Objav: Marie Skłodowska-Curie a Pierre Curie (1898)
Izolácia: William H. Beamer a Charles R. Maxwell (1946)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
209 u
Atómový polomer
190 pm
Hustota
9196 kg/m³
Elektronegativita
2.00
Ionizačná energia
812.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
136 kJ/mol
História objavenia
Polónium objavili v júli 1898 v Paríži MARIE SKŁODOWSKA-CURIE a jej manžel PIERRE CURIE. Skúmali uránovú rudu smolinec z Jáchymova a zistili, že niektoré vzorky žiaria silnejšie, než by zodpovedalo obsahu uránu. Rudu chemicky rozdelili na zložky a najsilnejšie žiarila tá časť, ktorá sa oddeľovala spolu s bizmutom. Nový prvok z nej neizolovali, jeho prítomnosť však dokázali meraním rádioaktivity – tento pojem zaviedli práve oni.
Prvok pomenovali podľa Poľska (latinsky Polonia), vlasti Marie Curie, ktoré vtedy ako samostatný štát neexistovalo. Jeho územie si rozdelilo Rusko, Prusko a Rakúsko. Vážiteľné množstvo kovového polónia pripravili až v roku 1946 americkí chemici WILLIAM H. BEAMER a CHARLES R. MAXWELL.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Výskyt a výroba polónia link
Polónium je striebristý rádioaktívny kov. V prírode vzniká pri rádioaktívnej premene uránu, preto sa v nepatrnom množstve nachádza v uránových rudách. Na tonu uránu pripadá menej ako desatina miligramu polónia. Väčšie množstvo sa vyrába umelo v jadrových reaktoroch ostreľovaním bizmutu neutrónmi. Vzniká pritom izotop polónium-210 s polčasom premeny 138 dní.
Využitie a toxicita polónia link
Polónium-210 vyžaruje častice alfa a pritom sa silno zohrieva. Používa sa v ionizátoroch, ktoré odstraňujú statickú elektrinu: častice alfa ionizujú vzduch a ten odvedie náboj, napríklad z fotografických filmov alebo z papiera v tlačiarňach. Ako zdroj tepla ohrievalo prístroje sovietskych mesačných vozidiel Lunochod.
Častice alfa zastaví už list papiera alebo koža, preto polónium mimo tela nie je veľmi nebezpečné. Ak sa však dostane do tela, ožaruje tkanivá zvnútra a je veľmi toxické – smrteľná dávka sa odhaduje na mikrogramy. V roku 2006 ním v Londýne otrávili bývalého ruského agenta ALEXANDRA LITVINENKA.
Zlúčeniny polónia link
Polónium sa chemicky podobá telúru a bizmutu. Tvorí zlúčeniny najmä s oxidačným číslom IV, napríklad oxid poloničitý PoO₂ a chlorid poloničitý PoCl₄, a s oxidačným číslom II. S kovmi tvorí polonidy, v ktorých má oxidačné číslo −II. Vodíková zlúčenina polán H₂Po je veľmi nestála. Ako kov sa polónium rozpúšťa v kyselinách. Pre silnú rádioaktivitu sa zlúčeniny polónia skúmajú len vo veľmi malých množstvách a prakticky sa nevyužívajú.
