Objav: Glenn T. Seaborg, Ralph A. James a Albert Ghiorso (1944)
Izolácia: Louis Werner a Isador Perlman (1947)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
247 u
Atómový polomer
-
Hustota
13510 kg/m³
Elektronegativita
1.28
Ionizačná energia
581 kJ/mol
Elektrónová afinita
27.17 kJ/mol
História objavenia
Curium pripravili v roku 1944 v Berkeley americkí chemici GLENN T. SEABORG, RALPH A. JAMES a ALBERT GHIORSO ostreľovaním plutónia-239 časticami alfa. Nový prvok dokázali v Metalurgickom laboratóriu v Chicagu. Pomenovali ho na počesť manželov Curieovcov, podobne ako je gadolínium, prvok nad ním v periodickej tabuľke, pomenované na počesť Johana Gadolina. Prvú vážiteľnú zlúčeninu, hydroxid curitý, získali v roku 1947 LOUIS B. WERNER a ISADORE PERLMAN. Kovové curium pripravili v roku 1951.
Elektrónová konfigurácia
Zlúčeniny a minerály
Curium je umelý rádioaktívny prvok. Pripravuje sa len v jadrových reaktoroch alebo urýchľovačoch, preto sa v prírode nevyskytuje a netvorí žiadne minerály.
Vlastnosti a využitie curia link
Curium je umelý rádioaktívny kov s oxidačným číslom III. Vyrába sa v jadrových reaktoroch ožarovaním plutónia a amerícia neutrónmi. Izotop curium-244 je zdrojom žiarenia alfa v spektrometroch vozidiel na Marse, ktorými sa zisťuje zloženie hornín. Ako zdroj tepla pre vesmírne sondy sa curium skúšalo, používa sa však plutónium-238.
