Objav: Smithson Tennant (1803)
Izolácia: Smithson Tennant (1803)
Pomenoval: Smithson Tennant
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
192.217 u
Atómový polomer
135 pm
Hustota
22560 kg/m³
Elektronegativita
2.20
Ionizačná energia
880 kJ/mol
Elektrónová afinita
150.94 kJ/mol
História objavenia
Irídium objavil v roku 1803 anglický chemik SMITHSON TENNANT spolu s osmiom v čiernom zvyšku, ktorý zostal po rozpustení surovej platiny v lúčavke kráľovskej. Pomenoval ho podľa gréckeho iris = dúha, lebo jeho soli majú rôzne farby.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a využitie irídia link
Irídium je striebrobiely, veľmi tvrdý a krehký kov. Je po osmiu druhý najhustejší prvok a patrí ku kovom najodolnejším voči korózii, nerozpúšťa ho ani lúčavka kráľovská. Zo zliatiny platiny s 10 % irídia boli vyrobené medzinárodné prototypy metra a kilogramu. Zliatiny irídia slúžia na hroty plniacich pier a elektródy zapaľovacích sviečok. Rádioaktívny izotop irídium-192 sa používa na ožarovanie nádorov zvnútra a na kontrolu zvarov.
Vo vrstve hornín na hranici kriedy a paleogénu spred 66 miliónov rokov je oveľa viac irídia ako v okolitých horninách. Irídia je veľa v meteoritoch, preto tím amerického fyzika LUISA ALVAREZA a jeho syna, geológa WALTERA ALVAREZA, v roku 1980 vysvetlil túto irídiovú anomáliu dopadom veľkého asteroidu. S ním sa spája aj vymretie dinosaurov. Kráter po dopade sa neskôr našiel na polostrove Yucatán v Mexiku.
Oxid iridičitý link
Irídium tvorí zlúčeniny najmä s oxidačnými číslami III a IV. Čierny oxid iridičitý IrO₂ vzniká zahrievaním irídia v kyslíku:
\( \ce{Ir + O2 ->[t] IrO2} \)
Vedie elektrický prúd ako kov a v roztokoch kyselín nekoroduje. Preto sa používa vo vrstvách, ktoré pokrývajú anódy pri priemyselnej elektrolýze.
