© Chempedia.sk 2025

Prvky 4. skupiny - titán, zirkón, hafnium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2025. Chempedia.sk: Prvky 4. skupiny - titán, zirkón, hafnium. [cit. 2025-05-09]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/podskupina-titanu>.

Štvrtú skupinu (so starším označením IV.B) periodickej tabuľky prvkov tvoria prechodné kovy – titán (Ti), zirkón (Zr), hafnium (Hf) a umelo pripravené rádioaktívne rutherfordium (Rf), ktoré sa nachádzajú v d-bloku.

Tieto prvky sú vo všeobecnosti známe ako pomerne tvrdé kovy s vysokými teplotami topenia a pozoruhodnou odolnosťou voči korózii (najmä Ti, Zr, Hf). Ich chemické správanie je do veľkej miery dané ich tendenciou stratiť štyri valenčné elektróny (konfigurácia (n−1)d² ns²) a tvoriť zlúčeniny v oxidačnom stave +IV.

Ochranná vrstva oxidu, ktorá sa tvorí na povrchu kovov a zabraňuje ďalšej korózii (oxidácii hlbších vrstiev kovu), sa nazýva pasivačná vrstva. Je známa aj u iných kovov, napr. chrómu.

Prvky 4. skupiny a ich zlúčeniny zohrávajú kľúčovú úlohu v širokom spektre moderných technológií a odvetví, od inovatívnych materiálov v letectve a medicíne až po dôležité aplikácie v jadrovej energetike a priemysle.

Trendy fyzikálnych a chemických vlastností link

Hlavné trendy, ktoré sa prejavujú v 4. skupine periodickej tabuľky s rastúcim protónovým číslom (smerom nadol) sú:

  • Atómový polomer: Rastie od Ti k Zr, ale medzi Zr a Hf zostáva takmer nezmenený. Tento jav je dôsledkom lantanoidovej kontrakcie (viď poznámka nižšie).
  • Hustota: Výrazne rastie smerom nadol (Ti < Zr << Hf), najmä medzi Zr a Hf, čo tiež súvisí s lantanoidovou kontrakciou.
  • Teploty topenia a varu: Všetky prvky majú veľmi vysoké teploty topenia a varu (sú žiaruvzdorné).
  • Chemická reaktivita: Sú to reaktívne kovy, ale v kompaktnej forme ich chráni ochranná vrstva oxidu (MO₂), vďaka čomu sú odolné voči korózii. Zr a Hf sú si chemicky veľmi podobné.
  • Oxidačné stavy: Jednoznačne dominantný je stav +IV. Nižšie stavy (+III, +II) sú bežnejšie len pre titán a pôsobia ako silné redukovadlá.
  • Acidobázické vlastnosti: Oxidy MO₂ prechádzajú od amfotérneho charakteru (TiO₂) k zásaditejšiemu (ZrO₂, HfO₂).
Lantanoidová kontrakcia je jav označuje postupné zmenšovanie polomerov prvkov v rade lantanoidov (prvky 58-71), ktoré predchádzajú hafniu. Je spôsobený tým, že elektróny zapĺňajúce vnútorné 4f orbitály len veľmi slabo tienia rastúci kladný náboj jadra. Výsledkom je, že hafnium (Hf) je oveľa menšie, než by sa očakávalo, a má takmer rovnaký atómový polomer ako zirkón (Zr). Táto zhoda vo veľkosti je hlavnou príčinou ich chemickej podobnosti a z toho vyplývajúcej náročnosti ich separácie. Zároveň, keďže Hf má takmer rovnaký objem ako Zr, ale oveľa väčšiu atómovú hmotnosť (viac protónov a neutrónov), jeho hustota je takmer dvojnásobná.

Biologický význam a toxicita link

Titán a zirkón (najmä vo forme oxidu ZrO₂) sú považované za vysoko biokompatibilné a netoxické materiály. Vďaka odolnosti voči korózii v tele a schopnosti zrásť s kosťou (oseointegrácia u Ti) sa široko používajú na výrobu medicínskych implantátov (kĺbové náhrady, zubné implantáty, kostné skrutky). Oxid zirkoničitý (ZrO₂) sa pre svoju pevnosť a bielu farbu využíva najmä v stomatológii.

