienkach.

90 Th
Perióda 7
Skupina 4
Rok objavenia
1829
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
232.038
emoji_events 91.
Atómový polomer
180 pm
emoji_events 27.
Ionizačná energia
587 kJ/mol
emoji_events 30.
Elektrónová afinita
112.72 kJ/mol
emoji_events 22.
Teplota topenia
1750 °C
emoji_events 91.
Teplota varu
4788 °C
emoji_events 100.
Základná charakteristika
  • Je to rádioaktívny, strieborný, pomerne mäkký kov.
  • V prírode sa vyskytuje takmer výlučne ako izotop ²³²Th s veľmi dlhým polčasom rozpadu (14 mld. rokov).
  • Jeho jediný bežný oxidačný stav je +IV.
  • Je plodným materiálom – záchytom neutrónu sa môže premeniť na štiepiteľný ²³³U (tóriový palivový cyklus).
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 6d²
Skrátená: [Rn] 7s² 6d²
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
Výskyt
Vesmír 4.0e-8 %
Slnečná sústava 3.0e-8 %
Meteority 3.9e-6 %
Zemská kôra 0.00060 %
Oceány 4.0e-12 %

Oxid toričitý link

Oxid toričitý (ThO₂) je biely prášok s extrémne vysokou teplotou topenia (cca 3300 °C). V minulosti sa používal v plynových pančuškách (jemných sieťkach potiahnutých ThO₂, ktoré po zahriatí plameňom intenzívne svietili). Dnes sa používa v špeciálnej vysokoteplotnej keramike a ako katalyzátor.

93 Np
Perióda 7
Skupina 7
Rok objavenia
1940
Elektronegativita
1.36
emoji_events 24.
Atómová hmotnosť
237
emoji_events 92.
Atómový polomer
175 pm
emoji_events 26.
Ionizačná energia
604.5 kJ/mol
emoji_events 40.
Elektrónová afinita
45.85 kJ/mol
emoji_events 55.
Teplota topenia
639 °C
emoji_events 42.
Teplota varu
4174 °C
emoji_events 94.
Základná charakteristika
  • Bol prvým objaveným transuránom (umelo pripravený).
  • Je to strieborný kov, chemicky reaktívny.
  • Vyrába sa v jadrových reaktoroch ako vedľajší produkt pri výrobe Pu.
  • Vykazuje širokú škálu oxidačných stavov (+3 až +7), ióny majú rôzne farby.
  • Najstabilnejší izotop je ²³⁷Np (t1/2 = 2,14 mil. rokov).
  • Známe sú oxidy (napr. oxid neptúničitý, NpO₂) a prchavý fluorid neptúnový (NpF₆).
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f⁴ 6d¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f⁴ 6d¹
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
94 Pu
Perióda 7
Skupina 8
Rok objavenia
1940
Elektronegativita
1.28
emoji_events 20.
Atómová hmotnosť
244
emoji_events 95.
Atómový polomer
175 pm
emoji_events 26.
Ionizačná energia
584.7 kJ/mol
emoji_events 29.
Elektrónová afinita
-48.33 kJ/mol
emoji_events 94.
Teplota topenia
639.4 °C
emoji_events 43.
Teplota varu
3232 °C
emoji_events 79.
Základná charakteristika
  • Je to rádioaktívny, striebrolesklý kov, ktorý na vzduchu rýchlo tmavne.
  • Pripravuje sa umelo, najmä z ²³⁸U v jadrových reaktoroch.
  • komplexnú chémiu s oxidačnými stavmi od +II po +VII (najbežnejšie +III, +IV, +V, +VI).
  • Vykazuje šesť alotropických modifikácií v pevnom stave.
  • Izotop ²³⁹Pu je štiepiteľný a je kľúčovým materiálom pre jadrové zbrane a jadrové palivo (MOX).
  • Izotop ²³⁸Pu je silný alfa žiarič používaný ako zdroj tepla v RTG pre vesmírne sondy.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f⁶
Skrátená: [Rn] 7s² 5f⁶
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f

Oxid plutoničitý link

Oxid plutoničitý (PuO₂) je chemicky veľmi stabilný žiaruvzdorný keramický materiál. Je hlavnou formou plutónia používanou ako jadrové palivo (najmä MOX) a na dlhodobé skladovanie.

