Objav: Kasimir Fajans a Oswald Helmuth Göhring (1913)
Izolácia: Aristid von Grosse (1934)
Pomenoval: Otto Hahn, Lise Meitner
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
231.036 u
Atómový polomer
180 pm
Hustota
15370 kg/m³
Elektronegativita
1.50
Ionizačná energia
568 kJ/mol
Elektrónová afinita
53.03 kJ/mol
História objavenia
Krátko žijúci izotop prvku 91 objavili v roku 1913 KASIMIR FAJANS a OSWALD HELMUTH GÖHRING a Fajans prvok nazval brevium, z latinského brevis – krátky. V rokoch 1917 a 1918 objavili dlhožijúci izotop protaktínium-231 nezávisle od seba OTTO HAHN s LISE MEITNER a FREDERICK SODDY s JOHNOM CRANSTONOM. Hahn a Meitner prvok nazvali protaktínium, teda pred aktíniom, lebo jeho premenou alfa vzniká aktínium. Oxid protaktínia izoloval v roku 1927 ARISTID VON GROSSE, ktorý v roku 1934 pripravil aj kovové protaktínium.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Protaktínium je rádioaktívne a veľmi vzácne. V nepatrnom množstve vzniká v uránových rudách postupnou premenou uránu, preto netvorí vlastné minerály.
Vlastnosti a výskyt protaktínia link
Protaktínium je striebrolesklý rádioaktívny kov. Najdlhšie žijúci izotop protaktínium-231 má polčas premeny 32 650 rokov. Vzniká postupnou premenou uránu-235, preto sa v nepatrnom množstve nachádza v uránových rudách. Patrí medzi najvzácnejšie prírodné prvky. V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné číslo V. Je rádioaktívne a veľmi toxické, preto sa používa len vo výskume.
Izotop protaktínium-233 vzniká v jadrovom reaktore z tória-232 a ďalšou premenou beta sa mení na štiepiteľný urán-233.
