Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
24.305 u
Atómový polomer
150 pm
Hustota
1738 kg/m³
Elektronegativita
1.31
Ionizačná energia
737.7 kJ/mol
Elektrónová afinita
-40 kJ/mol
História objavenia
Horčík rozpoznal ako samostatný prvok v roku 1755 škótsky chemik JOSEPH BLACK v Edinburghu. Dokázal, že magnézia, biely prášok podobný vápnu, je oxidom iného prvku ako vápno. V roku 1790 tvrdil profesor baníckej akadémie v Banskej Štiavnici ANTON RUPRECHT, že žíhaním magnézie a iných zemín s uhlím získal kovy. Nemecký chemik MARTIN HEINRICH KLAPROTH však dokázal, že jeho kovové guľôčky boli najmä železo z nečistôt.
Malé množstvo kovového horčíka pripravil v roku 1808 anglický chemik HUMPHRY DAVY v Londýne elektrolýzou navlhčenej magnézie zmiešanej s oxidom ortuťnatým. Katódou bola ortuť, vznikol teda amalgám horčíka, z ktorého Davy ortuť oddestiloval. Vo väčšom množstve ho o niekoľko rokov neskôr získal francúzsky chemik ANTOINE BUSSY redukciou chloridu horečnatého draslíkom.
Názov magnesium pochádza od gréckej oblasti Magnézia v Tesálii, odkiaľ pochádzali horniny s obsahom horčíka. Davy prvok najprv nazval magnium, lebo názvom magnesium sa vtedy označoval mangán. Slovenský názov horčík zaviedol v 20. rokoch 19. storočia český prírodovedec JAN SVATOPLUK PRESL.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti horčíka link
Horčík je striebrolesklý kov s malou hustotou (1,74 g/cm³), mäkší a reaktívnejší ako berýlium. Na vzduchu je stály, lebo ho chráni tenká vrstvička oxidu horečnatého. Po zapálení horí oslnivo bielym plameňom na biely oxid horečnatý:
\( \ce{2 Mg + O2 -> 2 MgO} \)
So studenou vodou horčík reaguje len veľmi pomaly, lebo jeho povrch pokryje vrstvička nerozpustného hydroxidu horečnatého. S horúcou vodou reaguje rýchlejšie:
\( \ce{Mg + 2 H2O ->[t] Mg(OH)2 + H2} \)
So zriedenými kyselinami reaguje horčík ochotne na horečnaté soli a vodík. Je to silné redukovadlo. Zlúčeniny horčíka plameň nefarbia.
Výskyt a výroba horčíka link
Horčík patrí medzi desať najrozšírenejších prvkov zemskej kôry. Vyskytuje sa len v zlúčeninách, najmä v mineráloch magnezit MgCO₃ a dolomit CaMg(CO₃)₂. Obsahujú ho aj kremičitany, napríklad olivín a mastenec, a soľné ložiská, napríklad karnalit KCl·MgCl₂·6H₂O. Veľké množstvo horečnatých solí je rozpustené v morskej vode.
Slovensko má po Rusku najväčšie zásoby magnezitu na svete. Ťaží sa pri Jelšave, Lubeníku a Hnúšti. Pálením magnezitu vzniká oxid horečnatý, z ktorého sa vyrábajú žiaruvzdorné materiály na vymurovanie pecí v hutách, cementárňach a sklárňach. Ich výroba má na Slovensku dlhú tradíciu.
Kovový horčík sa vyrába elektrolýzou taveniny chloridu horečnatého, ktorý sa získava z morskej vody alebo z karnalitu. Na katóde sa vylučuje horčík:
\( \ce{Mg^2+ + 2 e- -> Mg} \)
Na anóde vzniká chlór:
\( \ce{2 Cl- -> Cl2 + 2 e-} \)
Väčšinu horčíka však dnes vyrába Čína, a to najmä redukciou páleného dolomitu kremíkom pri vysokej teplote.
Využitie horčíka link
Horčík je najľahší kov, z ktorého sa vyrábajú konštrukčné súčiastky. Jeho zliatiny s hliníkom, zinkom a mangánom sú ľahké a pevné. Používajú sa na súčiastky áut a lietadiel, napríklad na skrinky prevodoviek, a na kryty notebookov a fotoaparátov. Horčík je aj zložkou zliatin hliníka, napríklad duralu.
