Autor: Peter Pančík
Publikované dňa:
Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Chempedia.sk: Prvky 4. skupiny - titán, zirkón, hafnium. [cit. 2025-05-14]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/podskupina-titanu>.
Štvrtú skupinu (so starším označením IV.B) periodickej tabuľky prvkov tvoria prechodné kovy – titán (Ti), zirkón (Zr), hafnium (Hf) a umelo pripravené rádioaktívne rutherfordium (Rf), ktoré sa nachádzajú v d-bloku.
Tieto prvky sú vo všeobecnosti známe ako pomerne tvrdé kovy s vysokými teplotami topenia a pozoruhodnou odolnosťou voči korózii (najmä Ti, Zr, Hf). Ich chemické správanie je do veľkej miery dané ich tendenciou stratiť štyri valenčné elektróny (konfigurácia (n−1)d² ns²) a tvoriť zlúčeniny v oxidačnom stave +IV.
Prvky 4. skupiny a ich zlúčeniny zohrávajú kľúčovú úlohu v širokom spektre moderných technológií a odvetví, od inovatívnych materiálov v letectve a medicíne až po dôležité aplikácie v jadrovej energetike a priemysle.
Trendy fyzikálnych a chemických vlastností link
Hlavné trendy, ktoré sa prejavujú v 4. skupine periodickej tabuľky s rastúcim protónovým číslom (smerom nadol) sú:
- Atómový polomer: Rastie od Ti k Zr, ale medzi Zr a Hf zostáva takmer nezmenený. Tento jav je dôsledkom lantanoidovej kontrakcie (viď poznámka nižšie).
- Hustota: Výrazne rastie smerom nadol (Ti < Zr << Hf), najmä medzi Zr a Hf, čo tiež súvisí s lantanoidovou kontrakciou.
- Teploty topenia a varu: Všetky prvky majú veľmi vysoké teploty topenia a varu (sú žiaruvzdorné).
- Chemická reaktivita: Sú to reaktívne kovy, ale v kompaktnej forme ich chráni ochranná vrstva oxidu (MO₂), vďaka čomu sú odolné voči korózii. Zr a Hf sú si chemicky veľmi podobné.
- Oxidačné stavy: Jednoznačne dominantný je stav +IV. Nižšie stavy (+III, +II) sú bežnejšie len pre titán a pôsobia ako silné redukovadlá.
- Acidobázické vlastnosti: Oxidy MO₂ prechádzajú od amfotérneho charakteru (TiO₂) k zásaditejšiemu (ZrO₂, HfO₂).
Biologický význam a toxicita link
Titán a zirkón (najmä vo forme oxidu ZrO₂) sú považované za vysoko biokompatibilné a netoxické materiály. Vďaka odolnosti voči korózii v tele a schopnosti zrásť s kosťou (oseointegrácia u Ti) sa široko používajú na výrobu medicínskych implantátov (kĺbové náhrady, zubné implantáty, kostné skrutky). Oxid zirkoničitý (ZrO₂) sa pre svoju pevnosť a bielu farbu využíva najmä v stomatológii.
Nejedná sa však zďaleka o všetky zlúčeniny, ktoré by boli bezpečné. Jemný prach TiO₂ je klasifikovaný ako možný karcinogén pri vdýchnutí.
Hafnium má nízku toxicitu, ale jeho prach je pyroforický (samozápalný na vzduchu).
Rutherfordium je vysoko rádioaktívne, a tým pádom toxické pre živú hmotu.
Výskyt v prírode link
Titán je pomerne hojný (9. prvok v zemskej kôre, ≈ 0,66 %). Nenachádza sa voľný, hlavnými rudami sú rutil (TiO₂), ilmenit (FeTiO₃) a perovskit (CaTiO₃). Často sa nachádzajú v ťažkých minerálnych pieskoch.
Zirkón a hafnium sa vyskytujú takmer vždy spoločne v dôsledku chemickej podobnosti. Hlavným zdrojom je minerál zirkón (ZrSiO₄), ktorý typicky obsahuje 1–5 % Hf. Menej častý je baddeleyit (ZrO₂). Nachádzajú sa tiež v ťažkých minerálnych pieskoch.
Rutherfordium sa v prírode nevyskytuje, je to umelo pripravený prvok.
Získavanie kovov link
Výroba kovov 4. skupiny je technologicky náročná kvôli ich vysokej reaktivite pri vysokých teplotách. Základný postup zahŕňa premenu rudy na chlorid (MCl₄), jeho čistenie a následnú redukciu horčíkom alebo sodíkom v inertnej atmosfére. Tento redukčný krok je známy ako Krollov proces a jeho všeobecná rovnica je:
\( \ce{MCl4(g) + 2Mg(l) ->[\text{t, Ar}] M(s) + 2MgCl2(l)} \quad (M = Ti, Zr, Hf) \)
Pre zirkón a hafnium je pred redukciou kľúčovým krokom ich vzájomná separácia (napr. extrakciou rozpúšťadlom). Veľmi čisté kovy sa dajú získať aj jodidovým procesom (termický rozklad MI₄).
