Objav: Jöns Jacob Berzelius, Wilhelm Hisinger a Martin Heinrich Klaproth (1803)
Izolácia: William Francis Hillebrand a Thomas H. Norton (1875)
Pomenoval: Jöns Jacob Berzelius, Wilhelm Hisinger
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
140.116 u
Atómový polomer
185 pm
Hustota
6689 kg/m³
Elektronegativita
1.12
Ionizačná energia
534.4 kJ/mol
Elektrónová afinita
55 kJ/mol
História objavenia
V roku 1803 objavili novú zeminu, oxid neznámeho prvku, nezávisle od seba švédski chemici JÖNS JACOB BERZELIUS a WILHELM HISINGER a nemecký chemik MARTIN HEINRICH KLAPROTH. Našli ju v ťažkom minerále z bane Bastnäs vo Švédsku, ktorý sa neskôr nazval cerit. Berzelius a Hisinger nazvali zeminu ceria podľa planétky Ceres, objavenej v roku 1801. Planétka nesie meno rímskej bohyne úrody.
Švédsky chemik CARL GUSTAF MOSANDER v rokoch 1839 a 1840 zistil, že ceria nie je čistá, a oddelil z nej oxidy lantánu a didymia. Prvý pomerne čistý kovový cér pripravili v roku 1875 americkí chemici WILLIAM FRANCIS HILLEBRAND a THOMAS HERBERT NORTON elektrolýzou taveniny chloridu ceritého.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a využitie céru link
Cér je najrozšírenejší lantanoid, v zemskej kôre ho je približne toľko ako medi. Je to mäkký, striebrolesklý kov, ktorý na vzduchu rýchlo oxiduje. Okrem typického oxidačného čísla III tvorí aj zlúčeniny ceričité s oxidačným číslom IV, lebo ión Ce⁴⁺ má prázdne orbitály 4f. Oxidačné číslo IV majú v niektorých zlúčeninách aj prazeodým a terbium, vo vodnom roztoku sú však stále len zlúčeniny ceričité.
Cér je hlavnou zložkou zliatiny mischmetal, zmesi kovov vzácnych zemín, ktorá obsahuje aj lantán, neodým a prazeodým. Zliatina mischmetalu so železom, ferocérium, je materiál kresacích kamienkov zapaľovačov. Pri škrtnutí sa z kamienka odlupujú drobné čiastočky. Jemne rozptýlený cér je samozápalný (pyroforický), preto čiastočky na vzduchu hneď zhoria a vzniknú iskry.
Ferocérium vynašiel v roku 1903 rakúsky chemik CARL AUER VON WELSBACH, ktorý predtým objavil prazeodým a neodým.
Zlúčeniny céru link
Oxid ceričitý CeO₂ je bledožltá, vo vode nerozpustná látka. Jeho jemný prášok je najpoužívanejšie leštidlo skla, napríklad šošoviek a obrazoviek. Oxid ceričitý je aj súčasťou katalyzátorov výfukových plynov automobilov. Keď vo výfukových plynoch chýba kyslík, časť kyslíka z neho uvoľní a cér prejde z oxidačného čísla IV na III. Pri nadbytku kyslíka ho znova naviaže. Katalyzátor tak premieňa oxid uhoľnatý a nespálené uhľovodíky na oxid uhličitý, aj keď sa zloženie výfukových plynov mení.
Soli ceričité, napríklad síran ceričitý Ce(SO₄)₂, sú silné oxidovadlá. V analytickej chémii sa nimi stanovujú redukovadlá, napríklad soli železnaté.
