Zhrnutie učiva z chémie s interaktívnymi prvkami
Vhodné pre študentov aj pedagógov
Ideálne pre stredoškolákov, no užitočné aj pre vysokoškolákov
Nakresli štruktúru akejkoľvek organickej alebo anorganickej zlúčeniny. Aplikácia ti hneď ukáže jej správny chemický názov a pomôže ti pochopiť jej stavbu bez zdĺhavého hľadania.
edit Vyskúšať
Lítium je najľahší a najmenej hustý kovový prvok, ktorý sa vyznačuje vysokou elektrochemickou aktivitou. V prírode sa získava z minerálov ako spodumen alebo zo soľaniek. Je kľúčovým materiálom pre výrobu lítium-iónových batérií, ľahkých zliatin pre letectvo a tepelne odolného skla a keramiky. V medicíne sa uhličitan lítny používa na liečbu bipolárnej poruchy. Plameň farbí na karmínovočerveno a ako jediné reaguje priamo s dusíkom.
Sodík je mäkký, striebrolesklý kov, ktorý je šiestym najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre. Je to esenciálny biogénny prvok nevyhnutný pre nervovú činnosť a osmotickú rovnováhu. V prírode sa vyskytuje v kamennej soli a čílskom liadku. Priemyselne sa vyrába elektrolýzou a využíva sa v sodíkových výbojkách či pri výrobe titánu. Jeho zlúčeniny ako chlorid sodný, hydroxid sodný a sóda sú základom chemického priemyslu.
Draslík je vysoko reaktívny mäkký kov, ktorý na vzduchu okamžite oxiduje a s vodou reaguje explozívne. Je nenahraditeľným biogénnym prvkom pre rastliny aj živočíchy. V prírode sa ťaží vo forme minerálov sylvín a karnalit. Drvivá väčšina produkcie smeruje do výroby priemyselných hnojív. Jeho zlúčeniny sa využívajú aj pri výrobe mydiel, skla a v pyrotechnike, kde farbí plameň do fialova.
Rubídium je mäkký alkalický kov s nízkou teplotou topenia, ktorý sa na vzduchu samovoľne zapaľuje. Je extrémne elektropozitívne a reaktívne. V prírode sprevádza draslík a lítium v mineráloch ako lepidolit. Vďaka svojim fyzikálnym vlastnostiam sa využíva v presných atómových hodinách, fotobunkách a pri výrobe špeciálnych skiel. Pri horení farbí plameň do červenofialova a používa sa aj v pyrotechnike.
Cézium je najmäkší a najreaktívnejší stabilný kov, ktorý má zlatistú farbu a je kvapalný už pri teplote 28 stupňov Celzia. Má najnižšiu ionizačnú energiu zo všetkých prvkov. Jeho najvýznamnejšie využitie je v atómových hodinách, ktoré definujú presnú dĺžku sekundy. Používa sa tiež vo fotoelektrických článkoch, pri ťažbe ropy a v katalýze. S vodou reaguje explozívne aj pri nízkych teplotách.
Francium je najťažší alkalický kov a druhý najvzácnejší prvok vyskytujúci sa v zemskej kôre. Vzniká rádioaktívnym rozpadom aktínia v uránových rudách. Všetky jeho izotopy sú vysoko rádioaktívne s veľmi krátkym polčasom rozpadu, čo znemožňuje jeho izoláciu v pozorovateľnom množstve. Predpokladá sa, že má najnižšiu elektronegativitu zo všetkých prvkov. Nemá praktické využitie a slúži len na vedecký výskum.
| Poradie | Prvok | Hodnota |
|---|---|---|
| Načítavam údaje... | ||