Nejedná sa však zďaleka o všetky zlúčeniny, ktoré by boli bezpečné. Jemný prach TiO₂ je klasifikovaný ako možný karcinogén pri vdýchnutí.

Hafnium má nízku toxicitu, ale jeho prach je pyroforický (samozápalný na vzduchu).

Rutherfordium je vysoko rádioaktívne, a tým pádom toxické pre živú hmotu.

Výskyt v prírode link

Titán je pomerne hojný (9. prvok v zemskej kôre, ≈ 0,66%). Nenachádza sa voľný, hlavnými rudami sú rutil (TiO₂), ilmenit (FeTiO₃) a perovskit (CaTiO₃). Často sa nachádzajú v ťažkých minerálnych pieskoch.

Zirkón a hafnium sa vyskytujú takmer vždy spoločne v dôsledku chemickej podobnosti. Hlavným zdrojom je minerál zirkón (ZrSiO₄), ktorý typicky obsahuje 1–5% Hf. Menej častý je baddeleyit (ZrO₂). Nachádzajú sa tiež v ťažkých minerálnych pieskoch.

Rutherfordium sa v prírode nevyskytuje, je to umelo pripravený prvok.

Získavanie kovov link

Výroba kovov 4. skupiny je technologicky náročná kvôli ich vysokej reaktivite pri vysokých teplotách. Základný postup zahŕňa premenu rudy na chlorid (MCl₄), jeho čistenie a následnú redukciu horčíkom alebo sodíkom v inertnej atmosfére. Tento redukčný krok je známy ako Krollov proces a jeho všeobecná rovnica je:

\( \mathrm{MCl_4}(g) + 2\,\mathrm{Mg}(l) \xrightarrow{t,\,Ar} \mathrm{M}(s) + 2\,\mathrm{MgCl_2}(l) \) (kde M = Ti, Zr, Hf)

Pre zirkón a hafnium je pred redukciou kľúčovým krokom ich vzájomná separácia (napr. extrakciou rozpúšťadlom). Veľmi čisté kovy sa dajú získať aj jodidovým procesom (termický rozklad MI₄).

Rutherfordium sa pripravuje jadrovými reakciami v urýchľovačoch.

Typy zlúčenín prvkov 4. skupiny link

Prvky 4. skupiny tvoria rôzne typy anorganických zlúčenín, pričom najcharakteristickejší je pre ne oxidačný stav +IV. Patria medzi ne napr.:

Hydridy link

Reakciou kovov s vodíkom pri zvýšených teplotách vznikajú hydridy, zvyčajne s približným zložením MH₂. Sú to často nestechiometrické, tmavé a krehké pevné látky.

Oxidy link

Najdôležitejším typom oxidu je dioxid MO₂. Tieto oxidy sú biele, chemicky veľmi stabilné, žiaruvzdorné a elektricky nevodivé pevné látky. Vykazujú polymorfizmus (existenciu viacerých kryštálových štruktúr). Ich zásaditosť rastie smerom nadol v skupine.

Karbidy a nitridy link

S uhlíkom a dusíkom tvoria pri vysokých teplotách karbidy (MC) a nitridy (MN). Patria medzi extrémne tvrdé a žiaruvzdorné materiály s čiastočne kovovým charakterom väzby a dobrou elektrickou vodivosťou.

Halogenidy link

Tvoria tetrahalogenidy MX₄. Chloridy sú dôležité medziprodukty pri výrobe kovov a iných zlúčenín. TiCl₄ je prchavá kvapalina, ZrCl₄ a HfCl₄ sú pevné látky sublimujúce pri zahriatí. Všetky sú Lewisove kyseliny a reagujú s vodou (hydrolyzujú).

