Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
40.0784 u
Atómový polomer
180 pm
Hustota
1550 kg/m³
Elektronegativita
1.00
Ionizačná energia
589.8 kJ/mol
Elektrónová afinita
2.37 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Objavil a izoloval ho anglický chemik Humphry Davy v roku 1808 elektrolýzou zmesi oxidu vápenatého a oxidu ortuťnatého.
- Je to striebrolesklý, pomerne mäkký kov, ktorý sa dá krájať nožom, aj keď je tvrdší ako alkalické kovy.
- Patrí medzi kovy alkalických zemín.
- Na vzduchu sa pokrýva vrstvou oxidu a nitridu; reaguje s vodou za vzniku hydroxidu vápenatého Ca(OH)₂ a vodíka, pričom reakcia s horúcou vodou je rýchlejšia.
- Charakteristicky farbí plameň do tehlovočervena.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín; je piatym najrozšírenejším prvkom v zemskej kôre.
- Hlavnými minerálmi vápnika sú vápenec, mramor a krieda (CaCO₃), sadrovec (CaSO₄·2H₂O), fluorit (CaF₂) a apatit (Ca₅(PO₄)₃(F,Cl,OH)).
- Je kľúčovým biogénnym prvkom, nevyhnutným pre stavbu kostí a zubov, zrážanie krvi, svalovú kontrakciu a správnu nervovú činnosť.
- Kosti v kostrách živočíchov (endoskelet) sú primárne tvorené hydroxyapatitom – kryštalickou formou fosforečnanu vápenatého (Ca₁₀(PO₄)₆(OH)₂); vonkajšie schránky bezstavovcov (exoskelet), ako sú napr. ulity mäkkýšov, sú zložené hlavne z uhličitanu vápenatého (CaCO₃) vo forme minerálu kalcitu alebo aragonitu.
- V zlúčeninách má vápnik výhradne oxidačné číslo +II (vápenatý).
- Elementárny vápnik sa používa ako redukčné činidlo pri výrobe niektorých kovov, napríklad uránu, tória a vanádu.
- Jeho zlúčeniny majú mimoriadne široké využitie: vápenec (CaCO₃) a pálené vápno (CaO) sú základom v stavebníctve (výroba cementu, malty) a v hutníctve ako troskotvorná prísada.
- Sadrovec (CaSO₄·2H₂O) sa používa na výrobu sadry a chlorid vápenatý (CaCl₂) slúži ako sušiace činidlo a na zimný posyp ciest.
Vápenaté horniny, minerály a zlúčeniny link
V stavebníctve sa využívajú vápencové horniny, ktoré sú tvorené predovšetkým minerálmi ako kalcit a aragonit – kryštalické formy uhličitanu vápenatého (CaCO₃). Medzi ďalšie významné minerály vápnika patrí napríklad sadrovec (CaSO₄·2H₂O), ktorý je surovinou na výrobu sadry. Z vápenca sa pálením získava oxid vápenatý (pálené vápno), ten sa následne hasí vodou za vzniku hydroxidu vápenatého (hasené vápno) a používa sa najmä pri výrobe malty.
Vápenec link
Vápenec je usadená hornina obsahujúca predovšetkým uhličitan vápenatý (CaCO₃). Ide o vo vode nerozpustnú látku, ktorá sa v prírode vyskytuje v rôznych kryštalických formách a tvorí celé pohoria. V kyslom prostredí sa vápenec pomaly rozpúšťa, pričom vzniká hydrogénuhličitan vápenatý (Ca(HCO₃)₂):
\( \ce{CaCO3 + CO2 + H2O -> Ca(HCO3)2} \)
Vápenec je najrozšírenejšou prírodnou formou vápnika a využíva sa pri výrobe vápna (CaO), cementu, skla, v hutníctve aj stavebníctve. Jeho ťažba je na Slovensku rozšírená a vápenec tvorí podstatnú časť oblastí ako Slovenský kras či Slovenský raj.
