Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Plutónium

94 Pu

Plutónium

Plutonium Aktinoidy
Perióda 7
Skupina –

Objav: Glenn T. Seaborg, Edwin McMillan, Joseph W. Kennedy a Arthur C. Wahl (1940)

Izolácia: Burris B. Cunningham a Louis B. Werner (1942)

Prvok má všetky izotopy rádioaktívne

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 244 u
Atómový polomer Atómový polomer 175 pm
Hustota Hustota 19816 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.28
Ionizačná energia Ionizačná energia 584.7 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita -48.33 kJ/mol

História objavenia

Plutónium pripravili v decembri 1940 až februári 1941 v Berkeley americkí chemici GLENN T. SEABORG, EDWIN MCMILLAN, JOSEPH W. KENNEDY a ARTHUR C. WAHL. Ostreľovali urán jadrami deutéria a vznikol izotop plutónium-238. Prvok pomenovali podľa Pluta, ktoré sa vtedy považovalo za planétu nasledujúcu za Neptúnom. V marci 1941 Kennedy, Seaborg, Wahl a EMILIO SEGRÈ dokázali, že plutónium-239 sa štiepi podobne ako urán-235. Prvé vážiteľné množstvo, menej ako 3 mikrogramy oxidu plutoničitého, odvážili v roku 1942 v Chicagu BURRIS B. CUNNINGHAM a LOUIS B. WERNER. Pre vojnové utajenie objav zverejnili až v roku 1946.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹⁰ 5p⁶ 6s² 4f¹⁴ 5d¹⁰ 6p⁶ 7s² 5f⁶
Skrátená: [Rn] 7s² 5f⁶
7s
↑ ↓
6s
↑ ↓
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
4d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
↑
↑
↑
↑
↑
↑
4f
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓

Zlúčeniny a minerály

Plutónium je rádioaktívne a nemá žiadny stály izotop. V prírode sa vyskytuje len v nepatrných stopách v uránových rudách, preto netvorí vlastné minerály. Pripravuje sa umelo v jadrových reaktoroch.

Načítava sa...
PuO₂

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Vlastnosti a využitie plutónia

Plutónium je striebrolesklý rádioaktívny kov, ktorý na vzduchu tmavne. Má šesť alotropických modifikácií, najviac zo všetkých kovov. V zlúčeninách má oxidačné čísla III až VII.

Najdôležitejší izotop plutónium-239 s polčasom premeny 24 110 rokov vzniká v jadrových reaktoroch z uránu-238. Jeho jadrá sa po zachytení neutrónu štiepia. Plutónium-239 je preto štiepnym materiálom jadrových zbraní, z plutónia bola aj bomba zhodená v roku 1945 na Nagasaki. V jadrových elektrárňach sa štiepi v zmesnom palive MOX, ktoré obsahuje oxid plutoničitý PuO₂ a oxid uraničitý.

Izotop plutónium-238 premenou alfa uvoľňuje teplo. V rádioizotopových generátoroch sa teplo mení na elektrinu, ktorá napája vesmírne sondy, napríklad Voyager alebo vozidlo Perseverance na Marse. Plutónium je nebezpečné najmä pri vdýchnutí, lebo jeho žiarenie alfa poškodzuje okolité tkanivo.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!