22 Ti
Perióda 4
Skupina 4
Rok objavenia
1791
Elektronegativita
1.54
emoji_events 27.
Atómová hmotnosť
47.8671
emoji_events 22.
Atómový polomer
140 pm
emoji_events 21.
Ionizačná energia
658.8 kJ/mol
emoji_events 52.
Elektrónová afinita
7.289 kJ/mol
emoji_events 83.
Teplota topenia
1668 °C
emoji_events 90.
Teplota varu
3287 °C
emoji_events 81.
Základná charakteristika
  • Je to tvrdý, lesklý, pevný kov striebristo-bielej farby.
  • Vyznačuje sa vysokou teplotou topenia a nízkou hustotou pri vysokej pevnosti (vynikajúci pomer pevnosť/hmotnosť).
  • Je odolný voči korózii vďaka stabilnej ochrannej vrstve oxidu (TiO₂).
  • Odoláva zriedeným kyselinám (okrem HF) a morskej vode.
  • Pri vyšších teplotách reaguje s mnohými nekovmi.
  • V práškovej forme je reaktívnejší, horí na vzduchu aj v dusíku.
  • Najčastejšie oxidačné čísla sú +IV, ale aj +III a +II.
  • Typické koordinačné číslo je 6.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d²
Skrátená: [Ar] 4s² 3d²
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
Výskyt
Vesmír 0.00030 %
Slnečná sústava 0.00040 %
Meteority 0.054 %
Zemská kôra 0.66 %
Oceány 1.0e-7 %

Výroba titánu link

Priemyselná výroba titánu prebieha Krollovým procesom:

  1. Ruda (rutil alebo ilmenit) sa premení na chlorid titaničitý (TiCl₄) reakciou s uhlíkom a chlórom pri vysokej teplote.
  2. TiCl₄ sa prečistí destiláciou.
  3. Čistý TiCl₄ sa redukuje roztaveným horčíkom (Mg) alebo sodíkom (Na) v atmosfére argónu za vzniku tzv. titánovej špongie.

    \( \mathrm{TiCl_4}(g) + 2\,\mathrm{Mg}(l) \xrightarrow{800–900\,°C,\,Ar} \mathrm{Ti}(s) + 2\,\mathrm{MgCl_2}(l) \)

  4. Titánová špongia sa prečistí a pretaví na kompaktný kov.

Využitie titánu link

Vďaka kombinácii nízkej hustoty, vysokej pevnosti a odolnosti voči korózii sa titán a jeho zliatiny používajú v letectve a kozmonautike (motory, konštrukcie), chemickom priemysle (reaktory, potrubia), medicíne (implantáty) a pri výrobe športových potrieb.

Oxid titaničitý link

Oxid titaničitý (TiO₂) je najvýznamnejšou zlúčeninou titánu. Je to biely, chemicky stály prášok, nerozpustný vo vode. Má mimoriadne vysoký index lomu, preto sa používa ako najdôležitejší biely pigment (titánová beloba) vo farbách, plastoch, papieri a kozmetike. Jedna z foriem oxidu titaničitého má fotokatalytické vlastnosti (samočistiace povrchy). Používa sa aj v opaľovacích krémoch.

Vedeli ste, že...?Fotokatalytický materiál absorbuje energiu zo svetla (najmä UV žiarenia) a využíva ju na spustenie chemických reakcií na svojom povrchu. Týmto spôsobom dokáže vytvárať vysoko reaktívne častice (tzv. radikály), ktoré rozkladajú organické nečistoty, baktérie a iné látky, čo vedie k samočistiacim efektom.

Chlorid titaničitý link

Chlorid titaničitý (TiCl₄) je bezfarebná, prchavá kvapalina. Na vlhkom vzduchu "dymí" (hydrolyzuje):

\( \mathrm{TiCl_4}(l) + 2\,\mathrm{H_2O}(l) \rightarrow \mathrm{TiO_2}(s) + 4\,\mathrm{HCl}(g) \)

Je kľúčovým medziproduktom pri výrobe kovového titánu a pigmentu TiO₂. Používa sa aj ako Lewisova kyselina (katalyzátor).

Zlúčeniny Ti(III) a Ti(II) link

Titán tvorí aj zlúčeniny v nižších oxidačných stavoch. Titanité zlúčeniny (Ti³⁺), napríklad hexaakvatitanitý katión ([Ti(H₂O)₆]³⁺), majú charakteristickú fialovú farbu, ale sú na vzduchu nestále. Pevný chlorid titanitý (TiCl₃) sa používa ako katalyzátor pri polymerizácii a ako redukčné činidlo (titanometria). Titanaté zlúčeniny (Ti²⁺) sú ešte menej stále a sú veľmi silnými redukovadlami.

