Objav: Smithson Tennant (1803)
Izolácia: Smithson Tennant (1803)
Pomenoval: Smithson Tennant
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
190.233 u
Atómový polomer
130 pm
Hustota
22590 kg/m³
Elektronegativita
2.20
Ionizačná energia
840 kJ/mol
Elektrónová afinita
103.99 kJ/mol
História objavenia
Osmium objavil v roku 1803 anglický chemik SMITHSON TENNANT. Pri rozpúšťaní surovej platiny v lúčavke kráľovskej zostával čierny zvyšok, v ktorom našiel dva nové kovy, osmium a irídium. Osmium pomenoval podľa gréckeho osmé = zápach, lebo jeho prchavý oxid osmičelý štipľavo zapácha.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a využitie osmia link
Osmium je modrosivý, veľmi tvrdý a krehký kov, ktorý sa dá rozdrviť na prášok. Je to najhustejší prvok, liter osmia má hmotnosť 22,6 kg. Patrí medzi ťažké platinové kovy. Kompaktné osmium je ušľachtilé, práškové sa však pri zahrievaní na vzduchu oxiduje na prchavý oxid osmičelý. Pre vzácnosť a toxicitu oxidu sa osmium používa len málo. Jeho veľmi tvrdé zliatiny s irídiom slúžili na hroty plniacich pier a osi presných prístrojov.
Oxid osmičelý link
Oxid osmičelý OsO₄ obsahuje osmium s oxidačným číslom VIII. Vzniká oxidáciou práškového osmia kyslíkom za zvýšenej teploty:
\( \ce{Os + 2 O2 ->[t] OsO4} \)
Je to svetložltá kryštalická látka, ktorá sa ľahko vyparuje a štipľavo zapácha. Pary sú veľmi toxické a poškodzujú oči. Oxid osmičelý je silné oxidovadlo. V organickej chémii slúži ako katalyzátor a v mikroskopii na farbenie biologických preparátov: viaže sa na tuky v bunkových membránach a robí ich viditeľnými.
