Objav: Friedrich Stromeyer (1817)
Izolácia: Friedrich Stromeyer (1817)
Pomenoval: Friedrich Stromeyer
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
112.414 u
Atómový polomer
155 pm
Hustota
8650 kg/m³
Elektronegativita
1.69
Ionizačná energia
867.8 kJ/mol
Elektrónová afinita
-68 kJ/mol
História objavenia
Kadmium objavil v roku 1817 nemecký chemik FRIEDRICH STROMEYER v Göttingene. Všimol si, že niektorý uhličitan zinočnatý dáva pri zahrievaní žltý oxid namiesto bieleho. Žltú farbu spôsoboval oxid nového kovu, z ktorého Stromeyer zahrievaním s uhlím pripravil kov. Prvok pomenoval podľa gréckeho kadmeia, starého názvu zinkovej rudy. Nezávisle naň v rokoch 1817 a 1818 prišli aj ďalší nemeckí chemici a lekárnici, napríklad KARL SAMUEL LEBERECHT HERMANN.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a využitie kadmia link
Kadmium je mäkký, striebrobiely kov, ktorý sa chemicky podobá zinku. Zo zriedených kyselín vytesňuje vodík. Jeho vlastný minerál greenockit CdS je vzácny, kadmium najmä sprevádza zinok v jeho rudách a získava sa pri výrobe zinku. Pre toxicitu sa kadmium používa čoraz menej. Slúžilo v niklovo-kadmiových akumulátoroch, ktoré EÚ v prenosných batériách zakázala, a ako žltý pigment. Dnes sa používa vo fotovoltických článkoch s teluridom kademnatým a v riadiacich tyčiach jadrových reaktorov, lebo silno pohlcuje neutróny.
Zlúčeniny kadmia link
Kadmium tvorí zlúčeniny s oxidačným číslom II. Hnedý oxid kademnatý CdO vzniká spaľovaním kadmia alebo tepelným rozkladom uhličitanu kademnatého. Biely hydroxid kademnatý Cd(OH)₂ je na rozdiel od hydroxidu zinočnatého zásaditý, v hydroxidoch alkalických kovov sa prakticky nerozpúšťa. Rozpúšťa sa v roztoku amoniaku.
Sulfid kademnatý link
Sulfid kademnatý CdS je jasnožltý prášok nerozpustný vo vode. Vzniká zrážaním roztokov kademnatých solí sulfánom:
\( \ce{Cd^2+ + H2S -> CdS + 2 H+} \)
Ako pigment kadmiová žlť sa používal v maliarskych farbách a plastoch. V prírode tvorí vzácny minerál greenockit.
Toxicita kadmia link
Kadmium a jeho zlúčeniny sú toxické a karcinogénne. Kadmium sa v tele hromadí najmä v obličkách a vylučuje sa veľmi pomaly, desiatky rokov. Poškodzuje obličky a kosti. Do tela sa dostáva najmä potravou a fajčením, lebo tabak kadmium hromadí. V Japonsku v 20. storočí spôsobila ryža zavlažovaná vodou znečistenou kadmiom z baní chorobu itai-itai, pri ktorej postihnutým mäkli a lámali sa kosti.