40 Zr
Perióda 5
Skupina 4
Rok objavenia
1789
Elektronegativita
1.33
emoji_events 23.
Atómová hmotnosť
91.2242
emoji_events 40.
Atómový polomer
155 pm
emoji_events 24.
Ionizačná energia
640.1 kJ/mol
emoji_events 46.
Elektrónová afinita
41.806 kJ/mol
emoji_events 57.
Teplota topenia
1855 °C
emoji_events 93.
Teplota varu
4377 °C
emoji_events 96.
Základná charakteristika
  • Je to tvrdý, lesklý kov striebristo-bielej farby, pevný.
  • vysokú teplotu topenia a je hustejší ako titán.
  • Je mimoriadne odolný voči korózii vďaka tenkej ochrannej vrstve ZrO₂.
  • Práškový zirkón je vysoko horľavý (pyroforický).
  • Prakticky výlučne tvorí zlúčeniny v oxidačnom stave +IV.
  • Typické koordinačné čísla sú 6, 7 a 8.
  • Kľúčová vlastnosť pre jadrovú energetiku je jeho nízka schopnosť absorbovať neutróny.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d²
Skrátená: [Kr] 5s² 4d²
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
Výskyt
Vesmír 5.0e-6 %
Slnečná sústava 4.0e-6 %
Meteority 0.00066 %
Zemská kôra 0.013 %
Oceány 2.6e-9 %
Ľudské telo 5.0e-6 %

Výroba a využitie zirkónu link

Zirkón sa vyrába Krollovým procesom z ZrCl₄ po jeho oddelení od HfCl₄. Hlavné využitie je v jadrovej energetike na výrobu obalov jadrového paliva a konštrukčných materiálov reaktorov (vyžaduje sa veľmi čisté Zr bez Hf). Používa sa aj v zliatinách (napr. supravodivé s Nb) a v chemickom priemysle pre svoju odolnosť voči korózii.

Oxid zirkoničitý link

Oxid zirkoničitý (ZrO₂) je biely, extrémne žiaruvzdorný (t.t. ≈ 2700 °C) a chemicky odolný materiál. Používa sa na výrobu vysokovýkonnej keramiky (napr. keramické nože), zubných implantátov, žiaruvzdorných a chemicky odolných materiálov pre laboratóriá (napr. v chémii – kelímky pre zahrievanie a reakcie so silnými kyselinami) a ako imitácia diamantu.

Chlorid zirkoničitý link

Chlorid zirkoničitý (ZrCl₄) je biela kryštalická pevná látka, ktorá sublimuje. Pripravuje sa karbochloráciou ZrO₂:

\( \mathrm{ZrO_2}(s) + 2\,\mathrm{C}(s) + 2\,\mathrm{Cl_2}(g) \xrightarrow{t} \mathrm{ZrCl_4}(g) + 2\,\mathrm{CO}(g) \)

Reaguje s vodou (hydrolyzuje):

\( \mathrm{ZrCl_4}(s) + 2\,\mathrm{H_2O}(l) \rightarrow \mathrm{ZrO_2}(s) + 4\,\mathrm{HCl}(aq) \) (zjednodušene)

Je medziproduktom pri výrobe kovového zirkónu a pri separácii Zr od Hf.

72 Hf
Perióda 6
Skupina 4
Rok objavenia
1923
Elektronegativita
1.30
emoji_events 21.
Atómová hmotnosť
178.492
emoji_events 72.
Atómový polomer
155 pm
emoji_events 24.
Ionizačná energia
658.5 kJ/mol
emoji_events 51.
Elektrónová afinita
17.18 kJ/mol
emoji_events 74.
Teplota topenia
2233 °C
emoji_events 100.
Teplota varu
4603 °C
emoji_events 97.
Základná charakteristika
  • Je to lesklý, strieborný kov, pevný.
  • veľmi vysokú teplotu topenia a vysokú hustotu.
  • Je chemicky extrémne podobné zirkónu, ich separácia je náročná.
  • Je veľmi odolné voči korózii (ochranná vrstva HfO₂).
  • Práškové hafnium je pyroforické (samozápalné).
  • Prakticky výlučne tvorí zlúčeniny v oxidačnom stave +IV.
  • Typické koordinačné čísla sú 6, 7 a 8.
  • Na rozdiel od Zr má vysokú schopnosť absorbovať neutróny.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d²
Skrátená: [Xe] 6s² 4f¹⁴ 5d²
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f
Výskyt
Vesmír 7.0e-8 %
Slnečná sústava 1.0e-7 %
Meteority 0.000017 %
Zemská kôra 0.00033 %
Oceány 8.0e-10 %

