p-prvky
Triely
Bór
Bór je polokov a po diamante druhý najtvrdší prvok. Topí sa až pri veľmi vysokej teplote a v zlúčeninách tvorí len kovalentné väzby. Vlastnosťami sa viac podobá kremíku ako hliníku. V prírode sa vyskytuje viazaný v boritanoch, najmä v bóraxe. Oxid boritý je zložkou borosilikátového skla, ktoré znesie prudké zmeny teploty. Zriedený roztok kyseliny trihydrogenboritej sa nazýva bórová voda. Pre rastliny je bór dôležitý mikrobiogénny prvok.
Čítať článok Ukázať riešenie
Hliník
Hliník je ľahký, striebrolesklý a dobre vodivý kov. Je najrozšírenejším kovom zemskej kôry. Na vzduchu ho chráni tenká vrstvička oxidu hlinitého. Je amfotérny, preto sa rozpúšťa v kyselinách aj v roztokoch hydroxidov. Vyrába sa z bauxitu elektrolýzou oxidu hlinitého rozpusteného v roztavenom kryolite. Na Slovensku sa vyrába v Žiari nad Hronom. Dôležitá je recyklácia, ktorá šetrí energiu. Je silné redukovadlo, preto sa ním vyrábajú aj iné kovy.
Čítať článok Ukázať riešenie
Gálium
Gálium je mäkký striebrolesklý kov, ktorý sa topí už v ruke a kvapalný ostáva v širokom rozsahu teplôt. Pri tuhnutí zväčšuje objem podobne ako voda. Chemicky sa podobá hliníku a je amfotérne. Získava sa ako vedľajší produkt pri výrobe oxidu hlinitého z bauxitu. Takmer všetko gálium na svete sa dnes vyrába v Číne. Väčšina gália sa spotrebuje na polovodiče. Z arzenidu galitého a nitridu galitého sa vyrábajú svietivé diódy a laserové diódy.
Čítať článok Ukázať riešenie
Indium
Indium je veľmi mäkký striebrobiely kov, ktorý sa dá krájať nožom. Pri ohýbaní vydáva charakteristický zvuk ako cín. Získava sa ako vedľajší produkt pri výrobe zinku. Najviac india sa dnes vyrába v Číne a v Južnej Kórei. V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné číslo III. Oxid inditý s prímesou oxidu ciničitého vedie elektrický prúd a v tenkej vrstve je priehľadný. Používa sa preto ako elektróda v displejoch a dotykových obrazovkách.
Čítať článok Ukázať riešenie
Tálium
Tálium je mäkký a ťažký kov podobný olovu. Na vzduchu sa rýchlo pokrýva oxidom, preto sa uchováva pod minerálnym olejom. Stálejšie sú jeho zlúčeniny s oxidačným číslom I, ktoré sa podobajú zlúčeninám alkalických kovov. Tálium a jeho rozpustné zlúčeniny sú veľmi toxické. Bunky prijímajú ióny tália namiesto iónov draslíka a typickým príznakom otravy je vypadávanie vlasov. Kedysi sa používalo ako jed na potkany, dnes sa využíva len málo.
Čítať článok Ukázať riešenie
Nihónium
Nihónium je umelo pripravený rádioaktívny prvok trinástej skupiny. Pripravil ho tím japonského ústavu RIKEN ostreľovaním bizmutu urýchlenými jadrami zinku. Vznikajú len jednotlivé atómy, ktoré sa rozpadnú v priebehu niekoľkých sekúnd. Jeho chemické vlastnosti sa preto dajú skúmať len veľmi ťažko. Objav uznala IUPAC až po jedenástich rokoch. Názov dostal podľa Japonska, ktoré sa po japonsky nazýva Nihon.
Čítať článok Ukázať riešenieTetrely
Uhlík
Uhlík je prvok, na ktorom stojí všetka živá hmota aj celá organická chémia, lebo ako jediný ochotne tvorí dlhé reťazce a násobné väzby. Jeho atómy sa môžu usporiadať do tvrdého priehľadného diamantu aj do mäkkého čierneho grafitu, ktorý vedie elektrický prúd. Z jeho anorganických zlúčenín poznáme najmä toxický oxid uhoľnatý a oxid uhličitý, ktorý rastliny potrebujú na fotosyntézu a ktorý v ovzduší prispieva k otepľovaniu Zeme.
