Objav: Carl Wilhelm Scheele (1774)
Izolácia: Humphry Davy (1808)
Pomenoval: Humphry Davy
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
137.328 u
Atómový polomer
215 pm
Hustota
3510 kg/m³
Elektronegativita
0.89
Ionizačná energia
502.9 kJ/mol
Elektrónová afinita
13.954 kJ/mol
História objavenia
Názov bárium pochádza z gréckeho barys – ťažký, podľa nezvyčajne ťažkého minerálu barytu. Už v roku 1603 si taliansky obuvník VINCENZO CASCARIOLO všimol, že kamene z okolia Bologne po vypálení svietia v tme. Tento bolonský kameň bol baryt.
Novú zeminu, oxid bárnatý, objavil v roku 1774 švédsky chemik CARL WILHELM SCHEELE v pyroluzite (burele). Jeho priateľ JOHAN GOTTLIEB GAHN potom zistil, že baryt je síranom tejto zeminy. Kovové bárium pripravil v roku 1808 anglický chemik HUMPHRY DAVY v Londýne elektrolýzou navlhčeného oxidu bárnatého zmiešaného s oxidom ortuťnatým na ortuťovej katóde.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Vlastnosti a výskyt bária link
Bárium je mäkký striebrobiely kov, najreaktívnejší z kovov alkalických zemín, ktoré nie sú rádioaktívne. Na vzduchu sa rýchlo pokrýva vrstvou oxidu a nitridu, preto sa uchováva pod petrolejom alebo v inertnej atmosfére. S vodou reaguje prudko už za bežnej teploty:
\( \ce{Ba + 2 H2O -> Ba(OH)2 + H2} \)
Hlavnými minerálmi bária sú baryt (barit) BaSO₄ a witherit BaCO₃. Baryt má na minerál nezvyčajne veľkú hustotu, odtiaľ aj názov prvku. Väčšina ťaženého barytu sa spotrebuje pri vŕtaní ropných a plynových vrtov, kde zvyšuje hustotu výplachu. Na Slovensku sa baryt ťažil v okolí Rudnian do roku 2019.
Zlúčeniny bária link
V zlúčeninách má bárium vždy oxidačné číslo II. Rozpustné zlúčeniny bária, napríklad chlorid bárnatý a dusičnan bárnatý, sú veľmi toxické. Zlúčeniny bária farbia plameň zeleno, preto sa dusičnan bárnatý používa v pyrotechnike na zelené ohňostroje.
Síran bárnatý link
Síran bárnatý BaSO₄ je biela látka, vo vode prakticky nerozpustná. Vzniká ako biela zrazenina, keď sa k roztoku obsahujúcemu sírany pridá roztok bárnatej soli. Táto reakcia slúži ako dôkaz síranov:
\( \ce{Ba^2+ + SO4^2- -> BaSO4 v} \)
Hoci rozpustné zlúčeniny bária sú toxické, síran bárnatý toxický nie je – telo ho pre nerozpustnosť nevstrebe. Preto sa jeho suspenzia, báryová kaša, používa ako kontrastná látka pri röntgenovom vyšetrení tráviaceho traktu. Ťažké atómy bária totiž röntgenové žiarenie silno pohlcujú.
Uhličitan bárnatý je vo vode tiež nerozpustný, napriek tomu je toxický. V žalúdku ho rozpustí kyselina chlorovodíková a vzniká rozpustný chlorid bárnatý:
\( \ce{BaCO3 + 2 HCl -> BaCl2 + CO2 + H2O} \)
Hydroxid bárnatý link
Hydroxid bárnatý Ba(OH)₂ je biela látka, ktorá sa vo vode rozpúšťa lepšie ako hydroxidy horčíka, vápnika a stroncia. Najčastejšie sa predáva ako oktahydrát Ba(OH)₂·8H₂O. Vzniká reakciou oxidu bárnatého s vodou:
\( \ce{BaO + H2O -> Ba(OH)2} \)
Je to silná zásada a podobne ako iné rozpustné zlúčeniny bária je toxický. Jeho roztok sa podobne ako vápenná voda zakalí oxidom uhličitým, lebo vzniká nerozpustný uhličitan bárnatý.
