Zhrnutie učiva z chémie s interaktívnymi prvkami
Vhodné pre študentov aj pedagógov
Ideálne pre stredoškolákov, no užitočné aj pre vysokoškolákov
Najnovšie články
Štruktúra organických látok
Základné úrovne štruktúry – konštitúcia, konfigurácia a konformácia – opisujú poradie, typy väzieb a priestorové usporiadanie atómov v molekule. Tieto rozdiely sú základom izomérie, ktorá vysvetľuje, ako môžu mať látky rovnaký vzorec, no odlišné vlastnosti. Organická chémia tak vďaka dôrazu na štruktúru umožňuje detailne pochopiť zloženie aj správanie zlúčenín, vrátane ich biologického významu a technickej využiteľnosti.
Úvod do organickej chémie
Organická chémia skúma rozmanité zlúčeniny uhlíka, predovšetkým uhľovodíky a ich deriváty. Vďaka výnimočným vlastnostiam uhlíka vzniká obrovské množstvo stabilných molekúl s rôznymi štruktúrami a vlastnosťami. Organické látky sú kľúčové pre život, medicínu, priemysel aj moderné technológie. Organická chémia preto zohráva významnú úlohu v dejinách vedy a jej vývoj úzko súvisí s objavmi, ktoré menili naše chápanie hmoty.
Komplexotvorné reakcie
Koordinačné zlúčeniny patria medzi dôležité chemické častice, v ktorých centrálny atóm – často prechodný kov – vytvára väzby s okolitými ligandmi. Tieto donorno-akceptorové interakcie zohrávajú kľúčovú úlohu v analytickej chémii, biochemických procesoch, priemyselných aplikáciách aj medicíne. Stabilita komplexov sa vyjadruje rovnovážnymi konštantami, ktorých výpočet závisí od koncentrácií, prípadne aktivít zložiek v roztoku.
Zrážacie reakcie
Zrážacie reakcie vedú k vzniku málo rozpustných látok, ktoré sa vylučujú z roztoku vo forme tuhých zrazenín. Kľúčovými pojmami sú rovnovážne koncentrácie iónov, súčin rozpustnosti (Kₛₚ), dynamická rovnováha medzi fázami a faktory ovplyvňujúce rozpustenie a vyzrážanie látok. Príklady typických reakcií sú doplnené výpočtami, postupmi, rovnicami i prehľadom praktického využitia v analytickej chémii, úprave vody či výrobe látok.
Oxidačno-redukčné reakcie
Oxidačno-redukčné reakcie (redoxné reakcie) sú chemické procesy, pri ktorých dochádza k zmene oxidačného čísla atómov alebo iónov. Oxidácia znamená stratu elektrónov a zvýšenie oxidačného čísla, zatiaľ čo redukcia predstavuje prijatie elektrónov a zníženie oxidačného čísla. Tieto deje prebiehajú vždy súčasne a sú neoddeliteľnou súčasťou mnohých prírodných aj technologických procesov, vrátane korózie, fotosyntézy či výroby kovov.
Názvoslovie anorganických zlúčenín
Názvoslovie anorganických zlúčenín je súbor pravidiel, podľa ktorých sa určujú a zapisujú názvy a vzorce chemických látok. Riadi sa odporúčaniami IUPAC a umožňuje jednoznačné pomenovanie zlúčenín na základe ich zloženia a oxidačných čísel. V článku sa dozviete základné princípy tvorby názvov, pravidlá pre oxidačné čísla a systematické pomenovanie mnohých anorganických zlúčenín.
