Objav: Johan Gadolin (1794)
Izolácia: Friedrich Wöhler (1828)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
88.9058 u
Atómový polomer
180 pm
Hustota
4472 kg/m³
Elektronegativita
1.22
Ionizačná energia
600 kJ/mol
Elektrónová afinita
29.6 kJ/mol
História objavenia
Ytrium bolo pomenované podľa dediny Ytterby vo Švédsku. V starom lome neďaleko tejto dediny našiel švédsky armádny poručík a amatérsky geológ Karl Arrhenius v roku 1787 nezvyčajnú čiernu horninu (neskôr pomenovanú gadolinit, podľa objaviteľa ytria).
Túto horninu analyzoval fínsky chemik Johan Gadolin v roku 1794 na Univerzite v Åbo (dnešné Turku). Gadolin oznámil, že hornina obsahuje novú "zem" (oxid), ktorá tvorila až 38 % jej hmotnosti. Táto "zem" bola neskôr identifikovaná ako oxid ytritý (Y₂O₃).
Kovové ytrium prvýkrát izoloval nemecký chemik Friedrich Wöhler v roku 1828 reakciou bezvodého chloridu ytritého (YCl₃) s kovovým draslíkom. Neskôr, v roku 1843, švédsky chemik Carl Mosander pri dôkladnejšom skúmaní Gadolinovho oxidu ytritého zistil, že je v skutočnosti zložený z troch rôznych oxidov: bieleho oxidu ytritého, žltého oxidu terbitého a ružového oxidu erbitého, čím objavil ďalšie dva prvky vzácnych zemín.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Ako oxid ho objavil Johan Gadolin v roku 1794, kovovú formu izoloval Friedrich Wöhler v roku 1828.
- Je to striebrolesklý kov, pomerne mäkký.
- Patrí medzi prechodné prvky (3. skupina) a je prvým prvkom d-bloku v 5. perióde.
- Chemickými vlastnosťami sa veľmi podobá ťažším lantanoidom (prvky vzácnych zemín), s ktorými sa často vyskytuje v prírode.
- Jeho oddelenie od lantanoidov je technologicky náročné kvôli ich veľkej chemickej podobnosti.
- Na vzduchu je pomerne stály, pri vyšších teplotách reaguje s kyslíkom a inými nekovmi.
- V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, najmä v mineráloch vzácnych zemín ako gadolinit, euxenit a xenotím.
- V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo III (ytritý).
- Samotný kov nemá rozsiahle priame využitie, dôležité sú však jeho zlúčeniny.
- Zlúčeniny ytria sa používajú pri výrobe luminoforov (napr. červený luminofor v CRT obrazovkách a LED diódach), laserových kryštálov (napr. YAG lasery − ytrium-hliníkový granát) a pridávajú sa do šošoviek fotoaparátov na zvýšenie ich odolnosti.
- Ďalej sa využívajú v keramických materiáloch, supravodičoch (napr. YBCO − ytrium-bárium-meď-oxid) a ako katalyzátory.
Oxid ytritý link
Oxid ytritý (Y₂O₃) je biela, ťažko taviteľná látka. Používa sa ako dôležitá súčasť niektorých vysokoteplotných supravodičov (napr. YBa₂Cu₃O₇, známy ako YBCO) a ako červený luminofor v obrazovkách (staršie CRT televízory) a úsporných žiarivkách.