Kalcit link
Kalcit je minerál, ktorý je kryštalickou formou uhličitanu vápenatého (CaCO₃). Je to jeden z najrozšírenejších minerálov na Zemi. Existuje asi 300 rôznych odrôd kalcitu. Je hlavnou zložkou vápencov a mramorov, ale najmä sedimentárnych hornín. Jeho jemnozrnná forma sa nazýva krieda.
Kalcit sa využíva pri výrobe cementu a vápna. Vápno sa vyrába termickým rozkladom kalcitu pri teplote 900 °C, pričom vzniká oxid vápenatý (CaO) a oxid uhličitý (CO₂). Používa sa ako stavebný materiál a dôležitá chemická surovina na výrobu bieliacich a pracích prípravkov, v gumárenskom, sklárskom, keramickom a potravinárskom priemysle. Jemne mletý sa používa ako pôdny kondicionér.
Aragonit link
Aragonit je menej stabilná a menej rozšírená kryštalická forma uhličitanu vápenatého (CaCO₃) v porovnaní s kalcitom. Vytvára prizmatické, predĺžené kryštály, ale môže mať aj kvapľovitú, vláknitú alebo koralovitú formu. Aragonitové jaskyne sú zriedkavé, jednou z nich je Ochtinská aragonitová jaskyňa na Slovensku.
Sadrovec link
Sadrovec je minerál zo skupiny síranov a je najrozšírenejším minerálom v tejto skupine. Je to dihydrát síranu vápenatého (CaSO₄·2H₂O). Vyskytuje sa v podobe tabuľkovitých kryštálov, ale aj v celistvej, zrnitej a vláknitej podobe. Je bezfarebný, sivý alebo biely a bežne sa vyskytuje v sedimentárnych horninách. Tepelným odstránením 75 % vody zo sadrovca sa vyrába sadra (CaSO₄·½H₂O), ktorá po pridaní vody tvrdne a zväčšuje svoj objem.
Sádra sa používa na výrobu omietok, stavebných dielcov, odlievacích foriem a na mnohé ďalšie účely. Sadrovec sa v malom množstve pridáva do Portlandského cementu. Jeho odroda alabaster sa používa ako ozdobný kameň. Významné ložiská sadrovca sú napríklad v Novoveskej Huti pri Spišskej Novej Vsi.
Dolomit link
Dolomit je jednou zo zlúčenín horčíka aj vápnika a patrí medzi bežné minerály zemskej kôry. Jeho chemický vzorec je CaMg(CO₃)₂ alebo CaCO₃ · MgCO₃, názvoslovne označovaný ako bis(uhličitan) vápenato-horečnatý. Patrí do dolomitovej skupiny uhličitanov.
Vyskytuje sa v hydrotermálnych žilách spolu s minerálmi ako kremeň, pyrit, fluorit alebo kalcit. Nájsť ho možno aj v sedimentárnych horninách a medzi evaporitmi.
Dolomit sa využíva ako stavebný a dekoračný materiál, ako prísada do cementu (s obmedzeným množstvom) a v sklárstve a keramike. Vo vákuových peciach sa z neho pri teplote okolo 1200 °C získava horčík.
Fluorit (Kazivec) link
Fluorid vápenatý (CaF₂) sa v prírode vyskytuje ako minerál fluorit, známy aj ako kazivec. Je to pomerne tvrdý (stupeň 4 na Mohsovej stupnici), často krásne sfarbený (fialový, zelený, modrý, žltý, bezfarebný) minerál kryštalizujúci v kubickej sústave. Tvorí kockové alebo oktaédrické kryštály a má dokonalú oktaédrickú štiepateľnosť. Vyskytuje sa najmä v hydrotermálnych žilách, často spolu s rudami olova a zinku alebo s kremeňom a barytom. Je významný svojou fluorescenciou (schopnosť svietiť pod UV svetlom), ktorá bola po ňom aj pomenovaná.
