Vzhľad
© 2025 – 2026 Chempedia.sk

Horčík

12 Mg

Horčík

Magnesium Kovy alkalických zemín
Perióda 3
Skupina 2

Objav: Joseph Black (1755)

Izolácia: Humphry Davy (1808)

Kľúčové vlastnosti

Atómová hmotnosť Atómová hmotnosť 24.305 u
Atómový polomer Atómový polomer 150 pm
Hustota Hustota 1738 kg/m³
Elektronegativita Elektronegativita 1.31
Ionizačná energia Ionizačná energia 737.7 kJ/mol
Elektrónová afinita Elektrónová afinita -40 kJ/mol

História objavenia

Pôvodne Humphry Davy navrhoval pre tento prvok názov "magnium", podľa minerálu magnezit (uhličitan horečnatý, MgCO₃), ktorý pochádzal z oblasti Magnézia v Tesálii (Grécko). Nakoniec sa však ustálil názov "magnesium", slovensky horčík.

Ako samostatný prvok rozpoznal horčík škótsky chemik a fyzik Joseph Black v Edinburghu v roku 1755. Podarilo sa mu rozlíšiť magnéziu (oxid horečnatý, MgO) od vápna (oxid vápenatý, CaO), hoci obe tieto biele zásadité látky ("zeme") vznikali zahrievaním podobných uhličitanových hornín – magnezitu a vápenca.

Nečistú formu kovového horčíka prvýkrát pripravil Anton Rupprecht v roku 1792 zahrievaním magnézie s uhlíkom. Čisté, ale len veľmi malé množstvo kovového horčíka izoloval Sir Humphry Davy v roku 1808 elektrolýzou zmesi navlhčeného oxidu horečnatého a oxidu ortuťnatého. Väčšie množstvo kovového horčíka vyrobil francúzsky chemik Antoine-Alexandre-Brutus Bussy v roku 1831 chemickou redukciou bezvodého chloridu horečnatého (MgCl₂) kovovým draslíkom.

Elektrónová konfigurácia

Úplná: 1s² 2s² 2p⁶ 3s²
Skrátená: [Ne] 3s²
7s
6s
5s
4s
3s
↑ ↓
2s
↑ ↓
1s
↑ ↓
7p
6p
5p
4p
3p
2p
↑ ↓
↑ ↓
↑ ↓
6d
5d
4d
3d
5f
4f

Výskyt v prírode

Vesmír 0.060 %
Slnečná sústava 0.070 %
Meteority 12 %
Zemská kôra 2.9 %
Oceány 0.13 %
Ľudské telo 0.027 %

Zlúčeniny a minerály

Mg₃(Si₂O₅)(OH)₂
CaMg(CO₃)₂
(Ni,Mg)₃(Si₂O₅)(OH)₄
KCl·MgSO₄·3H₂O
KCl·MgCl₂·6H₂O
K₂SO₄·2MgSO₄
K₂SO₄·MgSO₄·4H₂O
MgCO₃
Mg₃Si₄O₁₀(OH)₂
(Na,Ca)₀·33(Al,Mg)₂(Si₄O₁₀)(OH)₂·nH₂O
(Mg,Fe)₂SiO₄
K₂SO₄·MgSO₄·2CaSO₄·2H₂O
(Ca,Na)(Mg,Fe,Al)(Si,Al)₂O₆
K₂SO₄·MgSO₄·6H₂O
MgAl₂O₄
Načítava sa...
CaMg(CO₃)₂
Načítava sa...
Mg(NO₃)₂
Načítava sa...
Mg(OH)₂
Načítava sa...
MgO
Načítava sa...
MgSO₄
Načítava sa...
MgCO₃
acetylid horečnatý
MgC₂
Načítava sa...
chlorid horečnatý
MgCl₂
Načítava sa...
heptahydrát síranu horečnatého
MgSO₄·7H₂O
Načítava sa...
hydrid horečnatý
MgH₂
Načítava sa...
nitrid horečnatý
Mg₃N₂

Načítavajú sa molekulárne štruktúry...

Základná charakteristika

  • Ako oxid ho identifikoval Joseph Black v roku 1755, kovovú formu prvýkrát izoloval Humphry Davy v roku 1808.
  • Je to ľahký, pevný, striebristo-biely kov.
  • Patrí medzi kovy alkalických zemín.
  • Je menej reaktívny ako vápnik; so studenou vodou reaguje pomaly, ochotnejšie s horúcou vodou/parou (vznik H₂ a Mg(OH)₂).
  • Na vzduchu sa pokrýva tenkou, ochrannou vrstvou oxidu horečnatého (MgO).
  • Jeho zlúčeniny nefarbia plameň charakteristickou farbou.
  • V prírode sa vyskytuje len v zlúčeninách, napr. v mineráloch magnezit (MgCO₃), dolomit (CaMg(CO₃)₂), olivín a v morskej vode.
  • Je dôležitým biogénnym prvkom, nevyhnutným pre fotosyntézu (súčasť chlorofylu) a mnohé enzýmové reakcie.
  • V zlúčeninách má bežné oxidačné číslo II (horečnatý).
  • Významné sú jeho ľahké a pevné zliatiny (napr. s Al - dural, elektrón), využívané v leteckom a automobilovom priemysle.
  • Používa sa ako redukovadlo (napr. výroba kovov, Grignardove činidlá RMgX v organickej syntéze) a v pyrotechnike (jasné biele svetlo).

Minerály a zlúčeniny horčíka

Horčík je významný biogénny prvok, ktorého zlúčeniny sa v prírode často vyskytujú v evaporitných ložiskách spolu s draslíkom a inými iónmi.

