Objav: Robert Bunsen a Gustav Kirchhoff (1861)
Izolácia: Robert Bunsen (1863)
Pomenoval: Robert Bunsen, Gustav Kirchhoff
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
85.4678 u
Atómový polomer
235 pm
Hustota
1532 kg/m³
Elektronegativita
0.82
Ionizačná energia
403.0 kJ/mol
Elektrónová afinita
46.884 kJ/mol
História objavenia
Rubídium objavili v roku 1861 nemeckí vedci ROBERT BUNSEN a GUSTAV KIRCHHOFF v Heidelbergu. Minerál lepidolit skúmali novou metódou, spektrálnou analýzou, ktorou rok predtým objavili cézium. V spektre pozorovali dve tmavočervené čiary, ktoré nepatrili žiadnemu známemu prvku. Podľa nich prvok nazvali rubídium, z latinského rubidus – tmavočervený.
Kovové rubídium získal Bunsen v roku 1863 redukciou hydrogenvínanu rubídneho uhlíkom.
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Výskyt a využitie rubídia link
Rubídium netvorí vlastné minerály. V malom množstve sprevádza draslík v jeho mineráloch. Získava sa ako vedľajší produkt pri spracovaní rúd lítia a cézia.
Rubídium je mäkký striebrobiely kov, ktorý sa topí pri 39,3 °C. Je reaktívnejšie ako draslík – na vzduchu sa samo zapáli a s vodou reaguje výbušne. Preto sa uchováva v zatavených sklenených ampulkách bez prístupu vzduchu.
Atómy rubídia ľahko uvoľňujú elektróny pri osvetlení, preto sa rubídium používa vo fotočlánkoch.
Rubídium sa používa aj v atómových hodinách. Atómy rubídia pohlcujú žiarenie s presne stálou frekvenciou a podľa nej hodiny udržiavajú presný chod. Rubídiové hodiny sú lacnejšie ako céziové, hoci menej presné. Slúžia ako zdroj presného času napríklad v telekomunikačných sieťach a v navigačnom systéme GPS.