Rutherfordium sa pripravuje jadrovými reakciami v urýchľovačoch.
Typy zlúčenín prvkov 4. skupiny link
Prvky 4. skupiny tvoria rôzne typy anorganických zlúčenín, pričom najcharakteristickejší je pre ne oxidačný stav +IV. Patria medzi ne napr.:
Hydridy link
Reakciou kovov s vodíkom pri zvýšených teplotách vznikajú hydridy, zvyčajne s približným zložením MH₂. Sú to často nestechiometrické, tmavé a krehké pevné látky.
Oxidy link
Najdôležitejším typom oxidu je dioxid MO₂. Tieto oxidy sú biele, chemicky veľmi stabilné, žiaruvzdorné a elektricky nevodivé pevné látky. Vykazujú polymorfizmus (existenciu viacerých kryštálových štruktúr). Ich zásaditosť rastie smerom nadol v skupine.
Karbidy a nitridy link
S uhlíkom a dusíkom tvoria pri vysokých teplotách karbidy (MC) a nitridy (MN). Patria medzi extrémne tvrdé a žiaruvzdorné materiály s čiastočne kovovým charakterom väzby a dobrou elektrickou vodivosťou.
Halogenidy link
Tvoria tetrahalogenidy MX₄. Chloridy sú dôležité medziprodukty pri výrobe kovov a iných zlúčenín. TiCl₄ je prchavá kvapalina, ZrCl₄ a HfCl₄ sú pevné látky sublimujúce pri zahriatí. Všetky sú Lewisove kyseliny a reagujú s vodou (hydrolyzujú).
- Je to tvrdý, lesklý, pevný kov striebristo-bielej farby.
- Vyznačuje sa vysokou teplotou topenia a nízkou hustotou pri vysokej pevnosti (vynikajúci pomer pevnosť/hmotnosť).
- Je odolný voči korózii vďaka stabilnej ochrannej vrstve oxidu (TiO₂).
- Odoláva zriedeným kyselinám (okrem HF) a morskej vode.
- Pri vyšších teplotách reaguje s mnohými nekovmi.
- V práškovej forme je reaktívnejší, horí na vzduchu aj v dusíku.
- Najčastejšie oxidačné čísla sú +IV, ale aj +III a +II.
- Typické koordinačné číslo je 6.
| Vesmír | 0.00030 % |
|
| Slnečná sústava | 0.00040 % |
|
| Meteority | 0.054 % |
|
| Zemská kôra | 0.66 % |
|
| Oceány | 1.0e-7 % |
|
Výroba titánu link
Priemyselná výroba titánu prebieha Krollovým procesom:
- Ruda (rutil alebo ilmenit) sa premení na chlorid titaničitý (TiCl₄) reakciou s uhlíkom a chlórom pri vysokej teplote.
- TiCl₄ sa prečistí destiláciou.
- Čistý TiCl₄ sa redukuje roztaveným horčíkom (Mg) alebo sodíkom (Na) v atmosfére argónu za vzniku tzv. titánovej špongie.
\( \ce{TiCl4(g) + 2Mg(l) ->[\text{800--900\,°C, Ar}] Ti(s) + 2MgCl2(l)} \)
- Titánová špongia sa prečistí a pretaví na kompaktný kov.
Využitie titánu link
Vďaka kombinácii nízkej hustoty, vysokej pevnosti a odolnosti voči korózii sa titán a jeho zliatiny používajú v letectve a kozmonautike (motory, konštrukcie), chemickom priemysle (reaktory, potrubia), medicíne (implantáty) a pri výrobe športových potrieb.
Oxid titaničitý link
Oxid titaničitý (TiO₂) je najvýznamnejšou zlúčeninou titánu. Je to biely, chemicky stály prášok, nerozpustný vo vode. Má mimoriadne vysoký index lomu, preto sa používa ako najdôležitejší biely pigment (titánová beloba) vo farbách, plastoch, papieri a kozmetike. Jedna z foriem oxidu titaničitého má fotokatalytické vlastnosti (samočistiace povrchy). Používa sa aj v opaľovacích krémoch.
Chlorid titaničitý link
Chlorid titaničitý (TiCl₄) je bezfarebná, prchavá kvapalina. Na vlhkom vzduchu "dymí" (hydrolyzuje):
\( \ce{TiCl4(l) + 2H2O(l) -> TiO2(s) + 4HCl(g)} \)
Je kľúčovým medziproduktom pri výrobe kovového titánu a pigmentu TiO₂. Používa sa aj ako Lewisova kyselina (katalyzátor).
Zlúčeniny Ti(III) a Ti(II) link
Titán tvorí aj zlúčeniny v nižších oxidačných stavoch. Titanité zlúčeniny (Ti³⁺), napríklad hexaakvatitanitý katión ([Ti(H₂O)₆]³⁺), majú charakteristickú fialovú farbu, ale sú na vzduchu nestále. Pevný chlorid titanitý (TiCl₃) sa používa ako katalyzátor pri polymerizácii a ako redukčné činidlo (titanometria). Titanaté zlúčeniny (Ti²⁺) sú ešte menej stále a sú veľmi silnými redukovadlami.
