Objav: Jean Charles Galissard de Marignac a Paul-Émile Lecoq de Boisbaudran (1880)
Izolácia: Félix Trombe (1935)
Pomenoval: Jean Charles Galissard de Marignac
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
157.253 u
Atómový polomer
180 pm
Hustota
7901 kg/m³
Elektronegativita
1.20
Ionizačná energia
593.4 kJ/mol
Elektrónová afinita
13.22 kJ/mol
História objavenia
Švajčiarsky chemik JEAN CHARLES GALISSARD DE MARIGNAC v roku 1880 v Ženeve oddelil zo samarskitu novú zeminu, oxid neznámeho prvku. Francúzsky chemik PAUL-ÉMILE LECOQ DE BOISBAUDRAN ju v roku 1886 očistil a oznámil, že Marignac zvolil pre prvok názov gadolínium. Názov pripomína fínskeho chemika JOHANA GADOLINA, objaviteľa ytria, podľa ktorého je pomenovaný aj minerál gadolinit. Kovové gadolínium pripravil v roku 1935 francúzsky chemik FÉLIX TROMBE.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Gadolínium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Vlastnosti a využitie gadolínia link
Gadolínium je striebrolesklý kov. Pod teplotou 20 °C je feromagnetické ako železo, kobalt a nikel. Je to jediný lantanoid, ktorý je feromagnetický blízko izbovej teploty. V zlúčeninách má oxidačné číslo III. Ión Gd³⁺ má do polovice zaplnené orbitály 4f, teda sedem nespárených elektrónov. Je preto silno paramagnetický.
Na tejto vlastnosti sú založené kontrastné látky pri vyšetrení magnetickou rezonanciou. Ióny Gd³⁺ skracujú čas, za ktorý sa jadrá vodíka v okolitých molekulách vody vrátia do pôvodného stavu. Tkanivá, do ktorých sa kontrastná látka dostane, sú preto na snímke svetlejšie. Voľné ióny Gd³⁺ sú toxické, preto sa podávajú pevne viazané v komplexoch s chelatotvornými ligandmi. Telo ich väčšinou vylúči obličkami.
Izotop gadolínium-157 pohlcuje neutróny najúčinnejšie zo všetkých stálych izotopov. Gadolínium sa preto používa na pohlcovanie neutrónov v jadrových reaktoroch.