Čítať článok Ukázať riešenie
Kremík
Kremík je po kyslíku najrozšírenejším prvkom zemskej kôry, v prírode ho však nájdeme len viazaný v kremeni, piesku a kremičitanoch, z ktorých sú zložené takmer všetky horniny. Ako polovodič je základom čipov v počítačoch a mobiloch aj fotovoltických článkov, ktoré menia slnečné svetlo na elektrinu. Jeho zlúčeniny s kyslíkom ľudia odpradávna využívajú na výrobu skla, keramiky a cementu, bez ktorých sa nezaobíde žiadna stavba.
Čítať článok Ukázať riešenie
Germánium
Germánium je vzácny polokov, ktorého existenciu predpovedal Mendelejev ešte pred objavom podľa prázdneho miesta v periodickej tabuľke. Netvorí vlastné ložiská, sprevádza rudy zinku a striebra a získava sa ako vedľajší produkt pri ich spracovaní. Prvý tranzistor bol vyrobený práve z germánia, neskôr ho nahradil lacnejší kremík a dnes sa germánium uplatňuje najmä v optických vláknach a v šošovkách termokamier a prístrojov na nočné videnie.
Čítať článok Ukázať riešenie
Cín
Cín je mäkký striebrolesklý kov, ktorý ľudia poznajú od staroveku ako zložku bronzu, tvrdej zliatiny s meďou, podľa ktorej dostala meno celá doba bronzová. V chlade sa biely cín pomaly mení na sivý prášok, preto sa cínové gombíky či organové píšťaly môžu rozpadnúť, čo sa nazýva cínový mor. Dnes sa cín používa hlavne na spájky v elektronike a na pocínovanie oceľového plechu na konzervy, lebo na vzduchu nekoroduje a nie je toxický.
Čítať článok Ukázať riešenie
Olovo
Olovo je ťažký a veľmi mäkký kov, ktorý ľudia tavili už pred tisícročiami a starovekí Rimania z neho robili vodovodné potrubia. Dobre pohlcuje röntgenové žiarenie, preto sa z neho robia ochranné zástery, a najviac sa ho spotrebuje v akumulátoroch automobilov. Olovo a jeho zlúčeniny sú toxické a hromadia sa v tele, najmä v kostiach, preto sa z benzínu, farieb a vodovodov postupne vytratilo a veľká časť olova sa dnes recykluje.
Čítať článok Ukázať riešenie
Fleróvium
Fleróvium je umelo pripravený prvok, ktorý vzniká len po jednotlivých atómoch pri ostreľovaní plutónia urýchlenými iónmi vápnika. Jeho atómy sa rozpadajú za niekoľko sekúnd, preto o jeho vlastnostiach vieme len veľmi málo a nevieme ani, ako by vyzeral väčší kúsok tohto prvku. Patrí medzi tetrely a nesie meno ruského fyzika Georgija Flerova, podľa ktorého sa volá aj laboratórium v ruskej Dubne, kde prvok prvýkrát pripravili.
Čítať článok Ukázať riešeniePentely
Dusík
Dusík je bezfarebný plyn, ktorý tvorí väčšinu vzduchu a je súčasťou bielkovín a nukleových kyselín vo všetkých živých organizmoch. Atómy v jeho molekule spája veľmi pevná trojitá väzba, preto je za bežných podmienok málo reaktívny a v priemysle aj v potravinárstve slúži ako ochranná atmosféra. Z dusíka a vodíka sa vyrába amoniak, surovina na kyselinu dusičnú a dusíkaté hnojivá, bez ktorých by dnešné ľudstvo nevypestovalo dosť potravín.
Čítať článok Ukázať riešenie
Fosfor
Fosfor sa vyskytuje vo viacerých alotropických modifikáciách: biely fosfor je veľmi toxický a na vzduchu sa sám vznieti, kým červený je stály a nájdeme ho na škrtátku zápaliek. V prírode je len viazaný vo fosforečnanoch a ako biogénny prvok tvorí kosti a zuby aj molekuly, ktoré v bunkách prenášajú energiu. Z fosforečnanov sa vyrábajú kyselina trihydrogenfosforečná a fosforečné hnojivá, ktoré rastlinám dodávajú fosfor v rozpustnej forme.
