Objav: Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff (1861)
Izolácia: Robert Bunsen (1861)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
85.4678 u
Atómový polomer
235 pm
Hustota
1532 kg/m³
Elektronegativita
0.82
Ionizačná energia
403.0 kJ/mol
Elektrónová afinita
46.884 kJ/mol
História objavenia
Nemeckí vedci Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff objavili rubídium v Heidelbergu v roku 1861 pri analýze minerálu lepidolitu (typ sľudy) pomocou nimi novovyvinutej metódy – spektroskopie. Práve dve charakteristické jasne červené čiary v emisnom spektre signalizovali prítomnosť dovtedy neznámeho prvku. Na základe týchto čiar mu dali aj názov, odvodený z latinského slova rubidus, čo znamená "tmavočervený" alebo "sýtočervený".
Krátko po spektroskopickom objave sa Bunsenovi podarilo izolovať aj kovové rubídium. Získal ho elektrolýzou roztaveného chloridu rubídneho (RbCl). Kvôli malému obsahu rubídia v mineráli a náročnosti procesu sa mu však podarilo získať len veľmi malé množstvo tohto vysoko reaktívneho alkalického kovu.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff ho objavili spektroskopicky v roku 1861, pričom Bunsen ho v tom istom roku aj úspešne izoloval.
- Je to veľmi mäkký, ľahký, striebrolesklý kov.
- Patrí medzi alkalické kovy a je mimoriadne reaktívny, reaktívnejší ako draslík.
- Má jednu z najnižších ionizačných energií (403,0 kJ/mol) a jednu z najnižších hodnôt elektronegativity (0,82 Pauling).
- Patrí k prvkom s najväčším atómovým polomerom (235 pm).
- Má nízku teplotu topenia (približne 39,30 °C) a ľahko sa samovoľne zapaľuje na vzduchu.
- Na vzduchu veľmi rýchlo oxiduje a pri kontakte s vodou reaguje explozívne za vzniku hydroxidu rubídneho (RbOH) a vodíka. Uchováva sa pod inertnou atmosférou alebo v ampulkách.
- Charakteristicky farbí plameň do červenofialova.
- Rubídium sa v prírode nezvykne koncentrovať v určitých konkrétnych mineráloch, skôr a nachádza v malých množstvách v širokej škále minerálov, ako napr. leucit a polucit. Čistý kov sa získava hlavne z minerálu lepidolit.
- V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo I (rubídny).
- Používa sa v atómových hodinách pre svoju vysokú presnosť, v špeciálnych typoch skiel a vo výskume.
- Atómy rubídia sú citlivé na svetlo a môžu sa používať vo fotovoltických článkoch a zariadeniach na nočné videnie.
- Niektoré jeho izotopy majú využitie v lekárskej diagnostike (napr. pri pozitrónovej emisnej tomografii − PET).
- Asi štvrtina všetkých atómov rubídia je rádioaktívna, časom sa rozpadáva na atómy stroncia. Staršie horniny obsahujú menej rubídia a viac stroncia, čo sa používa pri tzv. rubídium-stronciovom datovaní.
