Objaviteľ: Clemens Winkler (1886)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
72.6308 u
Atómový polomer
125 pm
Hustota
5323 kg/m³
Elektronegativita
2.01
Ionizačná energia
762 kJ/mol
Elektrónová afinita
118.935 kJ/mol
História objavenia
Existenciu prvku podobného kremíku predpovedal ruský chemik DMITRIJ IVANOVIČ MENDELEJEV. V roku 1871 ho nazval ekasilícium a odhadol jeho atómovú hmotnosť, hustotu aj vlastnosti jeho zlúčenín.
Nemecký chemik CLEMENS WINKLER z Baníckej akadémie vo Freibergu v Sasku v roku 1886 rozoberal nový minerál argyrodit Ag₈GeS₆ z neďalekej bane. Zistil, že súčet známych zložiek nedáva celú hmotnosť minerálu, a z chýbajúceho podielu izoloval nový prvok. Jeho vlastnosti sa s Mendelejevovou predpoveďou zhodovali tak presne, že objav sa stal presvedčivým potvrdením periodického zákona.
Winkler chcel prvok najprv nazvať neptúnium podľa planéty Neptún, tento názov však už predtým použil iný chemik pre domnelý prvok. Nakoniec ho pomenoval podľa svojej vlasti, latinsky Germania – Nemecko.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Výskyt a využitie germánia link
Germánium je vzácny prvok, ktorý netvorí vlastné ložiská. Sprevádza rudy zinku a striebra a nachádza sa aj v niektorých druhoch uhlia. Získava sa ako vedľajší produkt pri spracovaní zinkových rúd a z popolčeka uhlia. Čistí sa cez prchavý chlorid germaničitý GeCl₄, ktorý sa premení na oxid, a ten sa redukuje vodíkom:
\( \ce{GeO2 + 2 H2 ->[t] Ge + 2 H2O} \)
Germánium je polokov a polovodič. Z germánia bol aj prvý tranzistor, ktorý v roku 1947 zostrojili americkí fyzici JOHN BARDEEN a WALTER BRATTAIN. V elektronike ho neskôr nahradil lacnejší kremík. Dnes sa germánium uplatňuje najmä v optických vláknach, v ktorých oxid germaničitý GeO₂ zvyšuje index lomu jadra vlákna, v šošovkách termokamier a prístrojov na nočné videnie, lebo prepúšťa infračervené žiarenie, a v detektoroch žiarenia gama.
