Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Ytrium

39 Y

Ytrium

Yttrium Skoré prechodné kovy
Perióda 5
Skupina 3

Objav: Johan Gadolin (1794)

Izolácia: Friedrich Wöhler (1828)

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 88.9058 u
Atómový polomer Atómový polomer 180 pm
Hustota Hustota 4472 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.22
Ionizačná energia Ionizačná energia 600 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita 29.6 kJ/mol

História objavenia

Ytrium bolo pomenované podľa dediny Ytterby vo Švédsku. V starom lome neďaleko tejto dediny našiel švédsky armádny poručík a amatérsky geológ Karl Arrhenius v roku 1787 nezvyčajnú čiernu horninu (neskôr pomenovanú gadolinit, podľa objaviteľa ytria).

Túto horninu analyzoval fínsky chemik Johan Gadolin v roku 1794 na Univerzite v Åbo (dnešné Turku). Gadolin oznámil, že hornina obsahuje novú "zem" (oxid), ktorá tvorila až 38 % jej hmotnosti. Táto "zem" bola neskôr identifikovaná ako oxid ytritý (Y₂O₃).

Kovové ytrium prvýkrát izoloval nemecký chemik Friedrich Wöhler v roku 1828 reakciou bezvodého chloridu ytritého (YCl₃) s kovovým draslíkom. Neskôr, v roku 1843, švédsky chemik Carl Mosander pri dôkladnejšom skúmaní Gadolinovho oxidu ytritého zistil, že je v skutočnosti zložený z troch rôznych oxidov: bieleho oxidu ytritého, žltého oxidu terbitého a ružového oxidu erbitého, čím objavil ďalšie dva prvky vzácnych zemín.

Lom pri Ytterby vo Švédsku je pozoruhodný tým, že sa stal zdrojom minerálov, z ktorých bolo objavených najmenej sedem nových prvkov: ytrium (Y), erbium (Er), terbium (Tb), yterbium (Yb), skandium (Sc), holmium (Ho) a túlium (Tm).

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s² 3p⁶ 4s² 3d¹⁰ 4p⁶ 5s² 4d¹
Skrátená: [Kr] 5s² 4d¹
7s
6s
5s
↑ ↓
4s
↑ ↓
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
5p
4p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
3p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
4d
↑
3d
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 7.0e-7 %
Slnečná sústava 1.0e-6 %
Meteority 0.00019 %
Zemská kôra 0.0029 %
Oceány 1.3e-9 %

Zlúčeniny a minerály

(Ce,La,Y)CO₃F
(Y,Ca,Ce,U,Th)(Nb,Ta,Ti)₂O₆
Y₂FeBe₂Si₂O₁₀
(Y,U,Fe)(Nb,Ta)O₄
(Sc,Y)₂Si₂O₇
YPO₄
Načítava sa...
Y₂O₃

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Ako oxid ho objavil Johan Gadolin v roku 1794, kovovú formu izoloval Friedrich Wöhler v roku 1828.
  • Je to striebrolesklý kov, pomerne mäkký.
  • Patrí medzi prechodné prvky (3. skupina) a je prvým prvkom d-bloku v 5. perióde.
  • Chemickými vlastnosťami sa veľmi podobá ťažším lantanoidom (prvky vzácnych zemín), s ktorými sa často vyskytuje v prírode.
  • Jeho oddelenie od lantanoidov je technologicky náročné kvôli ich veľkej chemickej podobnosti.
  • Na vzduchu je pomerne stály, pri vyšších teplotách reaguje s kyslíkom a inými nekovmi.
  • V prírode sa vyskytuje len vo forme zlúčenín, najmä v mineráloch vzácnych zemín ako gadolinit, euxenit a xenotím.
  • V zlúčeninách má výhradne oxidačné číslo III (ytritý).
  • Samotný kov nemá rozsiahle priame využitie, dôležité sú však jeho zlúčeniny.
  • Zlúčeniny ytria sa používajú pri výrobe luminoforov (napr. červený luminofor v CRT obrazovkách a LED diódach), laserových kryštálov (napr. YAG lasery − ytrium-hliníkový granát) a pridávajú sa do šošoviek fotoaparátov na zvýšenie ich odolnosti.
  • Ďalej sa využívajú v keramických materiáloch, supravodičoch (napr. YBCO − ytrium-bárium-meď-oxid) a ako katalyzátory.

Oxid ytritý

Oxid ytritý (Y₂O₃) je biela, ťažko taviteľná látka. Používa sa ako dôležitá súčasť niektorých vysokoteplotných supravodičov (napr. YBa₂Cu₃O₇, známy ako YBCO) a ako červený luminofor v obrazovkách (staršie CRT televízory) a úsporných žiarivkách.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!