Objav: Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff (1860)
Izolácia: Carl Theodor Setterberg (1882)
T. topenia
28.6 °C
T. varu
671 °C
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
132.905 u
Atómový polomer
260 pm
Hustota
1879 kg/m³
Elektronegativita
0.79
Ionizačná energia
375.7 kJ/mol
Elektrónová afinita
45.505 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Úplná:
1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s¹
Skrátená:
[Xe] 6s¹
7s
6s
↑
5s
↑
↓
4s
↑
↓
3s
↑
↓
2s
↑
↓
1s
↑
↓
7p
6p
5p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
4p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
3p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
2p
↑
↓
↑
↓
↑
↓
6d
5d
4d
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
3d
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
↑
↓
5f
4f
Výskyt v prírode
Vesmír
8.0e-8 %
Slnečná sústava
8.0e-7 %
Meteority
0.000014 %
Zemská kôra
0.00019 %
Oceány
5.0e-8 %
Ľudské telo
2.0e-6 %
Zlúčeniny a minerály
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff ho objavili spektroskopicky v roku 1860, no v kovovej forme ho ako prvý izoloval až Carl Theodor Setterberg v roku 1882.
- Je to veľmi mäkký, ľahký kov zlatej farby (ako jediný alkalický kov okrem zlata nie je striebrolesklý pri izbovej teplote, ak je veľmi čistý).
- Patrí medzi alkalické kovy a je najreaktívnejším stabilným alkalickým kovom; je extrémne elektropozitívny.
- Má najnižšiu ionizačnú energiu (375,7 kJ/mol) a najnižšiu hodnotu elektronegativity (0,79 Pauling) spomedzi všetkých stabilných prvkov.
- Patrí k prvkom s najväčším atómovým polomerom (260 pm).
- Má veľmi nízku teplotu topenia (približne 28,5 °C), je teda kvapalný už pri mierne zvýšenej teplote.
- Na vzduchu sa okamžite samovoľne zapaľuje a reaguje explozívne s vodou (aj so studenou vodou alebo ľadom) za vzniku hydroxidu cézneho (CsOH) a vodíka. Uchováva sa v zatavených ampulkách pod inertným plynom.
- Charakteristicky farbí plameň do modrofialova.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, najmä v mineráli polucit.
- V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo +I (cézny).
- Jeho najznámejšie využitie je v atómových hodinách; frekvencia žiarenia emitovaného pri prechode medzi dvoma hyperjemnými hladinami základného stavu izotopu ¹³³Cs slúži ako medzinárodne uznávaná definícia sekundy.
- Používa sa vo fotoelektrických článkoch (napr. fotobunky, fotonásobiče) vďaka svojej schopnosti ľahko emitovať elektróny pri osvetlení.
- Využíva sa aj ako katalyzátor a v niektorých špeciálnych aplikáciách.
