Objav: Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff (1861)
Izolácia: Robert Bunsen (1861)
T. topenia
39.30 °C
T. varu
688 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
85.4678 u
Atómový polomer
235 pm
Hustota
1532 kg/m³
Elektronegativita
0.82
Ionizačná energia
403.0 kJ/mol
Elektrónová afinita
46.884 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Úplná:
1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s¹
Skrátená:
[Kr] 5s¹
7s
6s
5s
↑
4s
↑
↓
3s
↑
↓
2s
↑
↓
1s
↑
↓
7p
6p
5p
4p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
3p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
2p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
6d
5d
4d
3d
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
5f
4f
Výskyt v prírode
Vesmír
1.00e-6 %
Slnečná sústava
3.0e-6 %
Meteority
0.00032 %
Zemská kôra
0.0060 %
Oceány
0.000012 %
Ľudské telo
0.00046 %
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff ho objavili spektroskopicky v roku 1861, pričom Bunsen ho v tom istom roku aj úspešne izoloval.
- Je to veľmi mäkký, ľahký, striebrolesklý kov.
- Patrí medzi alkalické kovy a je mimoriadne reaktívny, reaktívnejší ako draslík.
- Má jednu z najnižších ionizačných energií (403,0 kJ/mol) a jednu z najnižších hodnôt elektronegativity (0,82 Pauling).
- Patrí k prvkom s najväčším atómovým polomerom (235 pm).
- Má nízku teplotu topenia (približne 39,30 °C) a ľahko sa samovoľne zapaľuje na vzduchu.
- Na vzduchu veľmi rýchlo oxiduje a pri kontakte s vodou reaguje explozívne za vzniku hydroxidu rubídneho (RbOH) a vodíka. Uchováva sa pod inertnou atmosférou alebo v ampulkách.
- Charakteristicky farbí plameň do červenofialova.
- Rubídium sa v prírode nezvykne koncentrovať v určitých konkrétnych mineráloch, skôr a nachádza v malých množstvách v širokej škále minerálov, ako napr. leucit a polucit. Čistý kov sa získava hlavne z minerálu lepidolit.
- V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo +I (rubídny).
- Používa sa v atómových hodinách pre svoju vysokú presnosť, v špeciálnych typoch skiel a vo výskume.
- Atómy rubídia sú citlivé na svetlo a môžu sa používať vo fotovoltických článkoch a zariadeniach na nočné videnie.
- Niektoré jeho izotopy majú využitie v lekárskej diagnostike (napr. pri pozitrónovej emisnej tomografii − PET).
- Asi štvrtina všetkých atómov rubídia je rádioaktívna, časom sa rozpadáva na atómy stroncia. Staršie horniny obsahujú menej rubídia a viac stroncia, čo sa používa pri tzv. rubídium-stronciovom datovaní.
