Objav: Marie Skłodowska-Curie a Pierre Curie (1898)
Izolácia: Marie Skłodowska-Curie a André-Louis Debierne (1910)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
226 u
Atómový polomer
215 pm
Hustota
5000 kg/m³
Elektronegativita
0.90
Ionizačná energia
509.3 kJ/mol
Elektrónová afinita
9.649 kJ/mol
História objavenia
Rádium objavili Marie Skłodowska-Curie a jej manžel Pierre Curie v Paríži v roku 1898. Názov "rádium" je odvodený z latinského slova radius, čo znamená "lúč", a odkazuje na jeho mimoriadnu schopnosť emitovať energetické žiarenie (lúče), teda na jeho vysokú rádioaktivitu.
Manželia Curieovci identifikovali rádium pri spracovaní veľkého množstva uránovej rudy (smolinca) z Jáchymova, z ktorej bol už odstránený urán. Všimli si, že zvyšky rudy sú omnoho rádioaktívnejšie, než by zodpovedalo zvyškovému obsahu uránu alebo vtedy známeho tória. To ich viedlo k záveru o prítomnosti jedného alebo viacerých nových, silne rádioaktívnych prvkov. Kľúčovou metódou bola starostlivá chemická separácia, najmä frakčná kryštalizácia chloridov a neskôr bromidov bária, keďže rádium vykazovalo chemickú podobnosť s báriom.
Marie a Pierre Curie prvýkrát izolovali rádium vo forme jeho zlúčeniny (chloridu rádia, RaCl₂) v roku 1898. Kovové rádium v čistej forme izolovali Marie Curie a André-Louis Debierne až v roku 1910. Dosiahli to elektrolýzou roztaveného chloridu rádia s použitím ortuťovej katódy, čím vznikol amalgám rádia. Z tohto amalgámu sa následne ortuť oddestilovala zahrievaním vo vodíkovej atmosfére.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Základná charakteristika
- Vo forme zlúčeniny ho objavili Marie Skłodowska-Curie a Pierre Curie v roku 1898, kovovú formu izolovala Marie Curie a André-Louis Debierne v roku 1910.
- Je to strieborno-biely, lesklý kov; patrí medzi kovy alkalických zemín.
- Je vysoko rádioaktívny; všetky izotopy sú nestabilné (najstabilnejší ²²⁶Ra má polčas rozpadu ~1600 rokov).
- Má jednu z najnižších hodnôt elektronegativity (0,90 Pauling) a nízku ionizačnú energiu (509,3 kJ/mol).
- Patrí k prvkom s veľkým atómovým polomerom (215 pm).
- Chemicky podobný báriu, ale reaktívnejší; na vzduchu rýchlo tmavne (tvorba nitridu).
- Intenzívne reaguje s vodou za vzniku Ra(OH)₂ a vodíka.
- V prírode sa vyskytuje len v stopových množstvách v uránových a tóriových rudách ako produkt ich rádioaktívneho rozpadu.
- V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo II (rádnatý).
- Jeho zlúčeniny farbia plameň do karmínovočervena.
- Rádium a jeho zlúčeniny sú vysoko rádioaktívne a toxické, poškodzujú tkanivá a môžu vyvolať rakovinu.
- Historicky sa jeho zlúčeniny využívali v rádioterapii (liečba rakoviny) a v samosvietiacich farbách (napr. ciferníky hodiniek).
- Dnes je jeho praktické využitie výrazne obmedzené kvôli vysokej rádioaktivite a rizikám; význam je hlavne vedecký.
Po objave rádia vznikla obrovská kontroverzia spojená s jeho nekritickým a komerčným využitím. Rádium bolo spočiatku považované za zázračný liek a zdroj energie, čo viedlo k vlne rádioaktívneho šarlatánstva. Predávalo sa v elixíroch, krémoch, zubných pastách, a dokonca v pitnej vode, pričom mu boli prisudzované účinky proti starnutiu a liečba chorôb. Kontroverzia eskalovala s prípadmi tzv. „rádiových dievčat” (Radium Girls), maliarok ciferníkov, ktoré pri olizovaní štetcov prijímali rádium, čo viedlo k rakovine kostí a nekróze čeľuste. Tieto tragédie definitívne premenili vnímanie rádia z všelieku na jed a viedli k sprísneniu regulácií a zákazu jeho komerčného využívania v spotrebnom tovare.
