Objav: Jöns Jacob Berzelius (1828)
Izolácia: Jöns Jacob Berzelius (1829)
Kľúčové vlastnosti
Atómová hmotnosť
232.038 u
Atómový polomer
180 pm
Hustota
11724 kg/m³
Elektronegativita
1.30
Ionizačná energia
587 kJ/mol
Elektrónová afinita
112.72 kJ/mol
História objavenia
Švédsky chemik Jöns Jacob Berzelius objavil tórium v roku 1828. Pomenoval nový prvok "tórium" na počesť Thora, severského boha hromu a vojny. Zaujímavosťou je, že Berzelius už predtým (v roku 1817) omylom použil tento názov pre inú látku, o ktorej sa domnieval, že obsahuje nový prvok, no neskôr sa ukázalo, že išlo o zlúčeninu yttria (fosforečnan ytritý).
Berzelius identifikoval tórium v čiernom mineráli (neskôr pomenovanom torit, kremičitan toričitý, ThSiO₄), ktorý mu poslal nórsky amatérsky mineralóg Morten Thrane Esmark z náleziska na ostrove Løvøya v Nórsku. Berzelius podrobil minerál chemickej analýze a potvrdil prítomnosť nového prvku.
Berzelius izoloval nečistú vzorku kovového tória v roku 1829 redukciou fluoridu draselno-toričitého (KThF₅) draslíkom (K). Prvé 99 % čisté kovové tórium izolovali až v roku 1914 holandskí podnikatelia Dirk Lely Jr. a Lodewijk Hamburger redukciou chloridu toričitého (ThCl₄) sodíkom (Na). Ešte čistejšiu metódu na prípravu vysoko čistého tória objavili v roku 1927 americkí inžinieri John Marden a Harvey Rentschler, ktorí redukovali oxid toričitý (ThO₂) vápnikom (Ca) v prítomnosti chloridu vápenatého (CaCl₂).
Elektrónová konfigurácia
Výskyt v prírode
Zlúčeniny a minerály
Základná charakteristika
- Objavil ho Jöns Jacob Berzelius v roku 1828, ktorý ho aj ako prvý (v nečistej forme) izoloval v roku 1829.
- Je to rádioaktívny, strieborný, pomerne mäkký kov.
- Patrí medzi aktinoidy.
- Na vzduchu pomaly oxiduje, pri zahriatí horí za vzniku oxidu toričitého (ThO₂).
- V prírode sa vyskytuje takmer výlučne ako izotop ²³²Th, ktorý má veľmi dlhý polčas rozpadu (približne 14 miliárd rokov).
- Hlavným zdrojom tória sú minerály ako monazit a torit.
- Jeho jediný bežný a stabilný oxidačný stav v zlúčeninách je IV (toričitý).
- Tórium je plodným materiálom; záchytom neutrónu sa môže premeniť na štiepiteľný izotop uránu ²³³U, čo je základom tóriového palivového cyklu v jadrovej energetike.
- Používa sa v špeciálnych zliatinách (napr. s horčíkom na zlepšenie pevnosti pri vysokých teplotách), v žiaruvzdorných materiáloch (ThO₂ má extrémne vysokú teplotu topenia).
- Historicky sa používal ako osvetlenie; dnes sa jeho využitie skúma najmä v kontexte jadrovej energetiky ako alternatíva k uránovému palivu.
Oxid toričitý link
Oxid toričitý (ThO₂) je biely prášok s extrémne vysokou teplotou topenia (cca 3300 °C). V minulosti sa používal v plynových pančuškách (jemných sieťkach potiahnutých ThO₂, ktoré po zahriatí plameňom intenzívne svietili). Dnes sa používa v špeciálnej vysokoteplotnej keramike a ako katalyzátor.
