Objav: Eugène-Anatole Demarçay (1901)
Izolácia: Wilhelm Klemm a Heinrich Bommer (1937)
Pomenoval: Eugène-Anatole Demarçay
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
151.964 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
5244 kg/m³
Elektronegativita
1.20
Ionizačná energia
547.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
11.2 kJ/mol
História objavenia
Neznáme čiary v spektre samária pozoroval v roku 1885 anglický chemik WILLIAM CROOKES a v roku 1892 francúzsky chemik PAUL-ÉMILE LECOQ DE BOISBAUDRAN. Ich kolega EUGÈNE-ANATOLE DEMARÇAY v roku 1896 usúdil, že patria novému prvku. V roku 1901 ho oddelil zdĺhavou kryštalizáciou dusičnanu horečnato-samaritého a pomenoval ho podľa Európy. Kovové európium pripravili v roku 1937 nemeckí chemici WILHELM KLEMM a HEINRICH BOMMER.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Vlastnosti a využitie európia link
Európium je najreaktívnejší lantanoid. Na vzduchu rýchlo oxiduje a s vodou reaguje podobne ako vápnik, preto sa uchováva v inertnej atmosfére. Okrem oxidačného čísla III tvorí stále zlúčeniny europnaté s oxidačným číslom II. Ión Eu²⁺ má do polovice zaplnené orbitály 4f.
Zlúčeniny európia sú luminofory – látky, ktoré po pohltení ultrafialového žiarenia alebo dopade elektrónov vyžarujú viditeľné svetlo. Ióny Eu³⁺ svietia červeno, ióny Eu²⁺ modro. V žiarivkách sa miešajú so zeleným luminoforom s terbiom, aby bolo výsledné svetlo biele. Červený luminofor s európiom bol aj v obrazovkách starších farebných televízorov. Podľa rozboru holandských chemikov obsahujú luminofory s európiom aj ochranné vlákna bankoviek eura, ktoré svietia pod ultrafialovou lampou.
