© Chempedia.sk 2026

Skandium

Autor:
Publikované dňa:

Citácia: PANČÍK, Peter. 2026. Chempedia.sk: Skandium. [cit. 2026-04-25]. Dostupné na internete: <https://chempedia.sk/anorganicka-chemia/skandium>.

21 Sc

Skandium

Scandium Skoré prechodné kovy
Perióda 4
Skupina 3

Objav: Lars Fredrik Nilson (1879)

Izolácia: Werner Fischer, Karl Wilhelm Brünger a Hans Grieneisen (1937)

T. topenia

1541 °C

T. varu

2836 °C

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 44.9559 u
Atómový polomer Atómový polomer 160 pm
Hustota Hustota 2985 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.36
Ionizačná energia Ionizačná energia 633.1 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 18 kJ/mol

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹
Skrátená: [Ar] 4s² 3d¹
7s
6s
5s
4s
3s
2s
1s
7p
6p
5p
4p
3p
2p
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 3.0e-6 %
Slnečná sústava 4.0e-6 %
Meteority 0.00064 %
Zemská kôra 0.0026 %
Oceány 1.5e-10 %

Zlúčeniny a minerály

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

thortveitit
(Sc,Y)₂Si₂O₇
Načítava sa...
fluorid skanditý
ScF₃
Načítava sa...
jodid skanditý
ScI₃
Načítava sa...
oxid skanditý
Sc₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Ako oxid ho objavil Lars Fredrik Nilson v roku 1879, kovovú formu izolovali Werner Fischer, Karl Wilhelm Brünger a Hans Grieneisen v roku 1937.
  • Je to striebrolesklý, pomerne mäkký kov s nízkou hustotou, podobný hliníku.
  • Patrí medzi prechodné prvky a je najľahším prvkom 3. skupiny (skupiny skandia).
  • Na vzduchu je pomerne stály, pokrýva sa tenkou vrstvou oxidu; reaguje s kyselinami za uvoľnenia vodíka.
  • Chemickými vlastnosťami sa čiastočne podobá hliníku (napr. tvorba amfotérneho hydroxidu) a tiež lantanoidom.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, a to vo veľmi malých množstvách v niektorých vzácnych mineráloch (napr. thortveitit, euxenit, gadolinit).
  • V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo +III (skanditý) a tvorí komplexy najčastejšie s koordinačným číslom 6 a oktaedrickou geometriou (napr. chlorid hexaakvaskanditý [Sc(H₂O)₆]Cl₃).
  • Hlavné využitie nachádza v špeciálnych zliatinách hliníka (Al-Sc zliatiny), ktoré výrazne zvyšujú ich pevnosť a odolnosť (použitie v leteckom a kozmickom priemysle, športovom vybavení).
  • Používa sa aj v osvetľovacej technike (napr. v halogenidových výbojkách s vysokou intenzitou, ktoré produkujú svetlo podobné dennému) a ako katalyzátor.

Oxid skanditý link

Oxid skanditý (Sc₂O₃) je najbežnejšia zlúčenina skandia. Je to biely, ťažko taviteľný prášok so zásaditým charakterom. Slúži ako východisková látka pre prípravu iných zlúčenín skandia a používa sa v niektorých keramických materiáloch a katalyzátoroch.

Jodid skanditý link

Jodid skanditý (ScI₃) je zlúčenina využívaná v osvetľovacej technike. Pridáva sa do vysokointenzívnych metalhalogenidových výbojok, kde prispieva k produkcii veľmi jasného svetla, ktoré sa svojím spektrom podobá prirodzenému slnečnému žiareniu. Tieto výbojky sa používajú napr. na osvetlenie štadiónov.

Fluorid skanditý link

Fluorid skanditý (ScF₃) je biela, vo vode nerozpustná zlúčenina. Tvorí sa napríklad pri reakcii kovového skandia s kyselinou fluorovodíkovou, kde vytvára ochrannú pasivačnú vrstvu. Používa sa ako medziprodukt pri výrobe kovového skandia metalotermickou redukciou.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!

Ďalšie články

forward
forward