Objaviteľ: Lord Rayleigh a William Ramsay (1894)
Pomenoval: Lord Rayleigh, William Ramsay
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
39.9481 u
Atómový polomer
71 pm
Hustota
1.784 kg/m³
Elektronegativita
-
Ionizačná energia
1520.6 kJ/mol
Elektrónová afinita
-96 kJ/mol
História objavenia
Anglický fyzik LORD RAYLEIGH (JOHN WILLIAM STRUTT) v roku 1892 zistil, že dusík získaný zo vzduchu je asi o pol percenta hustejší ako dusík pripravený z jeho zlúčenín, napríklad z amoniaku. Škótsky chemik WILLIAM RAMSAY potom zo vzduchu odstránil kyslík a dusík, ktorý viazal na rozžeravený horčík. Ostal malý podiel plynu, ktorý s ničím nereagoval a v spektre mal nové čiary. Objav nového prvku ohlásili v auguste 1894. Za objav argónu dostal Rayleigh v roku 1904 Nobelovu cenu za fyziku a Ramsay za objav vzácnych plynov Nobelovu cenu za chémiu.
Podobný zvyšok si všimol už v roku 1785 anglický vedec HENRY CAVENDISH. Keď elektrickými iskrami zlučoval dusík zo vzduchu s kyslíkom, nikdy nezreagoval všetok. Ostala bublinka plynu, najviac 1/120 pôvodného objemu dusíka, nový prvok v nej však nehľadal. Názov argón pochádza z gréckeho argos – lenivý, nečinný, lebo plyn nereagoval so žiadnou látkou.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Argón je chemicky inertný vzácny plyn, ktorý netvorí minerály. Je tretím najrozšírenejším plynom v atmosfére, kde vzniká aj rádioaktívnym rozpadom draslíka-40, a získava sa z nej priemyselne.
Výskyt a výroba argónu link
Argón je najrozšírenejší vzácny plyn na Zemi. Suchý vzduch ho obsahuje 0,93 %, viac ako oxidu uhličitého, a argón je v ňom po dusíku a kyslíku tretím najzastúpenejším plynom.
Argón sa vyrába frakčnou destiláciou skvapalneného vzduchu. Vrie pri -186 °C, medzi dusíkom a kyslíkom, a oddeľuje sa ako samostatná frakcia. Pre pomerne veľký obsah vo vzduchu je zo vzácnych plynov najlacnejší. Na Slovensku ho vyrába aj závod v Šali v areáli chemického podniku Duslo. Argón tam získavajú z odpadových plynov výroby amoniaku. Dusík na syntézu amoniaku pochádza zo vzduchu a argón, ktorý s ním prichádza a nereaguje, sa v zariadení hromadí.
Takmer všetok argón vo vzduchu je izotop ⁴⁰Ar, ktorý vzniká v horninách premenou rádioaktívneho izotopu draslíka ⁴⁰K. Polčas premeny ⁴⁰K je asi 1,25 miliardy rokov a časť jeho jadier sa pri nej mení na ⁴⁰Ar. Za miliardy rokov sa z hornín uvoľnilo do atmosféry toľko argónu, že je ho vo vzduchu oveľa viac ako ostatných vzácnych plynov.
Využitie argónu link
Argón je najpoužívanejší ochranný plyn, lebo je inertný a zo vzácnych plynov najlacnejší. Najviac sa ho spotrebuje pri zváraní, kde chráni roztavený kov pred kyslíkom a dusíkom zo vzduchu. Používa sa aj pri výrobe ocele a pri výrobe kovov, ktoré pri vysokej teplote reagujú s dusíkom, napríklad titánu. V laboratóriách sa v argóne pracuje s látkami, ktoré by reagovali so vzduchom.
Argónom sa plnia žiarovky. Rozžeravené volfrámové vlákno by na vzduchu zhorelo a v argóne sa navyše odparuje pomalšie ako vo vákuu. Argón vedie teplo horšie ako vzduch, preto vypĺňa priestor medzi sklami izolačných okien. Ako ochranný plyn sa pridáva aj do obalov potravín.
