Objav: Carlo Perrier a Emilio Segrè (1937)
Pomenoval: Carlo Perrier, Emilio Segrè
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
98 u
Atómový polomer
135 pm
Hustota
11500 kg/m³
Elektronegativita
1.90
Ionizačná energia
702 kJ/mol
Elektrónová afinita
53 kJ/mol
História objavenia
Prázdne miesto pod mangánom pre prvok s atómovou hmotnosťou okolo 100, eka-mangán, nechal ruský chemik DMITRIJ IVANOVIČ MENDELEJEV vo svojej tabuľke z roku 1871. V roku 1925 ohlásili nemeckí chemici WALTER NODDACK, IDA TACKEOVÁ a OTTO BERG objav prvku 43, ktorý nazvali masúrium. Ich výsledok sa však nepotvrdil.
Technécium objavili v roku 1937 na univerzite v Palerme taliansky fyzik EMILIO SEGRÈ a taliansky mineralóg CARLO PERRIER. Segrè dostal od amerického fyzika ERNESTA LAWRENCEA molybdénovú platňu z cyklotrónu v Berkeley, ktorú ostreľovali deuteróny, jadrá ťažkého vodíka. Perrier a Segrè z nej oddelili rádioaktívne izotopy nového prvku. Názov technécium, z gréckeho technétos = umelý, navrhli v roku 1947, lebo išlo o prvý umelo pripravený prvok.
Elektrónová konfigurácia
Zlúčeniny a minerály
Technécium nemá žiadny stály izotop. V uránových rudách vzniká len v nepatrných stopách štiepením uránu, preto netvorí vlastné minerály.
Výroba a využitie technécia link
Technécium je najľahší prvok bez stálych izotopov a prvý umelo pripravený prvok. Izotop ⁹⁹Tc s polčasom premeny 211 000 rokov vzniká štiepením uránu v jadrových reaktoroch a získava sa z vyhoretého paliva. Kovové technécium je striebrosivé a neoxidujúce kyseliny ho nerozpúšťajú.
Krátkodobý izotop technécium-99m s polčasom premeny 6 hodín je najpoužívanejším rádionuklidom v nukleárnej medicíne. Vyžaruje žiarenie gama, ktoré zachytí kamera mimo tela, a v tele sa rýchlo premení. Vyrába sa priamo v nemocniciach v generátore, v ktorom sa premieňa molybdén-99 s polčasom 66 hodín. Z generátora sa vymýva fyziologickým roztokom ako technecistan sodný NaTcO₄. Technecistan a zlúčeniny, na ktoré sa technécium naviaže, sa hromadia v určitých orgánoch, napríklad v štítnej žľaze, kostiach alebo srdcovom svale. Takéto vyšetrenie sa nazýva scintigrafia.
Spektrálne čiary technécia objavil v roku 1952 americký astronóm PAUL W. MERRILL vo svetle niektorých chladných červených obrov. Najstálejšie izotopy technécia sa premenia za niekoľko miliónov rokov, teda oveľa rýchlejšie, ako tieto hviezdy existujú. Technécium preto muselo vzniknúť jadrovými reakciami priamo v nich. Bol to dôkaz, že ťažšie prvky vznikajú vo hviezdach.
