Objav: Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1879)
Pomenoval: Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
150.362 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
7353 kg/m³
Elektronegativita
1.17
Ionizačná energia
544.5 kJ/mol
Elektrónová afinita
15.63 kJ/mol
História objavenia
Samárium objavil v roku 1879 francúzsky chemik PAUL-ÉMILE LECOQ DE BOISBAUDRAN. Spektroskopom ho našiel v didymiu získanom z minerálu samarskit a prvok pomenoval podľa minerálu. Samarskit nesie meno ruského plukovníka VASILIJA SAMARSKÉHO-BYCHOVCA, náčelníka štábu ruského Zboru banských inžinierov. Vzorky minerálu poskytol na výskum. Samárium je tak prvý prvok pomenovaný podľa človeka, hoci len nepriamo.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Využitie samária link
Samárium je striebrolesklý kov, ktorý je na vzduchu pomerne stály. Okrem oxidačného čísla III tvorí aj zlúčeniny samarnaté s oxidačným číslom II. Sú to silné redukovadlá.
Zliatiny samária s kobaltom SmCo₅ a Sm₂Co₁₇ tvoria silné permanentné magnety. Sú slabšie ako neodýmové, no magnetizmus si zachovajú aj nad 300 °C a odolávajú korózii. Používajú sa preto v motoroch a snímačoch, ktoré pracujú pri vysokej teplote, napríklad v letectve.
Rádioaktívny izotop samárium-153 sa v medicíne viaže na zlúčeninu, ktorá sa hromadí v kostiach. Jeho žiarenie zmierňuje bolesť pri nádoroch, ktoré sa rozšírili do kostí.