95 Am
Perióda 7
Skupina 9
Rok objavenia
1944
Elektronegativita
1.13
emoji_events 11.
Atómová hmotnosť
243
emoji_events 94.
Atómový polomer
175 pm
emoji_events 26.
Ionizačná energia
578 kJ/mol
emoji_events 25.
Elektrónová afinita
9.93 kJ/mol
emoji_events 81.
Teplota topenia
1176 °C
emoji_events 68.
Teplota varu
2607 °C
emoji_events 61.
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, striebristo-biely, relatívne mäkký rádioaktívny kov.
  • Vyrába sa v jadrových reaktoroch ožarovaním Pu.
  • Vykazuje oxidačné stavy +3 (najbežnejší), +4, +5, +6.
  • Izotop ²⁴¹Am (t1/2 = 432 rokov) je najdôležitejší, používa sa v ionizačných detektoroch dymu (ako oxid američitý, AmO₂).
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f⁷
Skrátená: [Rn] 7s² 5f⁷
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
96 Cm
Perióda 7
Skupina 10
Rok objavenia
1944
Elektronegativita
1.28
emoji_events 20.
Atómová hmotnosť
247
emoji_events 96.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
581 kJ/mol
emoji_events 28.
Elektrónová afinita
27.17 kJ/mol
emoji_events 71.
Teplota topenia
1340 °C
emoji_events 73.
Teplota varu
3110 °C
emoji_events 75.
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, striebristý, intenzívne rádioaktívny kov.
  • Vyrába sa ožarovaním Pu v reaktoroch.
  • Bežný oxidačný stav je +3 (Cm³⁺), známy je aj stav +4.
  • Izotopy ²⁴²Cm a ²⁴⁴Cm sa používajú ako zdroje tepla v RTG.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f⁷ 6d¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f⁷ 6d¹
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f

Známe zlúčeniny curia link

Medzi známe zlúčeniny patria čierny oxid curičitý (CmO₂) a belavý oxid curitý (Cm₂O₃). Pripravené boli aj bezfarebné trihalogenidy ako fluorid curitý (CmF₃) a chlorid curitý (CmCl₃).

97 Bk
Perióda 7
Skupina 11
Rok objavenia
1949
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
247
emoji_events 96.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
601 kJ/mol
emoji_events 38.
Elektrónová afinita
-165.24 kJ/mol
emoji_events 102.
Teplota topenia
986 °C
emoji_events 61.
Teplota varu
2627 °C
emoji_events 62.
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, predpokladá sa striebristý, reaktívny kov.
  • Vyrába sa ožarovaním Am alebo Cm (miligramové množstvá).
  • V roztoku existuje v oxidačných stavoch +3 a +4.
  • Používa sa ako terč na výrobu ťažších prvkov.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f⁹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f⁹
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f

Známe zlúčeniny berkélia link

Boli pripravené oxidy ako hnedý oxid berkeličitý (BkO₂) a žltozelený oxid berkelitý (Bk₂O₃). Z halogenidov sú známe zelený chlorid berkelitý (BkCl₃), žltozelený fluorid berkelitý (BkF₃) a tiež fluorid berkeličitý (BkF₄).

