Objav: Karl Ernst Claus (1844)
Izolácia: Karl Ernst Claus (1844)
Pomenoval: Gottfried Wilhelm Osann
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
101.072 u
Atómový polomer
130 pm
Hustota
12370 kg/m³
Elektronegativita
2.20
Ionizačná energia
710.2 kJ/mol
Elektrónová afinita
100.96 kJ/mol
História objavenia
Nový prvok v platinovej rude z Južnej Ameriky ohlásil v roku 1808 poľský chemik JĘDRZEJ ŚNIADECKI, ktorý ho nazval vestium. Keď jeho výsledok parížska komisia nepotvrdila, od tvrdenia upustil. V roku 1828 ohlásil nemecký chemik GOTTFRIED WILHELM OSANN v Tartu tri nové prvky v uralskej platine, medzi nimi ruténium. Jeho výsledky sa však nepotvrdili.
Ruténium dokázal v roku 1844 v Kazani ruský chemik nemeckého pôvodu KARL ERNST CLAUS, ktorý skúmal zvyšky po spracovaní uralskej platiny. Ponechal mu Osannov názov podľa Ruthenia, latinského názvu Ruska.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a využitie ruténia link
Ruténium je striebrobiely, tvrdý a krehký kov, ktorý sa dá rozdrviť na prášok. Patrí medzi ľahké platinové kovy a je ušľachtilé: za bežnej teploty takmer nereaguje a odoláva aj lúčavke kráľovskej. Pre vysokú cenu sa používa len na špeciálne účely. Malý prídavok ruténia zvyšuje tvrdosť zliatin platiny a paládia, z ktorých sa vyrábajú odolné elektrické kontakty. Ruténium je aj katalyzátor, napríklad pri syntéze amoniaku.
Zlúčeniny ruténia link
Ruténium tvorí zlúčeniny s oxidačnými číslami od II do VIII. Žltooranžový oxid ruteničelý RuO₄ s oxidačným číslom VIII je silné oxidovadlo a je toxický. Po zahriatí sa výbušne rozkladá na oxid ruteničitý a kyslík:
\( \ce{RuO4 ->[t] RuO2 + O2} \)
Čierny oxid ruteničitý RuO₂ vedie elektrický prúd ako kov. Vrstvy obsahujúce oxid ruteničitý pokrývajú titánové anódy pri výrobe chlóru elektrolýzou, lebo v chlóre nekorodujú. Chlorid ruténitý RuCl₃ je východisková látka na prípravu ďalších zlúčenín ruténia a katalyzátorov.
