Objaviteľ: William Ramsay a Morris William Travers (1898)
Pomenoval: William Ramsay, Morris William Travers
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
131.294 u
Atómový polomer
108 pm
Hustota
5.9 kg/m³
Elektronegativita
2.60
Ionizačná energia
1170.4 kJ/mol
Elektrónová afinita
-77 kJ/mol
História objavenia
Xenón objavili v júli 1898 v Londýne škótsky chemik WILLIAM RAMSAY a jeho anglický asistent MORRIS WILLIAM TRAVERS, niekoľko týždňov po kryptóne a neóne. Opakovane destilovali kryptón získaný zo skvapalneného vzduchu a v jeho najťažšom zvyšku našli ďalší nový plyn. Vo výbojovej trubici svietil modrým svetlom.
Názov pochádza z gréckeho xenos – cudzí.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Xenón je chemicky inertný vzácny plyn, ktorý netvorí minerály. Vyskytuje sa takmer výlučne v zemskej atmosfére, odkiaľ sa získava priemyselne.
Výskyt a výroba xenónu link
Xenón je najvzácnejší z nerádioaktívnych vzácnych plynov. Vzduch ho obsahuje asi 0,000009 %, v kubickom metri vzduchu je ho menej ako desatina mililitra. Získava sa spolu s kryptónom z kvapalného kyslíka pri frakčnej destilácii skvapalneného vzduchu, preto je veľmi drahý.
Využitie xenónu link
Xenón sa používa vo výbojkách, ktoré dávajú veľmi jasné biele svetlo podobné dennému. Sú to napríklad xenónové svetlomety automobilov, blesky fotoaparátov a výbojky filmových projektorov.
Xenón je aj anestetikum. Vdychovaný vo vysokej koncentrácii spolu s kyslíkom uspáva pacienta počas operácie. V Európskej únii je ako liek na celkovú anestéziu schválený od roku 2007, pre vysokú cenu sa však používa len výnimočne.
Zlúčeniny xenónu link
Xenón tvorí zo vzácnych plynov najviac zlúčenín. Zlučuje sa najmä s fluórom a kyslíkom a má v nich oxidačné čísla II, IV, VI a VIII. Práve xenón bol prvým vzácnym plynom, z ktorého sa podarilo pripraviť zlúčeninu. Zlúčeniny xenónu sú silné oxidovadlá. Keď oxidujú iné látky, samy sa redukujú späť na plynný xenón.
Fluoridy xenónu link
Xenón sa s fluórom zlučuje priamo pri zahriatí alebo pri ožiarení ultrafialovým svetlom. Podľa pomeru reaktantov vznikajú tri fluoridy: fluorid xenónatý XeF₂, fluorid xenoničitý XeF₄ a fluorid xenónový XeF₆. Pri malom množstve fluóru vzniká najmä fluorid xenónatý:
\( \ce{Xe(g) + F2(g) ->[400\ \text{°C alebo } h\nu] XeF2(s)} \)
Pri väčšom nadbytku fluóru a vyššom tlaku vzniká fluorid xenoničitý a potom fluorid xenónový. Všetky tri fluoridy sú bezfarebné kryštalické látky. Fluorid xenónatý je z nich najstálejší, fluorid xenónový najreaktívnejší. S vodou reaguje už pri izbovej teplote a vzniká z neho oxid xenónový.
Oxid xenónový link
Oxid xenónový XeO₃ vzniká hydrolýzou fluoridu xenónového:
\( \ce{XeF6(s) + 3H2O(l) -> XeO3(aq) + 6HF(aq)} \)
Xenón v ňom má rovnaké oxidačné číslo VI ako vo fluoride xenónovom. Oxid xenónový je bezfarebná tuhá látka, ktorá pri zahriatí alebo pri náraze prudko vybuchuje. Vo vode sa rozpúšťa a jeho roztok je silné oxidovadlo.
