Objav: Martin Heinrich Klaproth (1789)
Izolácia: Eugène-Melchior Péligot (1841)
Pomenoval: Martin Heinrich Klaproth
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
238.029 u
Atómový polomer
175 pm
Hustota
19050 kg/m³
Elektronegativita
1.38
Ionizačná energia
597.6 kJ/mol
Elektrónová afinita
50.94 kJ/mol
História objavenia
Nemecký chemik MARTIN HEINRICH KLAPROTH objavil v roku 1789 v smolinci oxid nového prvku a pomenoval ho urán podľa planéty Urán, ktorú v roku 1781 objavil WILLIAM HERSCHEL. Za kov považoval látku, ktorú získal zahrievaním oxidu s uhlím. Francúzsky chemik EUGÈNE-MELCHIOR PÉLIGOT v roku 1841 dokázal, že išlo o oxid uraničitý, a pripravil kovový urán redukciou chloridu uraničitého draslíkom.
Francúzsky fyzik HENRI BECQUEREL objavil v roku 1896 na soliach uránu rádioaktivitu. Nemeckí chemici OTTO HAHN a FRITZ STRASSMANN v roku 1938 našli medzi produktmi ožarovania uránu neutrónmi bárium. LISE MEITNER a OTTO FRISCH to vysvetlili štiepením jadra uránu.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a výskyt uránu link
Urán je striebrolesklý rádioaktívny kov s veľkou hustotou 19,1 g/cm³. Na vzduchu tmavne a ako jemný prášok je samozápalný. V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné čísla IV a VI.
V zemskej kôre je uránu viac ako striebra alebo ortuti. Najdôležitejším minerálom je uraninit, ktorého celistvá odroda sa nazýva smolinec. V smolinci z Jáchymova objavili v roku 1898 manželia Curieovci rádium a polónium. Po roku 1945 sa jáchymovský urán vyvážal do Sovietskeho zväzu a ťažili ho aj väzni, medzi nimi mnohí politickí. Na Slovensku sa urán ťažil v rokoch 1962 až 1990 pri Novoveskej Hute.
Využitie uránu link
Urán je palivom jadrových elektrární. Prírodný urán obsahuje len 0,7 % štiepiteľného uránu-235, preto sa palivo obohacuje na 3 až 5 %. Pri obohacovaní zostáva ochudobnený urán s menším obsahom uránu-235. Pre veľkú hustotu sa z neho vyrábajú protiváhy v lietadlách, tienenie proti žiareniu a prierazné strely.
Sklo s prímesou zlúčenín uránu je žltozelené a pod ultrafialovou lampou svieti zeleno. Vyrábalo sa od 30. rokov 19. storočia, napríklad v sklárni JOSEFA RIEDLA v Jizerských horách v Čechách.
Zlúčeniny uránu link
Jadrové palivo tvoria keramické tabletky z oxidu uraničitého UO₂ uložené v kovových rúrkach. Na obohacovanie sa urán prevádza na prchavý fluorid uránový UF₆.
Urán s oxidačným číslom VI tvorí lineárny katión uranyl UO₂²⁺. Jeho soli, napríklad dusičnan uranylu UO₂(NO₃)₂, sú žlté a pod ultrafialovým svetlom svietia zeleno.
