Objav: Varna kultúra, Bulharsko (cca 4600 p.n.l.)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
196.967 u
Atómový polomer
135 pm
Hustota
19300 kg/m³
Elektronegativita
2.54
Ionizačná energia
890.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
222.747 kJ/mol
História objavenia
Značka Au pochádza z latinského aurum. Zlato bolo pravdepodobne prvým kovom, ktorý ľudia poznali, lebo sa vyskytuje rýdze a nekoroduje. Najstarší veľký súbor zlatých predmetov sa našiel na pohrebisku pri bulharskej Varne a je starý vyše 6 000 rokov. V alchýmii zlato symbolizovalo Slnko a alchymisti sa ho márne pokúšali vyrobiť z iných kovov. Kyanidové lúhovanie zlata patentovali v roku 1887 škótsky chemik JOHN STEWART MACARTHUR a bratia ROBERT a WILLIAM FORRESTOVCI.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti zlata link
Zlato je žltý, lesklý a ťažký kov s hustotou 19,3 g/cm³. Je to najkujnejší kov, dá sa vytepať na lístky hrubé len asi desaťtisícinu milimetra. Na vzduchu ani vo vode sa nemení. Je veľmi ušľachtilé, rozpúšťa ho len lúčavka kráľovská, v ktorej vzniká kyselina tetrachloridozlatitá, a roztoky kyanidov za prístupu vzduchu.
Výskyt a ťažba zlata link
Zlato sa vyskytuje takmer výlučne rýdze, v kremenných žilách a v riečnych náplavoch. Z náplavov sa odpradávna získava ryžovaním: ťažké zrnká zlata zostanú na dne misky, kým ľahší piesok voda odplaví. Dnes sa zlato z rozdrvenej rudy lúhuje roztokom kyanidu za prístupu vzduchu, pričom vzniká rozpustný dikyanidozlatnan. Z roztoku sa zlato vyzráža zinkom. Najviac zlata sa ťaží v Číne.
Na Slovensku sa zlato po stáročia ťažilo najmä v Kremnici. Kremnická mincovňa razí mince od 14. storočia a dnes vyrába aj slovenské euromince. Jediná činná baňa na zlato je v Hodruši-Hámroch.
Využitie zlata link
Väčšina zlata sa spotrebuje na šperky a ako investícia, zlaté tehly a mince sú aj súčasťou rezerv centrálnych bánk. Čisté zlato je mäkké, preto sa na šperky používajú jeho zliatiny s meďou, striebrom alebo paládiom. Obsah zlata sa udáva v karátoch: čisté zlato má 24 karátov, 18-karátové zlato obsahuje 75 % zlata. Zlato nekoroduje, preto tvorí spoľahlivé kontakty v elektronike. Používa sa aj v zubnom lekárstve.
Zlúčeniny zlata link
Zlato tvorí zlúčeniny najmä s oxidačnými číslami I a III. Jeho zlúčeniny sú málo stále a ľahko sa redukujú na kov. Zlato tvorí najmä komplexné zlúčeniny, napríklad s chloridovými alebo kyanidovými aniónmi.
Kyselina tetrachloridozlatitá link
Kyselina tetrachloridozlatitá (v učebniciach tetrachlorozlatitá) H[AuCl₄] tvorí žlté kryštály dobre rozpustné vo vode. Vzniká rozpúšťaním zlata v lúčavke kráľovskej, zmesi koncentrovanej kyseliny dusičnej a chlorovodíkovej v pomere 1 : 3:
\( \ce{Au + HNO3 + 4 HCl -> H[AuCl4] + NO + 2 H2O} \)
Kyselina dusičná zlato oxiduje a chloridové anióny ho viažu do komplexného aniónu [AuCl₄]⁻. Kyselina tetrachloridozlatitá slúži na pozlacovanie a na prípravu koloidného zlata.
Dikyanidozlatnan draselný link
Dikyanidozlatnan draselný K[Au(CN)₂] je biela kryštalická látka dobre rozpustná vo vode. Zlato v ňom má oxidačné číslo I. Rozpustné dikyanidozlatnany vznikajú pri lúhovaní zlata z rúd roztokom kyanidu za prístupu vzduchu:
\( \ce{4 Au + 8 KCN + O2 + 2 H2O -> 4 K[Au(CN)2] + 4 KOH} \)
Roztok dikyanidozlatnanu draselného slúži na galvanické pozlacovanie. Je veľmi toxický.