K bežným minerálom patrí napríklad karnalit (KCl·MgCl₂·6H₂O), kainit (MgSO₄·KCl·3H₂O), schönit (K₂SO₄·MgSO₄·6H₂O), leonit (K₂SO₄·MgSO₄·4H₂O), langbeinit (K₂SO₄·2MgSO₄) či polyhalit (K₂SO₄·MgSO₄·2CaSO₄·2H₂O), ktoré obsahujú horčík viazaný v kombinácii so chloridmi alebo síranmi draslíka.

Tieto zlúčeniny sa využívajú najmä v poľnohospodárstve ako hnojivá a v chemickom priemysle ako suroviny na výrobu čistého horčíka alebo jeho zlúčenín.

Magnezit

Magnezit je minerál zo skupiny uhličitanov s chemickým vzorcom MgCO₃. Vyskytuje sa v rôznych formách – od klencových kryštálov až po zrnité a celistvé agregáty. Má sklený lesk a bielu, sivú alebo žltkastú farbu.

Vzniká v hydrotermálnych žilách a premenených horninách. Na Slovensku patria ložiská magnezitu medzi najvýznamnejšie v Európe – napríklad v Lubeníku, Ochtinej alebo Podrečanoch.

Priemyselne sa využíva ako surovina na výrobu žiaruvzdorných materiálov a oxidu horečnatého (MgO), prípadne ako zdroj horčíka pre chemický priemysel.

Mastenec

Mastenec je chemicky hydratovaný kremičitan horečnatý (Mg₃Si₄O₁₀(OH)₂). Je to najmäkší minerál so stupňom tvrdosti 1 na Mohsovej stupnici, čo znamená, že sa dá ľahko poškrabať nechtom a je na dotyk mastný – odtiaľ aj jeho slovenský názov. Vzniká premenou iných hornín bohatých na horčík (ako sú dolomity alebo serpentinit). Vyskytuje sa ako šupinkovitá, svetlá (biela až zelenkastá) hmota.

Jeho hlavné využitie spočíva v jeho jemnej textúre, chemickej inertnosti a tepelnej odolnosti: používa sa ako plnivo v papierenskom, gumárenskom a kozmetickom priemysle (detský púder), ďalej pri výrobe keramiky a ako prísada v izolačných materiáloch.

Uhličitan horečnatý

Uhličitan horečnatý (MgCO₃) sa v prírode vyskytuje ako minerál magnezit. Priemyselne vzniká reakciou horečnatých solí s uhličitanmi alkalických kovov:

\( \ce{MgCl2(aq) + Na2CO3(aq) -> MgCO3(s) + 2NaCl(aq)} \)

Používa sa ako antacidum, v športe (na sušenie rúk), v kozmetike a na výrobu hnojív. Jeho rozkladom vzniká oxid horečnatý.

Oxid horečnatý

Oxid horečnatý (MgO) je biela, žiaruvzdorná látka s vysokou teplotou topenia. Vzniká horením horčíka na vzduchu:

\( \ce{2Mg(s) + O2(g) -> 2MgO(s)} \)

Alternatívne sa pripravuje tepelným rozkladom uhličitanu horečnatého:

\( \ce{MgCO3(s) -> MgO(s) + CO2(g)} \)

Je amfotérna látka a používa sa ako ohňovzdorný materiál, v sklárstve, medicíne, hutníctve či výrobe cementu.

Hydroxid horečnatý

Hydroxid horečnatý (Mg(OH)₂) je biela, málo rozpustná zásada. Vzniká reakciou oxidu horečnatého s vodou:

\( \ce{MgO(s) + H2O(l) -> Mg(OH)2(s)} \)

Prípadne zrážaním horečnatých solí hydroxidom sodným:

\( \ce{MgCl2(aq) + 2NaOH(aq) -> Mg(OH)2(s) + 2NaCl(aq)} \)

Používa sa ako antacidum, laxatívum, v potravinárstve, pri výrobe cukru a v niektorých zubných pastách.

Síran horečnatý

Síran horečnatý (MgSO₄) tvorí kryštalický heptahydrát MgSO₄·7H₂O, známy ako horká soľ alebo Epsomská soľ. Ide o bielu alebo priesvitnú kryštalickú látku, ktorá je dobre rozpustná vo vode a má mierne horkú chuť. Priemyselne sa síran horečnatý pripravuje reakciou oxidu horečnatého (MgO) alebo uhličitanu horečnatého (MgCO₃) s kyselinou sírovou (H₂SO₄). Výsledkom reakcie je vodný roztok síranu horečnatého, ktorý pri kryštalizácii tvorí heptahydrát:

\( \ce{MgO(s) + H2SO4(aq) -> MgSO4(aq) + H2O(l)} \)

Bežne sa používa napríklad v medicíne ako laxatívum a sedatívum, v poľnohospodárstve ako hnojivo (zdroj horčíka a síry) alebo v kúpeľníctve na relaxačné kúpele.

Dusičnan horečnatý

Dusičnan horečnatý (Mg(NO₃)₂) je dobre rozpustná zlúčenina. Vzniká reakciou oxidu horečnatého s kyselinou dusičnou:

\( \ce{MgO(s) + 2HNO3(aq) -> Mg(NO3)2(aq) + H2O(l)} \)

Tvorí hexahydrát Mg(NO₃)₂·6H₂O. Používa sa ako hnojivo a v laboratóriách.

Zopakuj si

Nasledujúce otázky sú interaktívne. Klikni na otázku a zobrazí sa ti minitest. Pozor, správnych odpovedí môže byť viacero!