Objav: Walter Noddack, Ida Tacke a Otto Berg (1925)
Izolácia: Walter Noddack a Ida Noddack (1929)
Pomenoval: Walter Noddack, Ida Tacke, Otto Berg
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
186.207 u
Atómový polomer
135 pm
Hustota
21020 kg/m³
Elektronegativita
1.90
Ionizačná energia
760 kJ/mol
Elektrónová afinita
5.827 kJ/mol
História objavenia
Rénium objavili v roku 1925 v Berlíne nemeckí chemici WALTER NODDACK a IDA TACKEOVÁ, neskôr Noddacková, spolu s OTTOM BERGOM. Prvok s protónovým číslom 75 dokázali podľa röntgenových spektier v mineráloch kolumbite a gadolinite. Pomenovali ho podľa rieky Rýn, latinsky Rhenus.
Získať väčšie množstvo rénia bolo veľmi náročné. Do roku 1929 pripravili Noddackovci jeden gram rénia, na ktorý spracovali asi 660 kg molybdenitu. Japonský chemik MASATAKA OGAWA ohlásil už v roku 1908 nový prvok nipponium, ktorý zaradil na miesto prvku 43. Neskorší rozbor jeho röntgenových spektier ukázal, že v skutočnosti objavil rénium.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Rénium patrí medzi najvzácnejšie prvky v zemskej kôre. Vlastné ložiskové minerály netvorí, vyskytuje sa ako prímes v molybdenite, z ktorého sa získava pri spracovaní molybdénu.
Výskyt a výroba rénia link
Rénium je striebrobiely, veľmi tvrdý kov. Má druhú najvyššiu teplotu topenia zo všetkých kovov, 3186 °C, a hustotu 21 g/cm³. Patrí k najvzácnejším prvkom v zemskej kôre. Vlastné ložiská netvorí, vyskytuje sa ako prímes v molybdenite, ktorý sa ťaží spolu s rudami medi. Pri pražení molybdenitu vzniká prchavý oxid rénistý Re₂O₇, ktorý sa zachytáva z plynov. Spracuje sa na rénistan amónny NH₄ReO₄ a ten sa redukuje vodíkom:
\( \ce{2 NH4ReO4 + 7 H2 ->[t] 2 Re + 2 NH3 + 8 H2O} \)
Využitie rénia link
Väčšina rénia sa spotrebuje v superzliatinách niklu, z ktorých sa vyrábajú lopatky turbín prúdových motorov. Rénium zvyšuje ich pevnosť pri vysokej teplote, takže motor môže pracovať pri vyššej teplote a spotrebuje menej paliva. S platinou tvorí rénium katalyzátory, ktoré v rafinériách zvyšujú oktánové číslo benzínu. Zliatiny volfrámu s réniom slúžia v termočlánkoch na meranie vysokých teplôt.
Zlúčeniny rénia link
Rénium tvorí zlúčeniny najmä s oxidačnými číslami IV a VII. Žltý oxid rénistý Re₂O₇ je prchavý a s vodou tvorí kyselinu rénistú HReO₄. Jej soli, rénistany, napríklad rénistan sodný NaReO₄, sú bezfarebné a stále. Na rozdiel od manganistanov sú len slabé oxidovadlá.
