Objav: Johan Gadolin (1794)
Izolácia: Friedrich Wöhler (1828)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
88.9058 u
Atómový polomer
180 pm
Hustota
4472 kg/m³
Elektronegativita
1.22
Ionizačná energia
600 kJ/mol
Elektrónová afinita
29.6 kJ/mol
História objavenia
V roku 1787 našiel švédsky dôstojník CARL AXEL ARRHENIUS v kameňolome pri dedine Ytterby neďaleko Štokholmu čierny minerál, neskôr nazvaný gadolinit. Fínsky chemik JOHAN GADOLIN v ňom v roku 1794 objavil novú zeminu, oxid neznámeho prvku. V roku 1797 dostala zemina názov ytria podľa dediny Ytterby.
Nečisté kovové ytrium pripravil v roku 1828 nemecký chemik FRIEDRICH WÖHLER redukciou chloridu ytritého draslíkom. Švédsky chemik CARL GUSTAF MOSANDER v roku 1843 zistil, že Gadolinova ytria je zmesou troch oxidov, a objavil v nej terbium a erbium. Názvy týchto dvoch prvkov sa neskôr zamenili.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Výskyt a využitie ytria link
Ytrium sa chemicky podobá ťažším lantanoidom a vyskytuje sa spolu s nimi, najmä v mineráli xenotím, fosforečnane ytritom YPO₄. Pre veľkú podobnosť sa od lantanoidov ťažko oddeľuje.
Využívajú sa najmä zlúčeniny ytria. Oxid ytritý Y₂O₃ s prímesou európia je červený luminofor v žiarivkách. V starších farebných obrazovkách svietila červeno podobná zlúčenina ytria s kyslíkom a sírou. Kryštály ytritohlinitého granátu s prímesou neodýmu sú základom výkonných laserov (Nd:YAG), ktoré vyžarujú infračervené žiarenie a používajú sa na rezanie a zváranie kovov aj v medicíne. Zlúčenina s chemickým vzorcom YBa₂Cu₃O₇ bola prvým supravodičom, ktorý vedie prúd bez odporu už po ochladení kvapalným dusíkom.
Podľa dediny Ytterby vo Švédsku sú pomenované štyri prvky: ytrium, terbium, erbium a yterbium. Z minerálov tamojšieho kameňolomu objavili chemici sedem prvkov.