Laboratórne sa dá pripraviť zrážaním:
\( \ce{CaCl2(aq) + 2NaF(aq) -> CaF2(s) v + 2NaCl(aq)} \)
Používa sa ako hlavná surovina na výrobu fluorovodíka (HF), v metalurgii ako tavidlo (znižuje teplotu topenia trosky), v keramickom priemysle a opticky čisté kryštály v špeciálnej optike (šošovky pre UV a IR žiarenie).
Uhličitan vápenatý link
Uhličitan vápenatý (CaCO₃) je biela, vo vode nerozpustná anorganická zlúčenina, ktorá sa v prírode vyskytuje ako hlavná zložka vápenca a minerálov kalcit a aragonit.
V kyslom prostredí sa uhličitan vápenatý pomaly rozpúšťa, pričom vzniká hydrogénuhličitan vápenatý:
\( \ce{CaCO3 + CO2 + H2O -> Ca(HCO3)2} \)
Táto rovnovážna reakcia zohráva dôležitú úlohu pri prechodnej tvrdosti vody a pri vzniku krasových útvarov v prírode.
Pri zahriatí sa uhličitan vápenatý rozkladá na oxid vápenatý (CaO) a oxid uhličitý:
\( \ce{CaCO3 ->[\Delta] CaO + CO2} \)
Uhličitan vápenatý vzniká aj spätnou reakciou počas karbonatácie vápenných mált:
\( \ce{Ca(OH)2 + CO2 -> CaCO3 + H2O} \)
CaCO₃ má významné technické využitie – používa sa v stavebníctve, v chemickom a potravinárskom priemysle, ako plnivo v plastoch a papieri, alebo ako pôdny kondicionér v poľnohospodárstve. Antacidové tablety, ktoré sa používajú pri ťažkostiach s trávením, obsahujú uhličitan vápenatý, ktorý reaguje s kyselinou v žalúdku.
Pálené vápno link
Pálené vápno je oxid vápenatý (CaO). Vyrába sa tepelným rozkladom vápenca vo vápenkách pri vysokých teplotách:
\( \ce{CaCO3 ->[\Delta] CaO + CO2} \)
Používa sa v stavebníctve, metalurgii a poľnohospodárstve ako hnojivo. Jeho reakcia s vodou je silne exotermická a nazýva sa hasenie vápna:
\( \ce{CaO + H2O -> Ca(OH)2} \)
Hasené vápno link
Hasené vápno je hydroxid vápenatý (Ca(OH)₂). Vzniká reakciou páleného vápna (CaO) s vodou, pričom sa uvoľňuje teplo. Táto exotermická reakcia sa nazýva hasenie vápna:
\( \ce{CaO(s) + H2O(l) -> Ca(OH)2(s) + teplo} \)
Hydroxid vápenatý je biela, vo vode málo rozpustná látka. Jeho vodná suspenzia sa nazýva vápenné mlieko. Používa sa v stavebníctve (ako súčasť malty), v poľnohospodárstve a pri výrobe cukru.
Malta je tradičná stavebná zmes, ktorej jednou z hlavných zložiek je práve hasené vápno (Ca(OH)₂). Tvrdnutie malty prebieha postupne vplyvom reakcie so vzdušným oxidom uhličitým (CO₂), čím sa hydroxid vápenatý premieňa na uhličitan vápenatý (CaCO₃). Tento proces sa nazýva karbonatácia a prebieha podľa rovnice:
\( \ce{Ca(OH)2(s) + CO2(g) -> CaCO3(s) + H2O(l)} \)
Počas tvrdnutia sa pôvodne mäkká zmes postupne premieňa na pevný, vo vode nerozpustný materiál. Tento proces prebieha pomaly a môže trvať niekoľko dní až týždňov, kým malta úplne stvrdne.
