Objav: Carl Gustaf Mosander (1843)
Izolácia: Wilhelm Klemm a Heinrich Bommer (1937)
Pomenoval: Carl Gustaf Mosander
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
167.259 u
Atómový polomer
175 pm
Hustota
9066 kg/m³
Elektronegativita
1.24
Ionizačná energia
589.3 kJ/mol
Elektrónová afinita
30.1 kJ/mol
História objavenia
Erbium objavil v roku 1843 v Štokholme švédsky chemik CARL GUSTAF MOSANDER spolu s terbiom, keď zistil, že ytria je zmesou troch oxidov. Pomenoval ho podľa dediny Ytterby vo Švédsku. Ani Mosanderova erbia nebola čistá. V rokoch 1878 a 1879 z nej chemici oddelili yterbium, holmium a túlium. Pomerne čisté kovové erbium pripravili v roku 1937 nemeckí chemici WILHELM KLEMM a HEINRICH BOMMER redukciou bezvodého chloridu erbitého draslíkom.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Erbium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Využitie erbia link
Erbium je striebrolesklý kov s oxidačným číslom III. Ión Er³⁺ je ružový, preto oxid erbitý Er₂O₃ farbí sklo a keramické glazúry do ružova.
Najdôležitejšie sú optické vlákna s prímesou erbia. Svetelný signál v dlhom optickom vlákne postupne slabne. Úsek vlákna s erbiom, ožiarený laserom, ho zosilní priamo, bez prevodu na elektrický signál. Zosilňuje svetlo s vlnovou dĺžkou okolo 1550 nm, ktoré kremenné vlákna prenášajú s najmenšími stratami. Takéto zosilňovače umožňujú prenášať dáta optickými káblami na veľké vzdialenosti.
Erbiový laser vyžaruje infračervené žiarenie, ktoré pohlcuje voda v povrchovej vrstve tkaniva. Používa sa v dermatológii a v zubnom lekárstve.