Ako silné redukovadlo slúži horčík pri výrobe titánu, uránu a berýlia z ich zlúčenín. V organickej chémii sa z neho pripravujú Grignardove činidlá. Horiaci horčík vydáva oslnivé biele svetlo, preto sa používa v pyrotechnike a v svetliciach.
Horčík v organizmoch link
Horčík je biogénny prvok. V rastlinách je centrálnym atómom chlorofylu, zeleného farbiva, ktoré zachytáva svetlo pri fotosyntéze. Pri nedostatku horčíka listy rastlín žltnú.
Telo dospelého človeka obsahuje asi 25 g horčíka. Viac ako polovica z neho je v kostiach, zvyšok najmä vo vnútri buniek. Horčík potrebujú mnohé enzýmy, najmä tie, ktoré pracujú s ATP. Je potrebný aj pre správnu činnosť nervov a svalov a jeho nedostatok sa prejavuje svalovými kŕčmi. Bohatým zdrojom horčíka sú celozrnné obilniny, strukoviny, orechy a zelená zelenina.
Zlúčeniny horčíka link
V zlúčeninách má horčík vždy oxidačné číslo II. Jeho zlúčeniny sú prevažne iónové. Viaceré z nich sa používajú v medicíne – na neutralizáciu žalúdočnej kyseliny alebo ako preháňadlá.
Oxid horečnatý link
Oxid horečnatý MgO, nazývaný aj pálená magnézia, je biely prášok s veľmi vysokou teplotou topenia. Vzniká horením horčíka a priemyselne pálením magnezitu:
\( \ce{MgCO3 ->[t] MgO + CO2} \)
Je to zásadotvorný oxid – s vodou pomaly reaguje na hydroxid horečnatý a s kyselinami tvorí horečnaté soli. Pre vysokú teplotu topenia sa z neho vyrábajú magnezitové tehly a iné žiaruvzdorné materiály. V medicíne slúži na neutralizáciu žalúdočnej kyseliny.
Hydroxid horečnatý link
Hydroxid horečnatý Mg(OH)₂ je biela látka, ktorá sa vo vode rozpúšťa len veľmi málo. Pripravuje sa zrážaním roztoku horečnatej soli hydroxidom:
\( \ce{Mg^2+ + 2 OH- -> Mg(OH)2 v} \)
Jeho suspenzia vo vode sa používa ako antacidum – liek proti páleniu záhy. Neutralizuje nadbytočnú kyselinu chlorovodíkovú v žalúdku:
\( \ce{Mg(OH)2 + 2 HCl -> MgCl2 + 2 H2O} \)
Vo väčšej dávke pôsobí ako preháňadlo. Pri zahriatí sa hydroxid horečnatý rozkladá na oxid horečnatý a vodnú paru a pohlcuje pritom teplo. Preto sa pridáva do plastov, aby horeli ťažšie.
Uhličitan horečnatý link
Uhličitan horečnatý MgCO₃ sa v prírode vyskytuje ako magnezit. Je vo vode nerozpustný a pri zahriatí sa rozkladá na oxid horečnatý. Ľahký biely prášok uhličitanu horečnatého, nazývaný magnézia, používajú gymnasti a horolezci na vysušenie dlaní. Ako antacidum sa používa podobne ako hydroxid horečnatý.
Síran horečnatý link
Síran horečnatý MgSO₄ sa na rozdiel od síranu vápenatého vo vode dobre rozpúšťa. Kryštalizuje ako heptahydrát MgSO₄·7H₂O, ktorý sa pre horkú chuť nazýva horká soľ (epsomská soľ). Pripravuje sa reakciou oxidu horečnatého s kyselinou sírovou:
\( \ce{MgO + H2SO4 -> MgSO4 + H2O} \)
V medicíne sa horká soľ používa ako preháňadlo. V poľnohospodárstve slúži ako hnojivo, ktoré dodáva rastlinám horčík a síru.
Mastenec link
Mastenec Mg₃Si₄O₁₀(OH)₂ je minerál zo skupiny kremičitanov. Je to najmäkší minerál – na Mohsovej stupnici tvrdosti má stupeň 1 a dá sa rýpať nechtom. Na dotyk je mastný, odtiaľ jeho slovenský názov. Jemne mletý mastenec sa používa ako zásyp, ako plnivo plastov, farieb, papiera a gumy a v keramike. Na Slovensku sa mastenec ťaží pri Gemerskej Polome.