Objav: Mezopotámia, Anatólia, Malá Ázia (cca 4000 p.n.l.)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
107.868 u
Atómový polomer
160 pm
Hustota
10490 kg/m³
Elektronegativita
1.93
Ionizačná energia
731.0 kJ/mol
Elektrónová afinita
125.862 kJ/mol
História objavenia
Značka Ag pochádza z latinského argentum, príbuzného s gréckym slovom pre biely a lesklý. Podľa striebra dostala meno Argentína. Striebro ľudia poznajú od 4. tisícročia pred Kr. Získavali ho z olovených rúd kupeláciou: roztavené olovo so striebrom zahrievali v prúde vzduchu, olovo sa oxidovalo a čisté striebro zostalo. V alchýmii striebro symbolizoval Mesiac.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a výroba striebra link
Striebro je biely, lesklý, kujný a ťažný kov. Zo všetkých kovov najlepšie vedie elektrický prúd a teplo a najviac odráža svetlo. Je ušľachtilé, rozpúšťa ho kyselina dusičná:
\( \ce{3 Ag + 4 HNO3 -> 3 AgNO3 + NO + 2 H2O} \)
Na vzduchu so stopami sulfánu striebro černie, pokrýva sa vrstvou sulfidu strieborného:
\( \ce{4 Ag + 2 H2S + O2 -> 2 Ag2S + 2 H2O} \)
Väčšina striebra sa získava ako vedľajší produkt pri spracovaní rúd olova, zinku a medi, napríklad z anódového kalu pri čistení medi. Najviac striebra sa ťaží v Mexiku. Na Slovensku sa striebro po stáročia ťažilo najmä v okolí Banskej Štiavnice.
Využitie striebra link
Väčšina striebra sa spotrebuje v priemysle: v elektronike na kontakty a vodivé pasty a vo fotovoltických článkoch. Zo striebra sa vyrábajú šperky, príbory a mince, väčšinou zo zliatiny s meďou. Striebro rýdzosti 925 obsahuje 92,5 % striebra. Tenká vrstva striebra tvorí zrkadlá. Katióny Ag⁺ ničia baktérie, preto sa zlúčeniny striebra pridávajú do obväzov a používajú na dezinfekciu vody. Dlhodobý príjem striebra sfarbuje kožu na sivomodro, tento stav sa nazýva argýria.
Zlúčeniny striebra link
Striebro tvorí zlúčeniny takmer výlučne s oxidačným číslom I. Väčšina strieborných solí je vo vode málo rozpustná, dobre rozpustný je napríklad dusičnan strieborný. Mnohé zlúčeniny striebra sú citlivé na svetlo, preto sa uchovávajú v tmavých fľašiach.
Dusičnan strieborný link
Dusičnan strieborný AgNO₃ je bezfarebná kryštalická látka dobre rozpustná vo vode. Vzniká rozpúšťaním striebra v kyseline dusičnej. Jeho roztok slúži na dôkaz halogenidových aniónov. Tuhý dusičnan strieborný sa v medicíne pod názvom lapis používal na leptanie bradavíc. Amoniakálny roztok dusičnanu strieborného, Tollensovo činidlo, dokazuje aldehydy: na stenách skúmavky sa vylúči lesklé strieborné zrkadlo.
Halogenidy striebra link
Chlorid, bromid a jodid strieborný sú vo vode prakticky nerozpustné. Vznikajú ako zrazeniny, keď sa k roztoku halogenidu pridá roztok dusičnanu strieborného, napríklad:
\( \ce{Ag+ + Cl- -> AgCl} \)
Podľa farby zrazeniny sa halogenidy rozlíšia: chlorid strieborný AgCl je biely, bromid strieborný AgBr žltkastý a jodid strieborný AgI žltý. Chlorid strieborný sa v roztoku amoniaku ľahko rozpúšťa, bromid ťažšie a jodid sa nerozpúšťa. Halogenidy striebra sú citlivé na svetlo, rozklad bromidu strieborného svetlom využívala čiernobiela fotografia.
Oxid strieborný link
Oxid strieborný Ag₂O je hnedočierny prášok nerozpustný vo vode. Vzniká, keď sa k roztoku dusičnanu strieborného pridá hydroxid sodný. Hydroxid strieborný je nestály a hneď sa rozkladá na oxid:
\( \ce{2 AgNO3 + 2 NaOH -> Ag2O + 2 NaNO3 + H2O} \)
Zahrievaním sa oxid strieborný rozkladá na striebro a kyslík. Používa sa v gombíkových batériách do hodiniek.