Sadra link
Sadra je hemihydrát síranu vápenatého (CaSO₄·½H₂O). Vyrába sa pálením sadrovca (CaSO₄·2H₂O) pri teplote okolo 130 °C, pričom stráca časť kryštálovej vody:
\( \ce{CaSO4 * 2H2O ->[\text{130 °C}] CaSO4 * 1/2H2O + 3/2H2O} \)
Po zmiešaní s vodou opäť tuhne (tvrdnutie sadry) a používa sa v stavebníctve, sochárstve a medicíne na znehybnenie zlomenín.
Hydrid vápenatý link
Hydrid vápenatý (CaH₂) je príkladom zlúčeniny vodíka s kovom alkalických zemín, v ktorej sa vodík vyskytuje vo forme hydridového iónu H⁻. V pevnom stave ide o bielu až sivú kryštalickú látku, ktorá je veľmi reaktívna s vodou.
Priemyselne sa CaH₂ pripravuje priamou syntézou z prvkov pri zvýšenej teplote:
\( \ce{Ca + H2 ->[\Delta] CaH2} \)
Hydrid vápenatý sa používa ako zdroj vodíka tam, kde nie je možné použiť tlakové fľaše, napríklad v armáde alebo v laboratóriách. Reakciou s vodou uvoľňuje vodík a vzniká hydroxid vápenatý:
\( \ce{CaH2 + 2H2O -> Ca(OH)2 + 2H2} \)
Okrem toho sa CaH₂ využíva aj na sušenie organických rozpúšťadiel, pretože viaže zvyškovú vodu a zároveň pôsobí ako mierne redukčné činidlo v niektorých chemických reakciách.
Premeny vápnika v stavebníctve (zhrnutie) link
- Premena uhličitanu vápenatého (CaCO₃) na pálené vápno (oxid vápenatý – CaO) tepelným rozkladom (napríklad vo vápenkách):
\( \ce{CaCO3(s) -> CaO(s) + CO2(g)} \)
- Premena páleného vápna (CaO) na hasené vápno (hydroxid vápenatý – Ca(OH)₂) reakciou s vodou:
\( \ce{CaO(s) + H2O(l) -> Ca(OH)2(s) + teplo} \)
- Reakcia haseného vápna (Ca(OH)₂) so vzdušným oxidom uhličitým (CO₂), ktorá vedie späť k uhličitanu vápenatému (CaCO₃) pri tvrdnutí malty:
\( \ce{Ca(OH)2(s) + CO2(g) -> CaCO3(s) + H2O(l)} \)
Odstraňovanie tvrdosti vody link
Tvrdosť vody je spôsobená prítomnosťou rozpustených katiónov vápnika (Ca²⁺) a horčíka (Mg²⁺), ktoré sa viažu na rôzne anióny. Tvrdá voda vo všeobecnosti spôsobuje praktické problémy v domácnostiach aj priemysle – a to najmä:
- usádzanie vodného kameňa – upcháva potrubia a znižuje účinnosť spotrebičov (technické a energetické straty)
- znížená účinnosť čistiacich prostriedkov – Ca²⁺ a Mg²⁺ znižujú účinnosť čistenia a zvyšujú spotrebu čistiacich prostriedkov
- estetické a praktické nepríjemnosti – zanecháva usadeniny na povrchoch, vysušuje pokožku a vlasy
Na obhajobu tvrdej vody treba povedať, že hoci spôsobuje spomenuté technické problémy, z hľadiska zdravia je pre človeka prospešnejšia než mäkká voda, pretože obsahuje vápnik a horčík – minerály, ktoré v strave často chýbajú. Mäkká voda naopak často obsahuje sodík, ktorého máme v jedálničku zvyčajne nadbytok, najmä vo forme kuchynskej soli.
Podľa typu týchto aniónov rozlišujeme prechodnú a trvalú tvrdosť vody, pričom na ich odstránenie sa používajú odlišné chemické postupy.
Prechodná tvrdosť vody link
Prechodná tvrdosť je spôsobená hydrogénuhličitanovými aniónmi (HCO₃⁻), ktoré sú prítomné v hydrogénuhličitanoch vápnika a horčíka. Tieto zlúčeniny sa pri vare rozkladajú na nerozpustné uhličitany, vodu a oxid uhličitý, čo vedie k tvorbe tzv. vodného kameňa.
