Objav: Carl Gustaf Mosander (1839)
Izolácia: H. C. Kremers a R. G. Stevens (1923)
Pomenoval: Carl Gustaf Mosander
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
138.905 u
Atómový polomer
195 pm
Hustota
6146 kg/m³
Elektronegativita
1.10
Ionizačná energia
538.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
53 kJ/mol
História objavenia
Švédsky chemik CARL GUSTAF MOSANDER skúmal v roku 1839 v Štokholme dusičnan ceritý. Po čiastočnom rozklade soli zahriatím zistil, že časť vzorky sa rozpúšťa v zriedenej kyseline dusičnej, a usúdil, že ide o oxid nového prvku. Pomenoval ho lantán z gréckeho lanthanein – byť skrytý, lebo bol skrytý v cérových mineráloch.
Čistý kovový lantán pripravili až v roku 1923 americkí chemici H. C. KREMERS a R. G. STEVENS.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a výskyt lantánu link
Lantán je mäkký, striebrolesklý kov. Na vzduchu sa rýchlo pokrýva vrstvou oxidu a s vodou reaguje pomaly už za studena. V zlúčeninách má výlučne oxidačné číslo III a ión La³⁺ je bezfarebný. Hydroxid lantanitý La(OH)₃ je silnejšia zásada ako hydroxidy skandia a ytria aj ako hydroxidy lantanoidov.
V prírode sprevádza lantán ľahšie lantanoidy v mineráloch monazit a bastnäsit, z ktorých sa spolu s nimi získava.
Využitie lantánu link
Lantán sa využíva najmä v zliatinách. Zliatina LaNi₅ pohlcuje a znova uvoľňuje vodík. Zliatiny tohto typu sa preto používajú ako záporná elektróda nikel-metalhydridových batérií (NiMH). Lantán je spolu s cérom hlavnou zložkou zliatiny mischmetal, z ktorej sa so železom vyrábajú kresacie kamienky zapaľovačov.
Zlúčeniny lantánu link
Oxid lantanitý La₂O₃ sa pridáva do optického skla s veľkým indexom lomu a malou disperziou (rozkladom) svetla, z ktorého sa vyrábajú šošovky fotoaparátov.
Uhličitan lantanitý La₂(CO₃)₃ je nerozpustný vo vode. Ako liek viaže v tráviacom trakte fosforečnany z potravy. Podáva sa pacientom so zlyhaním obličiek, ktorí fosforečnany nedokážu vylučovať.
