Objav: Jean Charles Galissard de Marignac (1878)
Izolácia: Wilhelm Klemm a Heinrich Bommer (1937)
Pomenoval: Jean Charles Galissard de Marignac
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
173.045 u
Atómový polomer
175 pm
Hustota
6570 kg/m³
Elektronegativita
1.10
Ionizačná energia
603.4 kJ/mol
Elektrónová afinita
-1.93 kJ/mol
História objavenia
Švajčiarsky chemik JEAN CHARLES GALISSARD DE MARIGNAC v roku 1878 v Ženeve zahrieval dusičnan erbitý, kým sa čiastočne nerozložil. Z produktu vylúhoval vodou novú bielu zeminu a prvok pomenoval yterbium podľa dediny Ytterby. V roku 1907 sa ukázalo, že aj Marignacova zemina je zmes a obsahuje lutécium. Kovové yterbium pripravili v roku 1937 nemeckí chemici WILHELM KLEMM a HEINRICH BOMMER, čisté až v roku 1953.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Yterbium patrí medzi lantanoidy (prvky vzácnych zemín), ktoré sa v prírode vyskytujú vždy spoločne v tých istých mineráloch, ako sú monazit alebo bastnäsit. Pre svoju extrémnu chemickú podobnosť s ostatnými lantanoidmi sa preň neuvádza samostatný zoznam minerálov, ale zoskupuje sa pod spoločnou kategóriou prvkov vzácnych zemín.
Vlastnosti a využitie yterbia link
Yterbium je mäkký, striebrolesklý kov. Okrem oxidačného čísla III tvorí aj zlúčeniny yterbnaté s oxidačným číslom II, lebo ión Yb²⁺ má úplne zaplnené orbitály 4f. Sú to silné redukovadlá, ktoré redukujú aj vodu na vodík. Aj v kove poskytuje atóm yterbia do kovovej väzby len dva elektróny, podobne ako európium. Yterbium má preto menšiu hustotu a nižšiu teplotu topenia ako susedné lantanoidy.
Optické vlákna s prímesou yterbia sú základom výkonných vláknových laserov, ktorými sa v priemysle režú a zvárajú kovy. Atómy yterbia sa používajú aj v optických atómových hodinách, ktoré patria medzi najstabilnejšie hodiny na svete.