Výroba a využitie hafnia link

Hafnium sa získava ako vedľajší produkt pri výrobe zirkónu po ich separácii. Vyrába sa Krollovým procesom z HfCl₄. Hlavné využitie je v jadrovej energetike na výrobu regulačných tyčí v reaktoroch (najmä v ponorkách). Používa sa aj vo vysokoteplotných zliatinách a elektródach.

Oxid hafničitý link

Oxid hafničitý (HfO₂) je biely, veľmi žiaruvzdorný (t.t. ≈ 2810 °C) oxid. Dnes sa vďaka svojim špeciálnym vlastnostiam používa v dôležitých súčiastkach v elektronike, nazývaných tranzistory. V týchto tranzistoroch funguje ako veľmi dobrý izolant, vďaka čomu môžu byť menšie a efektívnejšie.

Chlorid hafničitý link

Chlorid hafničitý (HfCl₄) je biela pevná látka, podobná ZrCl₄. Pripravuje sa karbochloráciou HfO₂. Je medziproduktom pri výrobe kovového hafnia a pri separácii od zirkónu.

104 Rf
Perióda 7
Skupina 4
Rok objavenia
1964
Elektronegativita
-
-
Atómová hmotnosť
267
emoji_events 103.
Atómový polomer
-
-
Ionizačná energia
580 kJ/mol
emoji_events 27.
Elektrónová afinita
-
-
Teplota topenia
2127 °C
emoji_events 98.
Teplota varu
5527 °C
emoji_events 103.
Základná charakteristika
  • Je to prvý transaktinoid a syntetický prvok.
  • Predpokladá sa, že je to pevný kov striebristo-bielej alebo sivej farby.
  • Chemicky sa správa ako ťažší homológ hafnia, očakáva sa stabilný oxid RfO₂ a oxidačný stav +IV.
  • Všetky jeho izotopy sú rádioaktívne s krátkymi polčasmi rozpadu.
  • Pripravuje sa jadrovými reakciami v urýchľovačoch.
  • Nemá praktické využitie.
Elektrónová konfigurácia
Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f¹⁴ 6d²
Skrátená: [Rn] 7s² 5f¹⁴ 6d²
1s
2s
3s
4s
5s
6s
7s
2p
3p
4p
5p
6p
7p
3d
4d
5d
6d
4f
5f

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

Prvky 3. skupiny - skandium, ytrium, lantán, aktínium

Prvky 3. skupiny - skandium, ytrium, lantán, aktínium

Prvky 3. skupiny (skandium, ytrium, lantán, aktínium) sú reaktívne kovy s tromi valenčnými elektrónmi, ktoré vo svojich zlúčeninách vystupujú výlučne v oxidačnom stave +III. Tieto striebrolesklé, pomerne mäkké kovy tvoria prevažne iónové, bezfarebné zlúčeniny (oxidy, hydroxidy, soli), pričom ich zásaditosť a reaktivita rastie smerom nadol v skupine. V prírode sa vyskytujú rozptýlene, a získavajú sa elektrolýzou tavenín alebo redukciou halogenidov. Využívajú sa najmä ako prísady do zliatin a vo forme zlúčenín.

