Draslík

Minerály a zlúčeniny draslíka link

Draslík sa vyskytuje v mnohých mineráloch, najmä ako halogenidy a kremičitany.

Karnalit link

Karnalit je minerál s chemickým vzorcom KCl·MgCl₂·6H₂O, čo znamená, že ide o hydratovaný dvojitý chlorid draselný a horečnatý. Obsahuje teda draslík, horčík, chlór a viazanú vodu. Patrí medzi minerály horčíka a v prírode sa vyskytuje ako súčasť ložísk soľných hornín, často spolu so sylvínom a halitom. Karnalit je významný ako surovina na získavanie draslíka a horčíka, využívaná najmä v priemysle a poľnohospodárstve (hnojivá).

Chlorid draselný (Sylvín) link

Sylvín je prírodný minerál s chemickým vzorcom KCl, čo znamená, že ide o chlorid draselný v minerálnej forme. Patrí medzi významné soli alkalických kovov a je hlavným zdrojom draslíka pre chemický a hnojivársky priemysel. Spolu s halitom (NaCl), čílskym liadkom (NaNO₃) a ďalšími evaporitmi vzniká odparovaním morskej alebo jazernej vody v aridných oblastiach. Sylvín sa bežne nachádza v sedimentárnych horninách, kde vytvára vrstvy spolu s halitom, sádrovcom a anhydritom.

Bromid draselný link

Bromid draselný (KBr) je biela kryštalická soľ, dobre rozpustná vo vode. Pripravuje sa napríklad neutralizáciou hydroxidu draselného kyselinou bromovodíkovou:

\( \ce{KOH(aq) + HBr(aq) -> KBr(aq) + H2O(l)} \)

V minulosti sa používal ako sedatívum a antiepileptikum. Dnes sa využíva hlavne v infračervenej spektroskopii (lisovanie tabliet) a ako zdroj bromidových iónov v laboratóriu.

Jodid draselný link

Jodid draselný (KI) je biela kryštalická soľ, dobre rozpustná vo vode. Pripravuje sa neutralizáciou hydroxidu draselného kyselinou jodovodíkovou:

\( \ce{KOH(aq) + HI(aq) -> KI(aq) + H2O(l)} \)

Používa sa ako zdroj jódu na jodidáciu kuchynskej soli, v medicíne (liečba ochorení štítnej žľazy, ochrana pred rádioaktívnym jódom), v analytickej chémii (jodometria) a vo fotografii. Pridáva sa do vodného roztoku jódu na zvýšenie jeho rozpustnosti (tvorba iónu I₃⁻).

Síran draselný link

Síran draselný (K₂SO₄) je biela kryštalická soľ odvodená od kyseliny sírovej. Vzniká napríklad reakciou hydroxidu draselného s kyselinou sírovou:

\( \ce{2KOH(aq) + H2SO4(aq) -> K2SO4(aq) + 2H2O(l)} \)

V prírode sa síran draselný vyskytuje zriedkavo v čistej forme, ale je prítomný v rôznych mineráloch, ktoré obsahujú aj horečnaté alebo vápenaté sírany.

Medzi takéto minerály patrí napríklad kainit (MgSO₄·KCl·3H₂O), schönit (K₂SO₄·MgSO₄·6H₂O), leonit (K₂SO₄·MgSO₄·4H₂O), langbeinit (K₂SO₄·2MgSO₄) či polyhalit (K₂SO₄·MgSO₄·2CaSO₄·2H₂O). Tieto minerály vznikajú v evaporitných ložiskách – teda tam, kde dochádza k odparovaniu minerálnych vôd. Síran draselný je tak významnou súčasťou mnohých prírodných hnojivových zmesí.

V technickej praxi sa síran draselný používa najmä ako draselné hnojivo, obľúbené pri pestovaní rastlín citlivých na chlór, pretože neobsahuje chloridové ióny na rozdiel od chloridu draselného (KCl).

Hydroxid draselný link

Hydroxid draselný (KOH), známy aj ako lúh draselný, je veľmi silná zásada s podobnými vlastnosťami ako NaOH. Je hygroskopický a leptavý. Vyrába sa elektrolýzou vodného roztoku chloridu draselného (KCl):

\( \ce{2KCl(aq) + 2H2O(l) -> 2KOH(aq) + H2(g) + Cl2(g)} \)

Alternatívne sa hydroxid draselný môže vyrábať reakciou uhličitanu draselného (K₂CO₃) s hydroxidom vápenatým (Ca(OH)₂), ktorý sa používa vo forme vodnej suspenzie, tzv. vápenného mlieka:

\( \ce{K2CO3(aq) + Ca(OH)2(aq) -> 2KOH(aq) + CaCO3(s) v} \)

V tejto reakcii vzniká rozpustný hydroxid draselný a ako vedľajší produkt sa vyzražá nerozpustný uhličitan vápenatý (CaCO₃) vo forme zrazeniny.

Uhličitan draselný link

Uhličitan draselný (K₂CO₃), známy aj ako potaš, je dôležitou zlúčeninou draslíka so širokým spektrom využitia. V minulosti sa získaval výluhom z popola rastlín bohatých na draslík (napr. paprade), kde bol prítomný ako zmes uhličitanov. Dnes sa vyrába prevažne chemickou cestou – napríklad reakciou hydroxidu draselného s oxidom uhličitým:

\( \ce{2KOH(aq) + CO2(g) -> K2CO3(aq) + H2O(l)} \)

Používa ako zložka hnojív, v sklárstve na znižovanie teploty tavenia skla, pri výrobe mydiel, ako tavidlo v metalurgii a tiež v laboratóriách ako zásaditý reagent.

Manganistan draselný link

Manganistan draselný (KMnO₄) alebo hypermangán je fialový kryštalický oxidant. Patrí medzi silné oxidačné činidlá a v určitých podmienkach môže byť výbušný. Vyrába sa oxidáciou zlúčenín mangánu v alkalickom prostredí, konkrétne sa oxid manganičitý (MnO₂) v tavenine hydroxidu draselného (KOH) oxiduje za prístupu kyslíka. Ide o viacstupňový proces prebiehajúci pri zvýšenej teplote:

\( \ce{2MnO2 + 4KOH + O2 ->[\text{t}] 2KMnO4 + 2H2O} \)

Využíva sa na dezinfekciu, v analytickej chémii a v medicíne.

Dusičnan draselný link

Dusičnan draselný (KNO₃) sa pripravuje napríklad reakciou hydroxidu draselného s kyselinou dusičnou:

\( \ce{KOH(aq) + HNO3(aq) -> KNO3(aq) + H2O(l)} \)

Je významnou súčasťou hnojív, pušného prachu a pyrotechnických zmesí. Vo veľkom množstve môže prispievať k znečisteniu vody pri poľnohospodárskom použití.

Chlorečnan draselný link

Chlorečnan draselný (KClO₃) je biela kryštalická látka, ktorá sa používa ako silné oxidačné činidlo. Priemyselne sa vyrába elektrolýzou koncentrovaného roztoku chloridu draselného (KCl). Reakcia prebieha za zvýšenej teploty, kde sa postupne oxidujú chloridové ióny na chlorečnany.

\( \ce{KCl + 3H2O ->[\text{t}] KClO3 + 3H2} \)

Nachádza sa napríklad v hlavičkách zápaliek, využíva sa v pyrotechnike (napr. ohňostroje), ale aj v laboratóriách pri chemických reakciách. V minulosti sa využíval aj ako herbicíd. Pri nesprávnom zaobchádzaní však môže byť výbušný, najmä v kombinácii s horľavými látkami alebo kyselinami.