Objav: Adair Crawford a William Cruickshank (1790)
Izolácia: Humphry Davy (1808)
Pomenoval: Humphry Davy
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
87.621 u
Atómový polomer
200 pm
Hustota
2630 kg/m³
Elektronegativita
0.95
Ionizačná energia
549.5 kJ/mol
Elektrónová afinita
5.023 kJ/mol
História objavenia
Stroncium je pomenované podľa škótskej obce Strontian, pri ktorej sa v olovených baniach našiel nový minerál, dnes nazývaný stroncianit. V roku 1790 lekári ADAIR CRAWFORD a WILLIAM CRUICKSHANK zistili, že obsahuje neznámu zeminu. Podrobne ju preskúmal THOMAS CHARLES HOPE z Edinburghu, ktorý si všimol, že farbí plameň na červeno, a v roku 1793 ju nazval strontites. V tom istom roku ju nezávisle od neho opísal nemecký chemik MARTIN HEINRICH KLAPROTH.
Kovové stroncium pripravil v roku 1808 anglický chemik HUMPHRY DAVY v Londýne rovnako ako vápnik a bárium. Elektrolyzoval navlhčený oxid zmiešaný s oxidom ortuťnatým na ortuťovej katóde a z amalgámu potom ortuť oddestiloval.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a využitie stroncia link
Stroncium je mäkký striebrobiely kov, reaktívnejší ako vápnik. Na vzduchu sa rýchlo pokrýva vrstvou oxidu a nitridu, preto sa uchováva pod petrolejom. S vodou reaguje už za bežnej teploty na hydroxid strontnatý a vodík. Hlavnými minerálmi stroncia sú celestín SrSO₄ a stroncianit SrCO₃.
Zlúčeniny stroncia farbia plameň karmínovočerveno. Dusičnan strontnatý Sr(NO₃)₂ a uhličitan strontnatý SrCO₃ sa preto používajú v pyrotechnike na červené ohňostroje a v núdzových svetliciach. Oxid strontnatý sa pridával do skla obrazoviek starších televízorov, lebo pohlcuje röntgenové žiarenie.
Stroncium-90 je rádioaktívny izotop s polčasom premeny 29 rokov. Vzniká pri štiepení uránu v jadrových reaktoroch a pri výbuchoch jadrových zbraní. Chemicky sa podobá vápniku, preto sa v tele ukladá v kostiach a dlhodobo ich ožaruje.
Pri premene stroncia-90 sa uvoľňuje teplo, ktoré sa dá premeniť na elektrinu. Takéto rádioizotopové generátory napájali v bývalom Sovietskom zväze majáky na odľahlom pobreží Severného ľadového oceánu, napríklad na polostrove Kola.