\( \ce{M^2+(aq) + 2HCO3-(aq) -> MCO3(s) v + CO2(g) + H2O(l)} \quad (M = Ca, Mg) \)
Trvalá tvrdosť vody link
Trvalá tvrdosť je spôsobená prítomnosťou iných aniónov, ako sú chloridové (Cl⁻) alebo síranové (SO₄²⁻), ktoré s katiónmi vápnika a horčíka vytvárajú rozpustné soli, ktoré sa varom neodstraňujú. Na ich odstránenie sa používa sóda – uhličitan sodný (Na₂CO₃), ktorá dodáva do roztoku uhličitanové anióny (CO₃²⁻). Tie následne reagujú s katiónmi Ca²⁺ a Mg²⁺ a vytvárajú nerozpustné uhličitany.
\( \ce{M^2+(aq) + CO3^2-(aq) -> MCO3(s) v} \quad (M = Ca, Mg) \)
Pôvodné anióny nezohrávajú priamu úlohu pri vzniku zrazeniny ale ostávajú v roztoku ako súčasť novovzniknutých rozpustných solí, napr. síran sodný (Na₂SO₄) alebo chlorid sodný (NaCl).
Kolobeh vápnika v prírode link
- Vznik vápenca ukladaním vodných živočíchov a rastlín s vápenatými schránkami alebo kostrami (napr. lastúrniky, koralovce) na dno vodných nádrží – z iónov vápnika (Ca²⁺) a uhličitanových iónov (CO₃²⁻) vzniká nerozpustný uhličitan vápenatý (CaCO₃):
\( \ce{Ca^2+(aq) + CO3^2-(aq) <=> CaCO3(s) v} \)
(Uhličitanové ióny môžu vznikať z hydrogénuhličitanov (HCO₃⁻) v mierne zásaditom prostredí:)
\( \ce{HCO3-(aq) + OH-(aq) <=> CO3^2-(aq) + H2O(l)} \)
- Uvoľňovanie vápnika z vápenca zvetrávaním pôsobením kyslého dažďa – z uhličitanu vápenatého (CaCO₃) vzniká hydrogénuhličitan vápenatý (Ca(HCO₃)₂):
\( \ce{CaCO3(s) + H2O(l) + CO2(g) <=> Ca(HCO3)2(aq)} \)
Krasové javy link
Krasové javy sú primárne spojené s premenami uhličitanu vápenatého (CaCO₃), ktorý je hlavnou zložkou vápenca.
- Rozpúšťanie vápenca (CaCO₃) pôsobením vody nasýtenej oxidom uhličitým (CO₂) – kyslá dažďová voda reaguje s uhličitanom vápenatým (CaCO₃), pričom vzniká rozpustný hydrogénuhličitan vápenatý (Ca(HCO₃)₂):
\( \ce{CaCO3(s) + H2O(l) + CO2(g) <=> Ca(HCO3)2(aq)} \)
Táto reakcia je zodpovedná za vznik jaskýň a iných podzemných krasových foriem, pretože hydrogénuhličitan vápenatý je rozpustný vo vode a odnáša sa preč.
- Vylučovanie uhličitanu vápenatého (CaCO₃) z roztoku hydrogénuhličitanu vápenatého (Ca(HCO₃)₂) za uvoľnenia oxidu uhličitého (CO₂) – pri poklese koncentrácie oxidu uhličitého vo vode (napríklad pri odkvapkávaní roztoku v jaskyniach alebo pri zmene tlaku a teploty) dochádza k spätnej reakcii a zrážaniu uhličitanu vápenatého (CaCO₃), čo vedie k tvorbe kvapľov (stalaktitov a stalagmitov):
\( \ce{Ca(HCO3)2(aq) <=> CaCO3(s) v + H2O(l) + CO2(g)} \)