Zhrnutie učiva z chémie s interaktívnymi prvkami
Vhodné pre študentov aj pedagógov
Ideálne pre stredoškolákov, no užitočné aj pre vysokoškolákov
Prvky 12. skupiny – zinok (Zn), kadmium (Cd), ortuť (Hg) a kopernícium (Cn) – s konfiguráciou (n−1)d¹⁰ ns² majú typický oxidačný stav +II (ortuť aj +I). Zn a Cd sú reaktívne kovy, kým Hg, jediný kvapalný kov za štandardných podmienok, je ušľachtilá a Cn extrémne rádioaktívne. Získavajú sa najmä pražením sulfidických rúd (sfalerit, cinabarit) a následnou redukciou alebo elektrolýzou. Ich biologický význam a využitie sú kontrastné: Zn je esenciálny prvok používaný na galvanizáciu a v zliatinách, zatiaľ čo Cd a Hg sú vysoko toxické ťažké kovy s dnes už obmedzeným využitím (batérie, pigmenty, meracie prístroje).
Prvky 11. skupiny zahŕňajú ušľachtilé a historicky významné mincové kovy – meď (Cu), striebro (Ag), zlato (Au) – s typickou konfiguráciou (n−1)d¹⁰ ns¹, vysokou elektrickou vodivosťou a odolnosťou voči korózii. Vytvárajú zlúčeniny v charakteristických oxidačných stavoch +I (Ag, Au, Cu), +II (Cu) a +III (Au). Získavajú sa z rúd, často kyanidovým lúhovaním (Ag, Au). Ich využitie je široké: Cu vo vodičoch a zliatinách (bronz, mosadz), Ag v šperkárstve a fotografii, Au ako investičný kov a v elektronike. Patrí sem aj syntetické röntgenium (Rg), ktoré je extrémne rádioaktívne a nestále.
Prvky 10. skupiny – nikel (Ni), paládium (Pd), platina (Pt) a darmštátium (Ds) – sú ušľachtilé prechodné kovy (reaktivita klesá v poradí Ni > Pd > Pt) s typickými oxidačnými stavmi Ni (+II), Pd (+II, 0) a Pt (+II, +IV), ktoré tvoria rozsiahlu škálu koordinačných zlúčenín. Získavajú sa z rúd (Ni), koncentrátov platinových kovov (Pd, Pt) alebo synteticky (Ds), pričom nikel sa využíva v zliatinách a batériách, paládium a platina sú kľúčové katalyzátory (platina aj v protinádorových liečivách ako cisplatina), a darmštátium je extrémne rádioaktívny prvok.
Prvky 9. skupiny – kobalt (Co), ródium (Rh), irídium (Ir), meitnérium (Mt) – sú prechodné kovy vykazujúce odlišnú reaktivitu (kobalt je reaktívny, ródium a irídium sú ušľachtilé) a typické oxidačné stavy (napr. Co +II/+III, Rh +III, Ir +III/+IV), pričom tvoria rozmanité anorganické a koordinačné zlúčeniny. Získavajú sa z rúd alebo koncentrátov platinových kovov (meitnérium synteticky) a nachádzajú uplatnenie v zliatinách, katalýze, batériách (kobalt, ktorý je aj súčasťou vitamínu B₁₂), s medicínskym využitím ¹⁹²Ir a rádioaktívnym, nestabilným meitnériom.
Prvky 8. skupiny – železo (Fe), ruténium (Ru), osmium (Os) a hásium (Hs) – sú prechodné kovy, pričom Fe bežne tvorí zlúčeniny v oxidačných stavoch +II a +III, kým Ru a Os dosahujú až +VIII (stabilnejší pre Os). Vplyvom lantanoidovej kontrakcie majú Ru a Os takmer identické atómové polomery, no Os je výrazne hustejšie. Fe, esenciálne pre život (hemoglobín), je základom oceliarstva, zatiaľ čo vzácne Ru a Os sa uplatňujú ako katalyzátory a v špeciálnych zliatinách; Hs je rádioaktívny syntetický prvok.
Prvky 7. skupiny − mangán (Mn), technécium (Tc), rénium (Re) a bohrium (Bh) − sú prechodné kovy s valenčnou konfiguráciou (n−1)d⁵ ns², ktorá podmieňuje ich schopnosť tvoriť zlúčeniny v širokom spektre oxidačných stavov (od +II až po +VII), pričom stabilita stavu +VII rastie smerom nadol. Tieto kovy a ich zlúčeniny majú významné uplatnenie: mangán v oceliarstve a batériách, technécium v medicínskej diagnostike a rénium v superzliatinách a katalýze. Bohrium je rádioaktívny syntetický prvok.
Zaujíma vás okrem chémie aj biológia?
Biopedia.sk ponúka komplexné vzdelávacie materiály z biológie, ktoré vám pomôžu:
Biopedia.sk je sesterský projekt projektu Chempedia.sk, vytvorený rovnakým tímom s rovnakým cieľom - pomôcť študentom lepšie pochopiť fascinujúci svet vedy.
Poradie | Prvok | Hodnota |
---|---|---|
Načítavam údaje... |