Objav: Carl Auer von Welsbach (1885)
Izolácia: Neznámy (1931)
Pomenoval: Carl Auer von Welsbach
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
140.908 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
6640 kg/m³
Elektronegativita
1.13
Ionizačná energia
527 kJ/mol
Elektrónová afinita
93 kJ/mol
História objavenia
Švédsky chemik CARL GUSTAF MOSANDER oddelil v roku 1840 zo zeminy ceria ďalšiu zeminu. Považoval ju za oxid nového prvku, ktorý sa veľmi podobal lantánu. Nazval ho preto didymium, z gréckeho didymos – dvojča.
Rakúsky chemik CARL AUER VON WELSBACH v roku 1885 vo Viedni dokázal, že didymium je zmes dvoch prvkov. Rozdelil ho opakovanou kryštalizáciou podvojného dusičnanu amónneho a didymia. Prvý prvok nazval prazeodým podľa zelenej farby jeho solí a podľa pôvodu z didymia (z gréckeho prasios – zelený ako pór).
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Prazeodým patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Vlastnosti a využitie prazeodýmu link
Prazeodým je mäkký, striebrolesklý kov, ktorý sa na vzduchu pokrýva vrstvou oxidu. V zlúčeninách má najčastejšie oxidačné číslo III a ión Pr³⁺ je zelený.
Prazeodým sa v rudách vyskytuje spolu s neodýmom. V neodýmových magnetoch preto často nahrádza časť neodýmu. Zlúčeniny prazeodýmu sú základom žltého pigmentu keramických glazúr. Spolu s neodýmom je prazeodým súčasťou didýmového skla. Toto sklo pohlcuje jasné žlté svetlo, ktoré vyžarujú atómy sodíka v rozžeravenom skle. Z didýmového skla sa preto vyrábajú ochranné okuliare sklárov a zváračov.