Lantanoidy (Prvky 6. periódy, f-blok)

Lantanoidy (Prvky 6. periódy, f-blok)

Lantanoidy, štrnásť f-prvkov (Ce až Lu) nasledujúcich za lantánom, charakterizuje postupné zapĺňanie 4f orbitálov a jav lantanoidovej kontrakcie, spôsobujúci ich veľkú chemickú podobnosť. Ich dominantným oxidačným stavom je +III, výnimočne tvoria aj stav +II (napr. Eu, Yb) a +IV (napr. Ce). Tieto reaktívne, striebrolesklé kovy sa vyskytujú ako zmes v mineráloch (napr. monazit) a ich separácia je náročná. Majú kľúčové využitie v moderných technológiách ako súčasť silných magnetov (Nd, Sm), luminoforov (Eu, Tb), katalyzátorov (Ce), laserov (Nd, Er) a v medicíne (Gd).

Aktinoidy (Prvky 7. periódy, f-blok)

Aktinoidy (Prvky 7. periódy, f-blok)

Aktinoidy, 14 rádioaktívnych f-prvkov nasledujúcich za aktíniom (Th až Lr), charakterizuje postupné zapĺňanie 5f orbitálov a jav aktinoidovej kontrakcie. Na rozdiel od lantanoidov vykazujú oveľa väčšiu variabilitu oxidačných stavov, najmä ľahšie prvky (Th až Am, stavy +III až +VII), kým pre ťažšie aktinoidy (od Cm ďalej) je dominantný stav +III. V prírode sa vo významných množstvách vyskytujú len tórium a urán; ostatné (transurány) sa pripravujú umelo. Ich hlavný význam spočíva v jadrovej energetike a zbraniach (U, Pu), špecifické izotopy sa využívajú aj vo vesmírnej technológii, detektoroch dymu či ako zdroje neutrónov.

Prvky 13. skupiny - bór, hliník, gálium, indium, tálium

Prvky 13. skupiny - bór, hliník, gálium, indium, tálium

Triely, prvky 13. skupiny PTP, charakterizujú 3 valenčné elektróny (ns²np¹) a prechod od polokovu (bór) ku kovom (hliník a ťažšie prvky). Bór tvorí kovalentné väzby a zložité hydridy (borány), kým ostatné prvky sú kovy s amfotérnymi (hliník, gálium) až zásaditými (indium, tálium) oxidmi. Typickým oxidačným stavom je +III, no pre ťažšie prvky rastie stabilita stavu +I vplyvom efektu inertného páru, ktorý je dominantný pre extrémne toxické tálium. Zlúčeniny typu EX₃ sú často elektrónovo deficitné a pôsobia ako Lewisove kyseliny.

Prvky 14. skupiny - uhlík, kremík, germánium, cín, olovo

Prvky 14. skupiny - uhlík, kremík, germánium, cín, olovo

Tetragény, prvky 14. skupiny PTP, charakterizuje 4 valenčné elektróny a prechod od nekovu (uhlík) cez polokovy (kremík, germánium) ku kovom (cín, olovo). Typickým oxidačným stavom je +IV a +II. Uhlík vyniká schopnosťou tvoriť dlhé reťazce (katenácia) a násobné väzby, čo je základom organickej chémie, kým kremík tvorí stabilné väzby s kyslíkom (kremičitany). Prvky sa získavajú najmä redukciou oxidov a tvoria typické zlúčeniny ako hydridy (stabilita klesá), oxidy (charakter sa mení od kyslého k amfotérnemu), halogenidy a ďalšie binárne zlúčeniny.

Prvky 15. skupiny - dusík, fosfor, arzén, antimón, bizmut

Prvky 15. skupiny - dusík, fosfor, arzén, antimón, bizmut

Pniktogény, prvky 15. skupiny PTP, zahŕňajú prvky od nekovov (dusík, fosfor) cez polokovy (arzén, antimón) až po kov (bizmut). Majú 5 valenčných elektrónov a typicky tvoria zlúčeniny v oxidačných stavoch -III, +III a +V. Tvoria charakteristické zlúčeniny ako hydridy, oxidy, oxokyseliny, halogenidy a pniktidy. Dusík a fosfor sú esenciálne biogénne prvky, arzén a antimón sú toxické polokovy používané v zliatinách a polovodičoch, bizmut je relatívne netoxický kov s využitím v zliatinách a medicíne, a moskóvium je umelo pripravený rádioaktívny prvok.

forward
forward