- Je to tvrdý, lesklý kov striebristo-bielej farby, pevný.
- Má vysokú teplotu topenia a je hustejší ako titán.
- Je mimoriadne odolný voči korózii vďaka tenkej ochrannej vrstve ZrO₂.
- Práškový zirkón je vysoko horľavý (pyroforický).
- Prakticky výlučne tvorí zlúčeniny v oxidačnom stave +IV.
- Typické koordinačné čísla sú 6, 7 a 8.
- Kľúčová vlastnosť pre jadrovú energetiku je jeho nízka schopnosť absorbovať neutróny.
| Vesmír | 5.0e-6 % |
|
| Slnečná sústava | 4.0e-6 % |
|
| Meteority | 0.00066 % |
|
| Zemská kôra | 0.013 % |
|
| Oceány | 2.6e-9 % |
|
| Ľudské telo | 5.0e-6 % |
|
Výroba a využitie zirkónu link
Zirkón sa vyrába Krollovým procesom z ZrCl₄ po jeho oddelení od HfCl₄. Hlavné využitie je v jadrovej energetike na výrobu obalov jadrového paliva a konštrukčných materiálov reaktorov (vyžaduje sa veľmi čisté Zr bez Hf). Používa sa aj v zliatinách (napr. supravodivé s Nb) a v chemickom priemysle pre svoju odolnosť voči korózii.
Oxid zirkoničitý link
Oxid zirkoničitý (ZrO₂) je biely, extrémne žiaruvzdorný (t.t. ≈ 2700 °C) a chemicky odolný materiál. Používa sa na výrobu vysokovýkonnej keramiky (napr. keramické nože), zubných implantátov, žiaruvzdorných a chemicky odolných materiálov pre laboratóriá (napr. v chémii – kelímky pre zahrievanie a reakcie so silnými kyselinami) a ako imitácia diamantu.
Chlorid zirkoničitý link
Chlorid zirkoničitý (ZrCl₄) je biela kryštalická pevná látka, ktorá sublimuje. Pripravuje sa karbochloráciou ZrO₂:
\( \ce{ZrO2(s) + 2C(s) + 2Cl2(g) ->[\text{t}] ZrCl4(g) + 2CO(g)} \)
Reaguje s vodou (hydrolyzuje):
\( \ce{ZrCl4(s) + 2H2O(l) -> ZrO2(s) + 4HCl(aq) \quad (zjednodušene)} \)
Je medziproduktom pri výrobe kovového zirkónu a pri separácii Zr od Hf.
- Je to lesklý, strieborný kov, pevný.
- Má veľmi vysokú teplotu topenia a vysokú hustotu.
- Je chemicky extrémne podobné zirkónu, ich separácia je náročná.
- Je veľmi odolné voči korózii (ochranná vrstva HfO₂).
- Práškové hafnium je pyroforické (samozápalné).
- Prakticky výlučne tvorí zlúčeniny v oxidačnom stave +IV.
- Typické koordinačné čísla sú 6, 7 a 8.
- Na rozdiel od Zr má vysokú schopnosť absorbovať neutróny.
| Vesmír | 7.0e-8 % |
|
| Slnečná sústava | 1.0e-7 % |
|
| Meteority | 0.000017 % |
|
| Zemská kôra | 0.00033 % |
|
| Oceány | 8.0e-10 % |
|
Výroba a využitie hafnia link
Hafnium sa získava ako vedľajší produkt pri výrobe zirkónu po ich separácii. Vyrába sa Krollovým procesom z HfCl₄. Hlavné využitie je v jadrovej energetike na výrobu regulačných tyčí v reaktoroch (najmä v ponorkách). Používa sa aj vo vysokoteplotných zliatinách a elektródach.
Oxid hafničitý link
Oxid hafničitý (HfO₂) je biely, veľmi žiaruvzdorný (t.t. ≈ 2810 °C) oxid. Dnes sa vďaka svojim špeciálnym vlastnostiam používa v dôležitých súčiastkach v elektronike, nazývaných tranzistory. V týchto tranzistoroch funguje ako veľmi dobrý izolant, vďaka čomu môžu byť menšie a efektívnejšie.
Chlorid hafničitý link
Chlorid hafničitý (HfCl₄) je biela pevná látka, podobná ZrCl₄. Pripravuje sa karbochloráciou HfO₂. Je medziproduktom pri výrobe kovového hafnia a pri separácii od zirkónu.
- Je to prvý transaktinoid a syntetický prvok.
- Predpokladá sa, že je to pevný kov striebristo-bielej alebo sivej farby.
- Chemicky sa správa ako ťažší homológ hafnia, očakáva sa stabilný oxid RfO₂ a oxidačný stav +IV.
- Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne s krátkymi polčasmi rozpadu.
- Pripravuje sa jadrovými reakciami v urýchľovačoch.
- Nemá praktické využitie.