Čítať článok Ukázať riešenie
Arzén
Arzén je polokov, ktorý sa za normálneho tlaku netopí, ale pri zahriatí sublimuje, a v prírode sprevádza rudy medi, olova, striebra a zlata. Jeho zlúčeniny sú veľmi toxické a oxid arzenitý, známy ako arzenik, bol po stáročia najznámejším jedom, kým chemici nenašli spôsob, ako ho v tele obete spoľahlivo dokázať. Dnes sa arzén využíva najmä v polovodičoch, z ktorých sa vyrábajú svietivé diódy, polovodičové lasery a čipy do mobilných telefónov.
Čítať článok Ukázať riešenie
Antimón
Antimón je krehký striebrolesklý polokov, ktorý sa v prírode vyskytuje najmä ako minerál antimonit a na Slovensku sa ťažil až do konca dvadsiateho storočia. Pridáva sa do zliatin olova a cínu, ktorým dodáva tvrdosť, napríklad do mriežok akumulátorov, a jeho zlúčeniny spomaľujú horenie plastov alebo horia v hlavičkách zápaliek. Soli antimonité sa vo vode ľahko rozkladajú, čo ukazuje, že antimón stojí na hranici medzi nekovmi a kovmi.
Čítať článok Ukázať riešenie
Bizmut
Bizmut je ťažký krehký kov s ružovkastým leskom, ktorý sa topí pri nízkej teplote a pri tuhnutí, podobne ako voda, zväčšuje objem. Patrí k najmenej toxickým ťažkým kovom, preto nahrádza olovo v brokoch a závažiach a jeho nízkotaviteľné zliatiny sa používajú v hasiacich systémoch, kde sa pri požiari roztopia a uvoľnia vodu. Jeho soli sa vo vode menia na nerozpustné zásadité soli, ktoré sa používajú v liekoch proti žalúdočným ťažkostiam.
Čítať článok Ukázať riešenie
Moskóvium
Moskóvium je umelo pripravený superťažký prvok, ktorý patrí medzi pentely ako ťažší príbuzný bizmutu a nesie meno Moskovskej oblasti v Rusku. Pripravuje sa v urýchľovači ostreľovaním terča z amerícia urýchlenými jadrami vápnika a doteraz vzniklo len niekoľko atómov, ktoré sa za necelú sekundu premenia na iné prvky. Jeho chemické vlastnosti preto poznáme iba z teoretických predpovedí a využíva sa len pri výskume superťažkých prvkov.
Čítať článok Ukázať riešenieChalkogény
Kyslík
Kyslík je najrozšírenejší prvok zemskej kôry a tvorí pätinu vzduchu. Takmer všetok voľný kyslík vytvorili fotosyntézou rastliny, riasy a sinice. Živé organizmy ho potrebujú na dýchanie. S väčšinou prvkov sa zlučuje na oxidy a prudké zlučovanie s kyslíkom poznáme ako horenie. Okrem dikyslíka tvorí kyslík aj ozón, ktorý je pri zemi toxický. Vysoko v stratosfére však ozón pohlcuje ultrafialové žiarenie Slnka a chráni život na Zemi.
Čítať článok Ukázať riešenie
Síra
Síra je žltý krehký nekov. Jej molekuly tvoria osematómové kruhy, ktoré sa pri zahrievaní menia na dlhé reťazce. V prírode sa vyskytuje voľná aj viazaná v sulfidoch a síranoch. Je to biogénny prvok, ktorý je súčasťou bielkovín. Dnes sa získava hlavne pri odsírovaní zemného plynu a ropy. Väčšina síry sa spáli na oxid siričitý a spotrebuje na výrobu kyseliny sírovej. Oxid siričitý, ktorý uniká pri spaľovaní palív, spôsobuje kyslé dažde.
Čítať článok Ukázať riešenie
Selén
Selén je nekov chemicky podobný síre. V prírode ju sprevádza v rudách medi a získava sa pri výrobe medi. Jeho sivá modifikácia je polovodič, ktorý na svetle vedie elektrický prúd lepšie ako v tme. Kedysi sa preto používal v kopírovacích strojoch. V organizme je selén potrebný stopový prvok, ktorý je súčasťou enzýmov a chráni bunky pred poškodením. Vo väčšom množstve je však toxický a rozdiel medzi potrebnou a škodlivou dávkou je malý.
Čítať článok Ukázať riešenie
Telúr
Telúr je krehký striebrobiely polokov. V zemskej kôre je vzácnejší ako zlato a v prírode s ním tvorí minerály. Získava sa z kalov, ktoré ostávajú pri rafinácii medi. Najviac sa ho spotrebuje na výrobu solárnych článkov. Používa sa aj v termoelektrických článkoch, ktoré elektrickým prúdom chladia. Na jeho zlúčeninách vidno, ako v skupine rastie kovový charakter. Telúr je toxický a už malá dávka dodá dychu silný cesnakový zápach.
