Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
24.305 u
Atómový polomer
150 pm
Hustota
1738 kg/m³
Elektronegativita
1.31
Ionizačná energia
737.7 kJ/mol
Elektrónová afinita
-40 kJ/mol
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Načítavajú sa molekulárne štruktúry...
Základná charakteristika
- Ako oxid ho identifikoval Joseph Black v roku 1755, kovovú formu prvýkrát izoloval Humphry Davy v roku 1808.
- Je to ľahký, pevný, striebristo-biely kov.
- Patrí medzi kovy alkalických zemín.
- Je menej reaktívny ako vápnik; so studenou vodou reaguje pomaly, ochotnejšie s horúcou vodou/parou (vznik H₂ a Mg(OH)₂).
- Na vzduchu sa pokrýva tenkou, ochrannou vrstvou oxidu horečnatého (MgO).
- Jeho zlúčeniny nefarbia plameň charakteristickou farbou.
- V prírode sa vyskytuje len v zlúčeninách, napr. v mineráloch magnezit (MgCO₃), dolomit (CaMg(CO₃)₂), olivín a v morskej vode.
- Je dôležitým biogénnym prvkom, nevyhnutným pre fotosyntézu (súčasť chlorofylu) a mnohé enzýmové reakcie.
- V zlúčeninách má bežné oxidačné číslo +II (horečnatý).
- Významné sú jeho ľahké a pevné zliatiny (napr. s Al - dural, elektrón), využívané v leteckom a automobilovom priemysle.
- Používa sa ako redukovadlo (napr. výroba kovov, Grignardove činidlá RMgX v organickej syntéze) a v pyrotechnike (jasné biele svetlo).
Minerály a zlúčeniny horčíka link
Horčík je významný biogénny prvok, ktorého zlúčeniny sa v prírode často vyskytujú v evaporitných ložiskách spolu s draslíkom a inými iónmi.
K bežným minerálom patrí napríklad karnalit (KCl·MgCl₂·6H₂O), kainit (MgSO₄·KCl·3H₂O), schönit (K₂SO₄·MgSO₄·6H₂O), leonit (K₂SO₄·MgSO₄·4H₂O), langbeinit (K₂SO₄·2MgSO₄) či polyhalit (K₂SO₄·MgSO₄·2CaSO₄·2H₂O), ktoré obsahujú horčík viazaný v kombinácii so chloridmi alebo síranmi draslíka.
Tieto zlúčeniny sa využívajú najmä v poľnohospodárstve ako hnojivá a v chemickom priemysle ako suroviny na výrobu čistého horčíka alebo jeho zlúčenín.
Magnezit link
Magnezit je minerál zo skupiny uhličitanov s chemickým vzorcom MgCO₃. Vyskytuje sa v rôznych formách – od klencových kryštálov až po zrnité a celistvé agregáty. Má sklený lesk a bielu, sivú alebo žltkastú farbu.
Vzniká v hydrotermálnych žilách a premenených horninách. Na Slovensku patria ložiská magnezitu medzi najvýznamnejšie v Európe – napríklad v Lubeníku, Ochtinej alebo Podrečanoch.
Priemyselne sa využíva ako surovina na výrobu žiaruvzdorných materiálov a oxidu horečnatého (MgO), prípadne ako zdroj horčíka pre chemický priemysel.
Mastenec link
Mastenec je chemicky hydratovaný kremičitan horečnatý (Mg₃Si₄O₁₀(OH)₂). Je to najmäkší minerál so stupňom tvrdosti 1 na Mohsovej stupnici, čo znamená, že sa dá ľahko poškrabať nechtom a je na dotyk mastný – odtiaľ aj jeho slovenský názov. Vzniká premenou iných hornín bohatých na horčík (ako sú dolomity alebo serpentinit). Vyskytuje sa ako šupinkovitá, svetlá (biela až zelenkastá) hmota.
Jeho hlavné využitie spočíva v jeho jemnej textúre, chemickej inertnosti a tepelnej odolnosti: používa sa ako plnivo v papierenskom, gumárenskom a kozmetickom priemysle (detský púder), ďalej pri výrobe keramiky a ako prísada v izolačných materiáloch.
Uhličitan horečnatý link
Uhličitan horečnatý (MgCO₃) sa v prírode vyskytuje ako minerál magnezit. Priemyselne vzniká reakciou horečnatých solí s uhličitanmi alkalických kovov:
\( \ce{MgCl2(aq) + Na2CO3(aq) -> MgCO3(s) + 2NaCl(aq)} \)
Používa sa ako antacidum, v športe (na sušenie rúk), v kozmetike a na výrobu hnojív. Jeho rozkladom vzniká oxid horečnatý.
Oxid horečnatý link
Oxid horečnatý (MgO) je biela, žiaruvzdorná látka s vysokou teplotou topenia. Vzniká horením horčíka na vzduchu:
\( \ce{2Mg(s) + O2(g) -> 2MgO(s)} \)
Alternatívne sa pripravuje tepelným rozkladom uhličitanu horečnatého:
\( \ce{MgCO3(s) -> MgO(s) + CO2(g)} \)
Je amfotérna látka a používa sa ako ohňovzdorný materiál, v sklárstve, medicíne, hutníctve či výrobe cementu.
Hydroxid horečnatý link
Hydroxid horečnatý (Mg(OH)₂) je biela, málo rozpustná zásada. Vzniká reakciou oxidu horečnatého s vodou:
\( \ce{MgO(s) + H2O(l) -> Mg(OH)2(s)} \)
Prípadne zrážaním horečnatých solí hydroxidom sodným:
\( \ce{MgCl2(aq) + 2NaOH(aq) -> Mg(OH)2(s) + 2NaCl(aq)} \)
Používa sa ako antacidum, laxatívum, v potravinárstve, pri výrobe cukru a v niektorých zubných pastách.
Síran horečnatý link
Síran horečnatý (MgSO₄) tvorí kryštalický heptahydrát MgSO₄·7H₂O, známy ako horká soľ alebo Epsomská soľ. Ide o bielu alebo priesvitnú kryštalickú látku, ktorá je dobre rozpustná vo vode a má mierne horkú chuť. Priemyselne sa síran horečnatý pripravuje reakciou oxidu horečnatého (MgO) alebo uhličitanu horečnatého (MgCO₃) s kyselinou sírovou (H₂SO₄). Výsledkom reakcie je vodný roztok síranu horečnatého, ktorý pri kryštalizácii tvorí heptahydrát:
\( \ce{MgO(s) + H2SO4(aq) -> MgSO4(aq) + H2O(l)} \)
Bežne sa používa napríklad v medicíne ako laxatívum a sedatívum, v poľnohospodárstve ako hnojivo (zdroj horčíka a síry) alebo v kúpeľníctve na relaxačné kúpele.
Dusičnan horečnatý link
Dusičnan horečnatý (Mg(NO₃)₂) je dobre rozpustná zlúčenina. Vzniká reakciou oxidu horečnatého s kyselinou dusičnou:
\( \ce{MgO(s) + 2HNO3(aq) -> Mg(NO3)2(aq) + H2O(l)} \)
Tvorí hexahydrát Mg(NO₃)₂·6H₂O. Používa sa ako hnojivo a v laboratóriách.