Objav: Anders Gustaf Ekeberg (1802)
Izolácia: Werner von Bolton (1903)
Pomenoval: Anders Gustaf Ekeberg
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
180.948 u
Atómový polomer
145 pm
Hustota
16650 kg/m³
Elektronegativita
1.50
Ionizačná energia
761 kJ/mol
Elektrónová afinita
31 kJ/mol
História objavenia
Tantal objavil v roku 1802 švédsky chemik ANDERS GUSTAF EKEBERG v Uppsale v mineráloch tantalit z Fínska a ytrotantalit z Ytterby. Pomenoval ho podľa Tantala z gréckej mytológie. Nový kov sa totiž „nedal nasýtiť“ kyselinou, do ktorej ho ponoril, podobne ako Tantal nemohol uhasiť smäd, hoci stál vo vode. Anglický chemik WILLIAM HYDE WOLLASTON v roku 1809 pokladal tantal za totožný s columbiom, ktoré sa dnes nazýva niób. Že ide o dva prvky, dokázali nemecký chemik HEINRICH ROSE v roku 1844 a švajčiarsky chemik JEAN CHARLES GALISSARD DE MARIGNAC v rokoch 1864 až 1866.
Prvý čistý kujný tantal pripravil v roku 1903 nemecký chemik WERNER VON BOLTON v berlínskom závode Siemens & Halske. Ťahal z neho vlákna žiaroviek, ktoré sa začali predávať v roku 1905.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Výskyt a výroba tantalu link
Tantal je ťažký, tvrdý a kujný kov sivomodrej farby. Jeho teplota topenia 3017 °C je štvrtá najvyššia zo všetkých kovov, po volfráme, réniu a osmiu. Vyskytuje sa spolu s nióbom najmä v mineráli tantalit. Jeho zmes s kolumbitom sa nazýva koltan. Najviac tantalu sa ťaží v Konžskej demokratickej republike, ďalej v Rwande a Nigérii. Predajom koltanu z východného Konga sa financovali ozbrojené skupiny. Nariadenie Európskej únie preto od roku 2021 ukladá dovozcom cínu, tantalu, volfrámu a zlata povinnosť preverovať, či suroviny nepochádzajú z oblastí zasiahnutých konfliktom.
Ruda sa rozpúšťa v kyseline fluorovodíkovej a tantal sa od nióbu oddeľuje extrakciou do organického rozpúšťadla. Kov sa vyrába redukciou heptafluoridotantaličnanu draselného K₂TaF₇ (v učebniciach heptafluorotantaličnan draselný) roztaveným sodíkom pri teplote 800 až 1000 °C:
\( \ce{K2TaF7 + 5 Na ->[t] Ta + 5 NaF + 2 KF} \)
Vzniká tantalový prášok, ktorý sa lisuje a speká.
Využitie tantalu link
Najdôležitejším použitím tantalu sú elektrolytické kondenzátory do mobilných telefónov, počítačov a kardiostimulátorov. Ich anódou je pórovitá spekaná tantalová doštička. Na jej povrchu sa anodickou oxidáciou vytvorí tenká vrstva oxidu tantaličného Ta₂O₅, ktorá slúži ako izolant. Tantalové kondenzátory majú v pomere k objemu najväčšiu kapacitu.
Tantal je biokompatibilný – organizmus naň nereaguje. Vyrábajú sa z neho kostné náhrady, platničky na lebku a drôty na spájanie tkanív. Z tantalu sú aj stenty – sieťkové trubičky, ktoré sa vložia do zúženej cievy, roztiahnu ju a udržia otvorenú. Pre odolnosť voči kyselinám sa z tantalu vyrábajú alebo ním vykladajú chemické aparatúry, napríklad potrubia a nádrže. Karbid tantaličitý TaC sa topí pri takmer 3800 °C a používa sa v tvrdých rezných nástrojoch.