Objaviteľ: Dale R. Corson, Kenneth Ross MacKenzie a Emilio Segrè (1940)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
210 u
Atómový polomer
127 pm
Hustota
-
Elektronegativita
2.20
Ionizačná energia
890 kJ/mol
Elektrónová afinita
233 kJ/mol
História objavenia
Existenciu prvku pod jódom predpovedal ruský chemik DMITRIJ IVANOVIČ MENDELEJEV a nazval ho eka-jód. V prírode ho však nikto nenašiel. Astát pripravili až v roku 1940 v kalifornskom Berkeley DALE R. CORSON, KENNETH ROSS MACKENZIE a EMILIO SEGRÈ. Bizmut-209 ožiarili v cyklotróne časticami alfa podľa jadrovej reakcie ²⁰⁹Bi + ⁴He → ²¹¹At + 2n.
V roku 1943 dokázali rakúske fyzičky BERTA KARLIK a TRAUDE BERNERT, že astát v nepatrných množstvách vzniká aj v prírode pri rozpade uránu. Názov prvku pochádza z gréckeho astatos – nestály.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt a vlastnosti astátu link
Astát je rádioaktívny prvok. V prírode vzniká pri rozpade uránu a tória, ale rýchlo sa ďalej rozpadá, preto sa v zemskej kôre vyskytuje len v nepatrných stopách. Všetky jeho izotopy sú nestále. Najstálejší izotop ²¹⁰At má polčas premeny 8,1 hodiny.
Astát sa pripravuje umelo, ožarovaním bizmutu časticami alfa v urýchľovači. Naraz vznikne len taký malý počet atómov, že astát ešte nikto nevidel ako látku. Jeho vlastnosti sa preto odhadujú podľa trendov v skupine. Má to byť tmavá tuhá látka s výraznejším kovovým charakterom ako jód.
Izotop ²¹¹At sa skúma ako prostriedok na liečbu nádorov. Viaže sa na molekulu, ktorá sa pripojí na povrch nádorových buniek, a častice alfa, ktoré astát vyžaruje, tieto bunky zničia. Častice alfa preletia v tkanive len vzdialenosť niekoľkých buniek, preto okolité zdravé tkanivo takmer nepoškodzujú.
