Objav: Lars Fredrik Nilson (1879)
Izolácia: Werner Fischer, Karl Wilhelm Brünger a Hans Grieneisen (1937)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
44.9559 u
Atómový polomer
160 pm
Hustota
2985 kg/m³
Elektronegativita
1.36
Ionizačná energia
633.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
18 kJ/mol
História objavenia
Švédsky chemik Lars Fredrik Nilson objavil skandium na Univerzite v Uppsale v roku 1879 pri chemickej analýze minerálov euxenitu a gadolinitu, ktoré pochádzali zo Škandinávie. Nový prvok pomenoval "scandium" (a jeho oxid "scandia") podľa latinského názvu pre túto oblasť (Scandia).
Zaujímavosťou je, že existenciu a niektoré kľúčové vlastnosti tohto prvku (pod názvom "eka-bór") predpovedal už v roku 1869 ruský chemik Dmitrij Mendelejev na základe svojej periodickej tabuľky. Nilson pri svojom objave izoloval iba oxid skandia (Sc₂O₃).
Príprava čistého kovového skandia bola oveľa náročnejšia a podarila sa až v roku 1937. Uskutočnili ju Werner Fischer, Karl Wilhelm Brünger a Hans Grieneisen elektrolýzou roztavenej zmesi chloridu skanditého (ScCl₃), chloridu lítneho (LiCl) a chloridu draselného (KCl) pri teplote 700−800 °C.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Ako oxid ho objavil Lars Fredrik Nilson v roku 1879, kovovú formu izolovali Werner Fischer, Karl Wilhelm Brünger a Hans Grieneisen v roku 1937.
- Je to striebrolesklý, pomerne mäkký kov s nízkou hustotou, podobný hliníku.
- Patrí medzi prechodné prvky a je najľahším prvkom 3. skupiny (skupiny skandia).
- Na vzduchu je pomerne stály, pokrýva sa tenkou vrstvou oxidu; reaguje s kyselinami za uvoľnenia vodíka.
- Chemickými vlastnosťami sa čiastočne podobá hliníku (napr. tvorba amfotérneho hydroxidu) a tiež lantanoidom.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, a to vo veľmi malých množstvách v niektorých vzácnych mineráloch (napr. thortveitit, euxenit, gadolinit).
- V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo III (skanditý) a tvorí komplexy najčastejšie s koordinačným číslom 6 a oktaedrickou geometriou (napr. chlorid hexaakvaskanditý [Sc(H₂O)₆]Cl₃).
- Hlavné využitie nachádza v špeciálnych zliatinách hliníka (Al-Sc zliatiny), ktoré výrazne zvyšujú ich pevnosť a odolnosť (použitie v leteckom a kozmickom priemysle, športovom vybavení).
- Používa sa aj v osvetľovacej technike (napr. v halogenidových výbojkách s vysokou intenzitou, ktoré produkujú svetlo podobné dennému) a ako katalyzátor.
Oxid skanditý link
Oxid skanditý (Sc₂O₃) je najbežnejšia zlúčenina skandia. Je to biely, ťažko taviteľný prášok so zásaditým charakterom. Slúži ako východisková látka pre prípravu iných zlúčenín skandia a používa sa v niektorých keramických materiáloch a katalyzátoroch.
Jodid skanditý link
Jodid skanditý (ScI₃) je zlúčenina využívaná v osvetľovacej technike. Pridáva sa do vysokointenzívnych metalhalogenidových výbojok, kde prispieva k produkcii veľmi jasného svetla, ktoré sa svojím spektrom podobá prirodzenému slnečnému žiareniu. Tieto výbojky sa používajú napr. na osvetlenie štadiónov.
Fluorid skanditý link
Fluorid skanditý (ScF₃) je biela, vo vode nerozpustná zlúčenina. Tvorí sa napríklad pri reakcii kovového skandia s kyselinou fluorovodíkovou, kde vytvára ochrannú pasivačnú vrstvu. Používa sa ako medziprodukt pri výrobe kovového skandia metalotermickou redukciou.