Čítať článok Ukázať riešenie
Polónium
Polónium je rádioaktívny kov. Objavili ho manželia Curieovci v uránovej rude. Pomenovali ho podľa Poľska, vlasti Marie Curie, ktoré vtedy ako samostatný štát neexistovalo. V prírode je ho len nepatrné množstvo, preto sa vyrába umelo v jadrových reaktoroch ostreľovaním bizmutu neutrónmi. Vyžaruje častice alfa, ktoré mimo tela zastaví aj list papiera. V tele však ožarujú tkanivá zvnútra, a preto je polónium veľmi toxické.
Čítať článok Ukázať riešenie
Livermórium
Livermórium je umelo pripravený superťažký prvok. Do skupiny chalkogénov patrí ako ťažší príbuzný polónia. Pripravuje sa v urýchľovači ostreľovaním curia jadrami vápnika. Doteraz vzniklo len málo atómov a každý sa za zlomok sekundy premenil na iný prvok. Jeho chemické vlastnosti preto poznáme iba z teoretických predpovedí. Pripravili ho vedci z ruskej Dubny spolu s americkým laboratóriom v meste Livermore, podľa ktorého dostalo názov.
Čítať článok Ukázať riešenieHalogény
Fluór
Fluór je najreaktívnejší prvok a má najvyššiu elektronegativitu. Je to bledý zelenožltý toxický plyn, ktorý reaguje takmer so všetkými látkami. Chemici ho preto dlho nevedeli získať voľný. Vyrába sa elektrolýzou, lebo silnejšie oxidovadlo neexistuje. V prírode sa vyskytuje najmä vo fluorite. Pomocou fluóru sa obohacuje urán pre jadrové elektrárne. Kyselina fluorovodíková leptá sklo. Fluoridy chránia zuby pred kazom a fluór je súčasťou teflónu.
Čítať článok Ukázať riešenie
Chlór
Chlór je žltozelený toxický plyn, ťažší ako vzduch. V prírode je najmä v kamennej soli a v morskej vode. Vyrába sa elektrolýzou soľanky, pri ktorej vzniká aj hydroxid sodný. Vo vode tvorí kyselinu chlórnu, ktorá bieli a dezinfikuje. Preto sa chlórom upravuje pitná voda a voda v bazénoch. Najviac chlóru sa spotrebuje na výrobu plastov. Chloridové anióny udržiavajú v tele osmotický tlak. Kyselina chlorovodíková je súčasťou žalúdočnej šťavy.
Čítať článok Ukázať riešenie
Bróm
Bróm je jediný nekov, ktorý je za bežných podmienok kvapalný. Táto červenohnedá kvapalina sa ľahko vyparuje a jej pary sú toxické. Názov dostal podľa nepríjemného zápachu. V morskej vode sa vyskytuje ako bromidy, z ktorých ho vytesní chlór. Najviac brómu sa získava z Mŕtveho mora a spotrebuje na spomaľovače horenia. Brómová voda slúži na dôkaz násobných väzieb. Bromid strieborný bol základom čiernobielej fotografie.
Čítať článok Ukázať riešenie
Jód
Jód tvorí tmavosivé lesklé kryštáliky, ktoré pri zahrievaní sublimujú na fialové pary. Vo vode sa rozpúšťa málo, lepšie v roztoku jodidu a v etanole. So škrobom vytvára tmavomodré sfarbenie, preto sa ním škrob dokazuje. Najviac jódu sa získava z čílskeho liadku. V mori ho hromadia riasy. Štítna žľaza z neho vytvára hormóny. Pri jeho nedostatku vzniká struma, preto sa predáva jódovaná soľ. Jódová tinktúra sa používa na dezinfekciu drobných rán.
Čítať článok Ukázať riešenie
Astát
Astát je rádioaktívny halogén, ktorý v prírode vzniká pri rozpade uránu. Rýchlo sa však ďalej rozpadá, preto sa vyskytuje len v nepatrných stopách. Pripravuje sa ožarovaním bizmutu časticami alfa v urýchľovači. Naraz vznikne tak málo atómov, že astát ešte nikto nevidel ako látku. Jeho vlastnosti sa preto odhadujú podľa trendov v skupine. Má byť kovovejší ako jód. Jeden z izotopov astátu sa skúša pri liečbe nádorov. Názov znamená v gréčtine nestály.