98 Cf
Perióda 7
Skupina 12
Rok objavenia
1950
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
251
emoji_events 97.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
608 kJ/mol
emoji_events 41.
Elektrónová afinita
-97.31 kJ/mol
emoji_events 100.
Teplota topenia
900 °C
emoji_events 55.
Teplota varu
1470 °C
emoji_events 40.
Základná charakteristika
  • Je to syntetický rádioaktívny kov.
  • Vyrába sa ožarovaním Bk alebo ľahších aktinoidov v reaktoroch (miligramové množstvá).
  • Vykazuje oxidačné stavy +3 (najbežnejší), +4 (napr. v CfO₂) a +2 (napr. v CfCl₂).
  • Izotop ²⁵²Cf je unikátny zdroj neutrónov vďaka spontánnemu štiepeniu.
  • Využíva sa pri spúšťaní reaktorov, v rádioterapii a pri analýze materiálov.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁰
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁰
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
99 Es
Perióda 7
Skupina 13
Rok objavenia
1952
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
252
emoji_events 98.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
619 kJ/mol
emoji_events 42.
Elektrónová afinita
-28.6 kJ/mol
emoji_events 90.
Teplota topenia
860 °C
emoji_events 54.
Teplota varu
996 °C
emoji_events 33.
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, striebristý, vysoko rádioaktívny kov.
  • Objavené v troskách po výbuchu H-bomby. Vyrába sa ožarovaním Cf (mikrogramové množstvá).
  • Jeho štúdium je náročné kvôli intenzívnej rádioaktivite a rýchlemu rozpadu.
  • Prevažuje oxidačný stav +3, dostupný je aj stav +2.
  • Používa sa ako terč na výrobu mendelévia.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹¹
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
100 Fm
Perióda 7
Skupina 14
Rok objavenia
1952
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
257
emoji_events 99.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
627 kJ/mol
emoji_events 43.
Elektrónová afinita
33.96 kJ/mol
emoji_events 64.
Teplota topenia
1527 °C
emoji_events 81.
Teplota varu
-
-
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov (nepripravený v čistej forme).
  • Objavené spolu s Es. Je najťažším prvkom vyrobiteľným v reaktoroch (pikogramové množstvá).
  • Prevažuje oxidačný stav +3, dostupný je aj stav +2.
  • Nemá využitie mimo výskumu.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹²
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹²
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
101 Md
Perióda 7
Skupina 15
Rok objavenia
1955
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
258
emoji_events 100.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
635 kJ/mol
emoji_events 45.
Elektrónová afinita
93.91 kJ/mol
emoji_events 31.
Teplota topenia
827 °C
emoji_events 52.
Teplota varu
-
-
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov (nepripravený).
  • Prvý prvok pripravený a identifikovaný atóm po atóme (bombardovaním Es).
  • Prevažuje oxidačný stav +III, známy je aj +II a potenciálne +I.
  • Nemá využitie mimo výskumu.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹³
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹³
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
102 No
Perióda 7
Skupina 16
Rok objavenia
1958
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
259
emoji_events 101.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
642 kJ/mol
emoji_events 47.
Elektrónová afinita
-223.22 kJ/mol
emoji_events 103.
Teplota topenia
827 °C
emoji_events 52.
Teplota varu
-
-
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov (nepripravený).
  • Vyrába sa bombardovaním ľahších aktinoidov ťažkými iónmi.
  • Chemicky anomálne – najstabilnejší oxidačný stav vo vode je +II (kvôli stabilnej konfigurácii 5f¹⁴), stav +III je silne oxidujúci.
  • Nemá využitie mimo výskumu.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁴
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁴
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
103 Lr
Perióda 7
Skupina 17
Rok objavenia
1961
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
266
emoji_events 102.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
470 kJ/mol
emoji_events 5.
Elektrónová afinita
-30.04 kJ/mol
emoji_events 91.
Teplota topenia
1627 °C
emoji_events 88.
Teplota varu
-
-
Základná charakteristika
  • Je to syntetický, vysoko rádioaktívny kov (nepripravený).
  • Je posledným aktinoidom.
  • Vyrába sa bombardovaním Cf iónmi bóru alebo Bk iónmi kyslíka.
  • Chemicky sa správa ako typický trojmocný prvok (+III), podobne ako lutécium.
  • Nemá využitie mimo výskumu.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁴ 7p¹
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁴ 7p¹
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Kovy alkalických zemín (prvky 2. skupiny)

Kovy alkalických zemín (prvky 2. skupiny)

Kovy alkalických zemín tvoria 2. skupinu tabuľky prvkov a patria medzi typické s-prvky s dvoma valenčnými elektrónmi. Sú to prevažne mäkké, striebristé kovy s rastúcim kovovým charakterom smerom nadol v skupine. V zlúčeninách vytvárajú prevažne zásadité oxidy a hydroxidy. Mnohé ich zlúčeniny sú základnými surovinami v stavebníctve, poľnohospodárstve, priemysle, ale aj medicíne. Horčík a vápnik majú aj významnú biologickú úlohu.

