Objav: Adair Crawford a Thomas Charles Hope (1787)
Izolácia: Humphry Davy (1808)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
87.621 u
Atómový polomer
200 pm
Hustota
2630 kg/m³
Elektronegativita
0.95
Ionizačná energia
549.5 kJ/mol
Elektrónová afinita
5.023 kJ/mol
História objavenia
Stroncium bolo pomenované podľa dediny Strontian v Škótsku. Práve v tejto lokalite, v olovenej bani, bol nájdený nezvyčajný minerál (neskôr nazvaný stroncianit, uhličitan strontnatý, SrCO₃), z ktorého bol prvok neskôr izolovaný.
V roku 1787 škótsky lekár a chemik Adair Crawford v Edinburghu skúmal spomínanú horninu zo Strontianu. Uvedomil si, že ide o nový minerál obsahujúci neznámu "zem" (oxid), ktorú nazval strontia. Podrobnejšie skúmanie vykonal v roku 1791 Thomas Charles Hope, tiež z Edinburghu, ktorý definitívne dokázal, že strontia je oxidom nového prvku, odlišného od vápnika či bária.
Kovové stroncium úspešne izoloval anglický chemik Humphry Davy v roku 1808 v Royal Institution v Londýne. Použil metódu elektrolýzy zmesi vlhkého hydroxidu strontnatého (Sr(OH)₂) alebo chloridu strontnatého (SrCl₂) s oxidom ortuťnatým (HgO). Pri tomto procese použil ortuťovú katódu, na ktorej sa vytvoril amalgám stroncia (zliatina stroncia s ortuťou). Následným oddestilovaním ortuti získal Davy čistý kovový stroncium.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Ako oxid ho identifikoval Adair Crawford (1787) a Thomas Charles Hope (1791), kovovú formu izoloval Humphry Davy v roku 1808.
- Je to mäkký, kujný a ťažný kov striebristo-bielej farby, na čerstvom reze lesklý.
- Patrí medzi kovy alkalických zemín.
- Je reaktívnejší ako horčík a vápnik; na vzduchu sa pokrýva žltkastou vrstvou oxidu a nitridu. Uchováva sa pod petrolejom alebo v inertnej atmosfére.
- S vodou reaguje ochotne, aj za studena, za vzniku hydroxidu strontnatého Sr(OH)₂ a vodíka.
- Má jednu z najnižších hodnôt elektronegativity (0,95 Pauling) a nízku ionizačnú energiu (549,5 kJ/mol).
- Patrí k prvkom s veľkým atómovým polomerom (200 pm).
- Charakteristicky farbí plameň do sýtočervena (šarlátova).
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, hlavne v mineráloch ako celestín (SrSO₄) a stroncianit (SrCO₃).
- V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo II (strontnatý).
- Hlavné využitie nachádza v pyrotechnike na vytváranie červených ohňostrojov a svetlíc (SrCO₃).
- Používa sa pri výrobe špeciálnych skiel (napr. pre katódové trubice starších televízorov na absorpciu röntgenového žiarenia), feritových magnetov a v niektorých zliatinách.
- Rádioaktívne stroncium slúži ako zdroj elektrickej energie pre termoelektrické generátory (RTG), ktoré napájajú radarové stanice na izolovaných územiach, kde chýba elektrické vedenie a pravidelné dodávky paliva.
Hydroxid strontnatý link
Hydroxid strontnatý (Sr(OH)₂) je anorganická zásaditá zlúčenina, ktorá sa vyskytuje ako biela, hygroskopická kryštalická látka. V prírode sa nenachádza, pripravuje sa reakciou rozpustných strontnatých solí so silnými hydroxidmi, napríklad:
\( \ce{Sr(NO3)2 + 2NaOH -> 2NaNO3 + Sr(OH)2} \)
Využíva sa predovšetkým v rafinácii cukru a ako stabilizátor plastov. Môže slúžiť ako zdroj katiónov Sr²⁺ tam, kde je prítomnosť chloridových iónov nežiaduca.
Reaguje s oxidom uhličitým za vzniku nerozpustného uhličitanu strontnatého (SrCO₃):
\( \ce{Sr(OH)2 + CO2 -> SrCO3 + H2O} \)
Hydroxid strontnatý je silne dráždivý pre kožu, oči aj dýchacie cesty a pri požití je zdraviu škodlivý.