Čítať článok Ukázať riešenie
Tenés
Tenés je umelo pripravený superťažký prvok zo skupiny halogénov. Vedci ho pripravili ostreľovaním berkélia iónmi vápnika v urýchľovači. Vzniklo len niekoľko atómov, ktoré sa rozpadli za zlomok sekundy na ľahšie prvky. Jeho vlastnosti sa preto dajú len odhadnúť výpočtami. Názov dostal podľa amerického štátu Tennessee, kde sídlia laboratóriá, ktoré sa na objave podieľali. Na rozdiel od astátu sa v prírode vôbec nevyskytuje.
Čítať článok Ukázať riešenieVzácne plyny
Neón
Neón je vzácny plyn, ktorý netvorí žiadne zlúčeniny. V prírode sa vyskytuje takmer len vo vzduchu, aj to v nepatrnom množstve. Získava sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. Pri elektrickom výboji svieti jasným červenooranžovým svetlom. Preto sa ním plnia svetelné reklamy, ktorým sa hovorí neónové. Čistý neón však obsahujú len červené trubice. Spolu s héliom plní hélium-neónové lasery. Názov znamená v gréčtine nový.
Čítať článok Ukázať riešenie
Argón
Argón je najrozšírenejší vzácny plyn na Zemi. Po dusíku a kyslíku je tretím najzastúpenejším plynom vo vzduchu. Takmer všetok vznikol v horninách premenou rádioaktívneho draslíka. Vyrába sa frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu a zo vzácnych plynov je najlacnejší. Preto je najpoužívanejším ochranným plynom pri zváraní. Plnia sa ním aj žiarovky a priestor medzi sklami izolačných okien. Názov znamená v gréčtine lenivý.
Čítať článok Ukázať riešenie
Kryptón
Kryptón je bezfarebný vzácny plyn. Vo vzduchu je len v nepatrnom množstve. Získava sa z kvapalného kyslíka pri frakčnej destilácii vzduchu, preto je drahý. Vedie teplo ešte horšie ako argón. Plnia sa ním kvalitné izolačné okná a niektoré žiarovky. S fluórom tvorí fluorid kryptónatý, nestále a veľmi silné oxidovadlo. Svetlo kryptónu kedysi slúžilo na definíciu metra. Objavili ho v zvyšku skvapalneného vzduchu. Názov dostal podľa gréckeho slova pre skrytý.
Čítať článok Ukázať riešenie
Xenón
Xenón je najvzácnejší z nerádioaktívnych vzácnych plynov, no tvorí najviac zlúčenín. Práve z neho pripravili prvú zlúčeninu vzácneho plynu. S fluórom sa zlučuje priamo na fluoridy, ktoré sú silnými oxidovadlami. Z fluoridu xenónového vzniká výbušný oxid xenónový. Xenónové výbojky dávajú jasné svetlo podobné dennému. Svietia v svetlometoch áut a v bleskoch fotoaparátov. Xenón je aj anestetikum. Pre vysokú cenu sa používa zriedka.
Čítať článok Ukázať riešenie
Radón
Radón je rádioaktívny vzácny plyn. Všetky jeho izotopy sa rýchlo rozpadajú. Neustále vzniká v horninách a pôde premenou rádia. Z podložia uniká do budov a hromadí sa v pivniciach, lebo je oveľa hustejší ako vzduch. Pri dýchaní sa jeho rádioaktívne produkty premeny usádzajú v pľúcach. Ich žiarenie zvyšuje riziko rakoviny pľúc. Preto sa množstvo radónu v budovách meria a znižuje sa vetraním a izoláciou stavby. S fluórom tvorí fluorid.
Čítať článok Ukázať riešenie
Oganesón
Oganesón je umelo pripravený superťažký prvok zo skupiny vzácnych plynov. Je to najťažší známy prvok. Vedci ho pripravili ostreľovaním kalifornia jadrami vápnika v urýchľovači. Vzniklo len niekoľko atómov, ktoré sa rozpadli za menej ako milisekundu. Jeho vlastnosti sa preto dajú len odhadnúť výpočtami podľa trendov v skupine. Názov dostal podľa jadrového fyzika Jurija Oganesiana, ktorý tím viedol. V prírode sa vôbec nevyskytuje.
Čítať článok Ukázať riešenie