Prvky 3. skupiny - skandium, ytrium, lantán, aktínium

Prvky 3. skupiny - skandium, ytrium, lantán, aktínium

Prvky 3. skupiny (skandium, ytrium, lantán, aktínium) sú reaktívne kovy s tromi valenčnými elektrónmi, ktoré vo svojich zlúčeninách vystupujú výlučne v oxidačnom stave +III. Tieto striebrolesklé, pomerne mäkké kovy tvoria prevažne iónové, bezfarebné zlúčeniny (oxidy, hydroxidy, soli), pričom ich zásaditosť a reaktivita rastie smerom nadol v skupine. V prírode sa vyskytujú rozptýlene, a získavajú sa elektrolýzou tavenín alebo redukciou halogenidov. Využívajú sa najmä ako prísady do zliatin a vo forme zlúčenín.

Lantanoidy (Prvky 6. periódy, f-blok)

Lantanoidy (Prvky 6. periódy, f-blok)

Lantanoidy, štrnásť f-prvkov (Ce až Lu) nasledujúcich za lantánom, charakterizuje postupné zapĺňanie 4f orbitálov a jav lantanoidovej kontrakcie, spôsobujúci ich veľkú chemickú podobnosť. Ich dominantným oxidačným stavom je +III, výnimočne tvoria aj stav +II (napr. Eu, Yb) a +IV (napr. Ce). Tieto reaktívne, striebrolesklé kovy sa vyskytujú ako zmes v mineráloch (napr. monazit) a ich separácia je náročná. Majú kľúčové využitie v moderných technológiách ako súčasť silných magnetov (Nd, Sm), luminoforov (Eu, Tb), katalyzátorov (Ce), laserov (Nd, Er) a v medicíne (Gd).

Prvky 4. skupiny - titán, zirkón, hafnium

Prvky 4. skupiny - titán, zirkón, hafnium

Prvky 4. skupiny (Ti, Zr, Hf, Rf) sú tvrdé prechodné kovy s vysokými teplotami topenia a vynikajúcou odolnosťou voči korózii, ktorú zabezpečuje pasivačná vrstva oxidu. Ich atómy majú štyri valenčné elektróny a vo svojich zlúčeninách vystupujú takmer výlučne v stabilnom oxidačnom stave +IV. Dôsledkom lantanoidovej kontrakcie majú Zr a Hf takmer identické atómové polomery a veľmi podobné chemické vlastnosti, čo komplikuje ich separáciu. Tieto prvky a ich zlúčeniny majú významné využitie v letectve (Ti), jadrovej energetike (Zr, Hf) a medicíne (Ti, ZrO₂).

Prvky 13. skupiny - bór, hliník, gálium, indium, tálium

Prvky 13. skupiny - bór, hliník, gálium, indium, tálium

Triely, prvky 13. skupiny PTP, charakterizujú 3 valenčné elektróny (ns²np¹) a prechod od polokovu (bór) ku kovom (hliník a ťažšie prvky). Bór tvorí kovalentné väzby a zložité hydridy (borány), kým ostatné prvky sú kovy s amfotérnymi (hliník, gálium) až zásaditými (indium, tálium) oxidmi. Typickým oxidačným stavom je +III, no pre ťažšie prvky rastie stabilita stavu +I vplyvom efektu inertného páru, ktorý je dominantný pre extrémne toxické tálium. Zlúčeniny typu EX₃ sú často elektrónovo deficitné a pôsobia ako Lewisove kyseliny.

Prvky 14. skupiny - uhlík, kremík, germánium, cín, olovo

Prvky 14. skupiny - uhlík, kremík, germánium, cín, olovo

Tetragény, prvky 14. skupiny PTP, charakterizuje 4 valenčné elektróny a prechod od nekovu (uhlík) cez polokovy (kremík, germánium) ku kovom (cín, olovo). Typickým oxidačným stavom je +IV a +II. Uhlík vyniká schopnosťou tvoriť dlhé reťazce (katenácia) a násobné väzby, čo je základom organickej chémie, kým kremík tvorí stabilné väzby s kyslíkom (kremičitany). Prvky sa získavajú najmä redukciou oxidov a tvoria typické zlúčeniny ako hydridy (stabilita klesá), oxidy (charakter sa mení od kyslého k amfotérnemu), halogenidy a ďalšie binárne zlúčeniny.

forward
forward