Objav: Carl Auer von Welsbach (1885)
Izolácia: Neznámy (1925)
Pomenoval: Carl Auer von Welsbach
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
144.242 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
7010 kg/m³
Elektronegativita
1.14
Ionizačná energia
533.1 kJ/mol
Elektrónová afinita
184.87 kJ/mol
História objavenia
Neodým objavil v roku 1885 vo Viedni rakúsky chemik CARL AUER VON WELSBACH. Didymium, ktoré dovtedy chemici považovali za prvok, rozdelil opakovanou kryštalizáciou solí na dve zložky. Druhú z nich nazval neodým, teda nové didymium, z gréckeho neos – nový.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Neodým patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Využitie neodýmu link
Neodým je striebrolesklý kov, ktorý na vzduchu rýchlo koroduje. Ión Nd³⁺ je fialovoružový, preto oxid neodymitý Nd₂O₃ farbí sklo do fialova.
Najviac neodýmu sa spotrebuje na permanentné magnety zo zliatiny neodýmu, železa a bóru Nd₂Fe₁₄B. Sú to najsilnejšie permanentné magnety. Pri rovnakej sile sú menšie a ľahšie ako iné magnety. Používajú sa preto v elektromotoroch elektromobilov, v generátoroch veterných elektrární, v slúchadlách a reproduktoroch. Vzdušný kyslík a vodná para premieňajú neodým v magnete na oxid. Magnety sa preto pokrývajú ochrannou vrstvou kovu, najčastejšie niklu a medi. Pri vyššej teplote magnety Nd₂Fe₁₄B strácajú magnetizmus, preto sa do magnetov pre motory pridáva dysprózium.
Kryštály ytritohlinitého granátu s prímesou neodýmu sú základom Nd:YAG laserov, ktoré vyžarujú infračervené žiarenie.
